Diskusia (35)

1. .čo tak skúsiť sa zamestnať v zdravotníctve a vyskúšať si to od .idzi | 1. október 2010 10:18

   Vážený pán Kušnierik veľmi si vážim Vaše články a postrehy, no "trochu" ste prestrelili. Čo keby Vy a ostatní kritizujúci skúsili sa zamestnať ( na skušobnú dobu) na rozličných oddeleniach nemocníc a vyskúšali si prácu sanitárov alebo iného pomocného personálu aspoň na týždeň( ideálny by bol minimálne mesiac) a na niekoľko nočných služieb a potom by ste aspoň mali minimum poňatia o práci v zdravotníctve. Mimochodom už naši predkovia vedeli : Za málo peňazí málo muziky.( to sa týka platieb do tzv.zdravotného poistenia) P.S. 1 Nikto v diskusii sa ani nespýtal, či niekedy zdravotnícki pracovníci boli poslaní na školenie o asertivite alebo o komunikácii. Pretože niekto to má vrodené a niekto musí absolvovať niekoľko školení, aby sa to naučil a potom by bolo možno menej problémov v komunikácii . P.S.2 Naši vynikajúci reformátori zdravotníctva všetkých učia o uťahovaní opaskov a šetrení, no a minister Uhliarik si za externých poradcov zobral opäť Zajacovu družinu mladých Timurovcov, ktorí sa za to dali pekne zaplatiť z našich daní. Čo tak sa venovať tomu, že keď reformátori vyhlasujú o šetrení a ekonomizácii, že by začali od seba s platom okolo 300-500 Eu a nie s platom 3 000 Eu ( za toto zamestnáte troch atestovaných lekárov alebo 6 sestier s vysokoškolským vzdelaním alebo 10 sanitárov) !!!

2. .pan Kusnierik..... od .zuzkagurka | 22. január 2010 20:28

   ... velmi casto s Vasimi clankami stotoznujem, ale tento Vam veru nevysiell. Jeho do oci bijuca subjektivita a zdoraznovanie urcitych nepodstatnych faktov za ucelom vyuzit kazdu prilezitost zhodit personal daneho oddelenia a urobit z nich neslusne, neludske obludy (aby ste jednoducho pretlacili Vasu pointu za kazdu cenu), mi pripomina clanky zacinajucich blogerov na blog.sme.sk, ktore sice uputaju nadpisom, ale sklamu na plnej ciare, pripadne bulvarne vykriky zufalych novinarov bulvarnych platkov v snahe vyrobit pribeh z nicoho. Argumenty, ktore ponukate, su velmi slabe a logicky rozmyslajucemu citatelovi musi byt jasne, ze su jednostranne a vytrhnute z kontextu. Verte mi, my vsetci sme frustrovani zo stavu nasho zdravotnictva, a "bezcitnost" urcitych clenov zdrav. personalu je, bohuzial, jednym z castych dovodov tejto frustracie. Tento clanok vsak tento problem neriesi, ale len obvinuje a krici, v style nasho pana premiera (prepacte mi toto prirovnanie). Pre buducnost Vam odporucam pristupovat k clanku so zamyslenim, a vysledok by bol mozno omnoho ucinnejsi, a mozno by oslovil aj mna. Ale, ruku na srdce, toto Vam naozaj nevyslo.

3. .myslim, ze pan K nie je jediny, od .nezabudka | 9. január 2010 19:56

   ktory ma v SR takeho skusenosti so zdravotnictvom. Musim povedat, ze zazitky s mojou vlastnou matkou v terminalnom stadiu rakoviny z nemocnice na Kramaroch patria k tym najhorsim z obdobia jej choroby a k mojim najtazsim vycitkam svedomia; ako som mohla dopustit aby sa ocitla v takom prostredi? Reakcie lekarky - jej arogantnost a vyhrazanie (druhykrat vas tam mimo navstevnych hodin nepustime!) len ukazuje ze p. K ma v mnohom pravdu. Mnohi pribuzny sa snazia byt so svojimi blizkymi, obsluzit ich, nakrmit a pomahat aj inym sposobom, cim vlastne odbremenuju personal. Navyse psychicka pohoda choreho je tiez dolezita. Samozrejma je dolezite aby nerusili inych pacientov, to je uz ale zalezitost taktu a aj zasahu personalu ak sa tak deje.

4. .pre viki od .susi | 8. január 2010 23:53

   prvy clanok primar.sme.sk bol vyborny. Este ostrejsie napisany ako tento od p. kusnierika. naozaj to nase zdravotnictvo a najma jeho vyslanci / lekari, sestry atd.../ su neuveritelne bezcitni, arogantni, neslusni.... netreba sa bat na tuto temu pisat. len do toho!

5. .lekari od .viki | 8. január 2010 12:31

   Aj keď subjektívne podfarbený, ale len jeden z mnohých. Čítanier o marazme nasho zdravotnictva TU: primar.sme.sk aj TU: www.badatel.sk Prajem pevne zdravie Viki

6. ."pre lekarku" od Kikus od .kikus | 7. január 2010 15:24

   Citat viem celkom dobre a dokonca aj medzi riadkami...BAVILA ste sa na popise ludskeho trapenia. 8..platy/auta od .lekarka | 3. január 2010 20:33 Tie auta ma celkom pobavili...ako cely tento clanok....neviem potom preco chodim stale len elektrickou a primar susedneho oddelenia tiez.. :-D

7. .ad "13", ale aj dalsich! od .mUDr Jan Oravetz | 7. január 2010 03:33

   Zaujimava korespodencia! Staviam sa k tomu ako lekar, pracujuci prvych 15 rokov na Slovensku (kardiolog II kardiochirurgie v Bratislave)a dalsich 35 v USA! Nerozumiem, preco su navstevne hodiny na Slovensku obmedzene na 2 hodiny poobede. V USA moze clovek navstivit pacienta kedykolvek. Komu to vadi? Ak na susednom pacientovi sa robi nejaky zakrok, na to su zaclony! Plati tu zasada "nas zakaznik, nas pan!". V tomto pripade, " nas pacient, nas pan"!. A osetrujuci lekar sa snazi vyhoviet pacientovi, resp. jeho rodine, ako sa len da. Samozrejme, vsetko tu tiez nie je ruzove. Len ten pristup k pacientovi, resp. obcanovi vseobecne, je iny ako na Slovensku. Tu je, ako hovorim, obcan/pacient panom, a my sa snazime mu pomoct, ako sa len da! MUDr Jan Oravetz, Florida

8. .nemocnicne lamentacie od .susi | 6. január 2010 01:19

   Ocenujem p. Kusnierika za napisanie tohto clanku. Napriek tomu, ze ja sama sa radim medzi tu zdravotnicku komunitu /15 rokov som pracovala v zdravotnictve/, vo vsetkom s nim suhlasim. Lekari sa spravaju povysenecky, arogantne, clovek sa musi domahat informacii o zdravotnom stave a dalsej liecbe nielen svojich pribuznych, ale aj seba sameho. Sluzbukonajuca lekarka, ktora 26.12 prispela svojim dopodrobna vysvetlujucim komentarom ma este viac presvedcila o pravdivosti slov p. Kusnierika. Z jej vyjadreni citit nadradenost a arogantnost. Sama mam obdobne skusenosti s ruzinovsou nemocnicou ako p. K. Pocas hospitalizacie mojej babky nam lekari horko tazko poskytovali informacie o jej zdravotnom stave a pri kazdej navsteve nas ovalil neprijemny zapach vykalov. Po polhodinovom intenzivnom dovolavani sa sestier, ci nizsieho zdrav. personalu, napokon babku / s mojou asistenciou/ osprchovali..., ale nakrmit sme si ju uz mali sami. Cize pribuzni, ak je to mozne, si robia full service. Napokon, ked babka napriek ich "intenzivnej starostlivosti" zomrela, tak sluzbukonajuci lekar sa ani neunuval osobne odovzdat najblizsej pribuznej umrtny list a ostatne nalezitosti a aspon par slovami zmiernit jej utrpenie. Je to na zaplakanie. A oni /lekari/ budu este urazeni za to, ze si o nich dovoli niekto "skaredo" pisat. Aby som Vas ale neuviedla do omylu. Vsetci lekari takyto nie su.

9. .príklady od .peter M. | 5. január 2010 20:10

   myslím, že viacerí by sme tu mohli písať podobné príklady, ale zabralo by to príliš mnoho miesta. V tom období, ako Vy pán Kušnierik som mal aj ja dcéru v nemocnici a tiež sme mali z tejto skúsenosti zmiešané pocity, teda skôr tie zlé, než dobré, hoci aj také boli. Okrem prístupu lekárov som tiež zistil nejaké tie miesta, kde sa plytvá v zdravotníctve. Toto by mohlo byť naozaj témou, ktorú by mohol .týždeň rozsiahlejšie spracovať.

10. .pre kikus od .lekarka | 5. január 2010 20:05

    Mrzi ma, ze su aj ludia, ktori zjavne nevedia citat medzi riadkami.. Ale obdivujem Vas, ked poznate cloveka bez toho, ze by ste ho v zivote co len jediny raz videli.

11. .pre lekarku: Su aj ini lekari, co su naozaj lekari, od .kikus | 5. január 2010 16:03

    a nad takymi clankami ako napisal pan Kusnierik sa zamyslia a nie "zabavaju". Vy mate do lekarky este daleko, aj ked titul mate urcite hrdo niekde napisany velkym pismom. Skoda len, ze ti lepsi lekari, vacsinou utekaju zo Slovenska prec a casto aj z takych dovodov, ako spominate. V tom s nimi sucitim, je to naozaj trapne, ze nedostanu za svoju pracu slussne zaplatene. ALE, nie taky, co sa ani nevedia slusne a empaticky spravat k svojim pacientom a ich pribuznym (eventualne sa zabavaju na tom, ako to bezna populacia bez niekoho v bielom plasti v pribuzenstve zvlada alebo nezvlada, ked niekto ochorie) .

12. .pre kikus od .lekarka | 4. január 2010 23:06

    Myslim, ze toto ani nema zmysel komentovat. Ak si niekto nieco taketo mysli, neviem preco vobec vyhladava lekara. Len tym potom vlastne vedome ublizuje sebe a svojim pribuznym..

13. .ad lekarka: Mozno mas na to, aby si soferovala od .kikus | 4. január 2010 07:57

    tu elektricku a nie liecila ludi, ked Ta takyto clanok "pobavil"... Tvoja mama asi nebude zomierat v nemocnici ako "bilogicky odpad", postaras sa aspon o nu ?

14. .platy/auta od .lekarka | 3. január 2010 20:33

    Tie auta ma celkom pobavili...ako cely tento clanok....neviem potom preco chodim stale len elektrickou a primar susedneho oddelenia tiez.. :-D

15. .rozumiem od .jozko pucik | 3. január 2010 20:01

    hmmm nechapem vzdy ked niekde sa povie ze doktor alebo neviem co v nemocnici sa stane zle na vine su platy tak nech mi teda vysvetli niekto preco neodidu ale a tam ostavaju taky mily a vzdy ochotny a co je pre mna nevysvetlitelne tajomstvo su auta na ktorich sa ty slabo zaplateny doktorkovia vozia woooow ze by z 600 kiliek mohli to vsetko myslim byt a tak proste zase jeden slovensky zazrak :-)

16. .lekari od .opiekun ogrodow | 1. január 2010 21:12

    V Polsku je to samo. Srdecny pozdrav z Polska!

17. .komunikiacia od .londyncan | 1. január 2010 15:48

    Mne sa zda, ze lekarka absolutne nezvladla komunikaciu. Pribuzni pacienta ma strach o mamu, k tomu sa pridava aj neprijemny pocit, ktori mame takmer vsetci z nemocnice. Lekar by sa mal do tohto vzit. Vobec nerozumiem, ako lekarka moze povedat pribuznemu pacienta, ze 'ako si to predstavujete', ked sa jej opyta normalnu otazku - kedy mamu prepustia domov. Uplne stacilo vysvetlit, preco je dolezite, aby dobrala antibiotika v nemocnici. Ked sa sprava lekar k pacientovi alebo k jeho pribuznym bez akejkolvek empatie, tak potom nemoze cakat nic ineho, ako je takyto kriticky clanok. Lekarka zlyhala v tom, ze nie je schopna odkomunikovat svoje profesionalne rozhodnutia. Tie si hodnotit netrufam, z roznych dovodov (napr preto, ze som tam nebol)

18. .eutanazia, to je to jedine, co v nasich nemocniciach od .kikuš | 1. január 2010 09:19

    poskytuju zadarmo a s radostou. Staci nechat otvorene okno v januari na nevladneho dedka, vyviezt ho len v ypzame a bez papuc na dvor na RTG a tam na neho pre istotu znovu otvorit to okno aspon na hodinu.... Pribeh nie je vymysleny, prezil ho moj 80 rocny otec v roku 2008 vo FAKULTNEJ (!) nemocnici na Mickiewitzovej. Aj ked sa nemohol hybat, dementny nebol. S jedlom ani vyprazdnovanim mu nikto nepomohol. Bezne tam nechavaju pacientov hladnych a pocikanych a pokakanych.Prezil to len vdaka prevozu do sukromneho zariadenia. Pan Kusnierik, ak vam zalezi na Vasej mame nepokusajte osud a nevozte ju cez sviatky do ziadnej statnej nemocnice. Lekari, ktori v takych zariadeniach pracuju, ani nemozu normalne reagovat...Kto normalny by to vydrzal? Prostredie sa na vas vzdy nejako podpise.

19. .uhol pohladu od .johanna | 30. december 2009 23:24

    To miesto, centralny prijem v Ruzinovskej nemocnici je miesto, ktore aj s najpozitivnejsim uhlom pohladu nemozno pomenovat ako prijemne. Mala som moznost byt ucastna aj ako pacient aj ako doprovod pacienta. Je to miesto utrpenia, z akehokolvek pohladu sa na to pozeram. Jedno je ale iste, byt na seba mili v kazdom rozpolozenii je nasa povinnost. Nahnevany pacient urcite neprida pohody vytazenemu lekarovi a na druhej strane vlazny, mizantropicky lekar... Mila sestricka pomaha uz len svojim usmevom a mili pacienti a ich doprovody ulahcuju personalu ich nesmierne tazku pracu. A v takych podmienkach ako je Ruzinovsky centralny prijem pracovat! A v takych podmienkach ako je Ruzinovsky centralny prijem sa ocitnut v stave pred kolapsom! Na to treba naozaj vela pozitivnej mysle. Drzim nam vsetkym palce. Kym som pisala svoje myslenky, vyjadrila sa k clanku "sluzbukonajuca" lekarka. Nie som si ista, ci oznacenie "sluzbukonajuca" je spravne videnie samej seba.

20. .službukonajúca lekárka 26.decembra od .zH | 30. december 2009 23:09

    Asi by Ste nečakali p. Kušnierik, že na tento blog natrafím: upozornili ma na to popisované sestričky. Vážim si prácu novinárov: ich úlohou je podľa mňa upozorňovať na rôzne nedostatky. Súhlasím, že naše zdravotnícto rozhodne ani zďaleka nie je 100%, ba možno ani 80%. Ale myslím, si že ku konštruktívnemu dialógu treba informovať objektívne. 1., prišli Ste cca o 10tej hodine doobeda, t.j. mimo návštevných hodín (Zamysleli Ste sa niekedy nad tým, prečo sú na úradoch úradné hodiny, v ambulanciách ordinačné hodiny, v nemocniciach návštevné hodiny? Už Ste skúsili vybaviť niečo na úrade mimo úradných hodín? Robíte to často?) 2., súčasťou vizity sú i zápisy do chorobopisov, 3., rozprávali sme sa na tzv."stanovišti", čo je miesto kde sú zvyčajne prítomné sestry aj lekári, 4., vysvetľovala som Vám, že zbytočné pýtať sa v sobotu na prepustenie pac., ked berie ATB (t.j. antibiotiká) (do žily) ešte len 3-4.den a je potrebné, aby ich užívala min. 5dní, t.j. prepustená môže byť najskôr v pondelok a nie je rozumné to vzhladom na uvedené urýchľovať, 5., informovala som Vás aj o tom, kto bude izbový lekár dotyčnej pacientky a dopručila som Vám, kedy je vhodné sa na jej stav u izbového lekára informovať (ako popisujete v pondelok cca o 11tej), 6.,sestričky pracujúce v Mikulášskej čapici si tú čapicu kúpili za vlastné a aspoň takto sa snažili obveseliť náladu pacientom, kt. sú nútení ostať na sviatky v nemocnici (na detské oddelenia nemocníc chodí personál niekdy s červenými klaunovskými nosmi- prečo?). Pán Kušnierik, súhlasím s názorom jedného z reagujúcich: že si týtmto potrebujete riešiť nejaké svoje osobné problémy. Nečudujte sa potom zdravotníckemu personálu nabudúce, že po prečítaní takýchto Vašich "opisov" Vás jednoducho vôbec na oddelenie mimo návštevných hodín nevpustí, odmietne Vám poskytnút akékolvek informácie a príležitostnú sviatočnú výzdobu si budeme robit len na lekárskych alebo sesterských izbách.

21. .vazeny pan Kusnierik od .misox | 30. december 2009 10:07

    Je mi luto, ak vsetko to, co ste opisali, prebehlo tak ako ste to opisali. Mam vsak silny dojem, ze riesite osobne problemy na verejnosti, a to len preto, ze ako "kmenovy" pracovnik (ci zamestnanec ???) casopisu Tyzden mate pristup resp. moznost priamo pisat do tohoto casopisu ako autor. Uvedomujete si vsak kolko takych casopisov by na Slovensku bolo treba aby vsetci ti, co maju podobne skusenosti (a nielen zo zdravotnictva ale aj z inych oblasti zivota) mohli o tom slobodne napisat clanok??? Pod pojmom 'slobodne' pritom myslim to, ze by im ho aj uverejnili.

22. .trocha iný pacient od .romann | 30. december 2009 07:14

    Šel sem za Václavem Havlem na internu do nemocnice Pod Petřínem. Olga mne poprosila, abych skočil do pokoje Vaška a vyčistil jeho stolek a lůžko od alkoholu. Podala mi velkou igelitovou tašku a řekla: "Jiří, hlavně se tam dostaň nenápadně, ať nemá Vašek žádné podezření." S tím, že si musím odskočit na záchod jsem úspěšně dorazil do jeho pokoje a začal důkladně očisťovat jeho nemocniční lůžko od pekelného zlořádu. Jen pod matrací bylo na dvacet lahviček tvrdého alkoholu, pod polštářem jich bylo napěchováno pět a noční stolek byl nacpán chlastem, že mi ta igelitka od Olgy nestačila. Ďalej na: www.voltaire.netkosice.sk, téma: Šlechta Charty 77 si užívala peněz

23. .zaujimave citanie avsak s nadsádzkou od .terxw | 30. december 2009 06:57

    Musím povedať, že z pohľadu pacienta/oríbuzného to tak často môže vyzerať, len v rámci popísania udalostí by tam nemusela byť, tak ako spomenul kolega sir, zosmiešňovanie personálu kvôli tomu, že chceli zistiť informácie aj od príbuzného. Typická veta pacienta/príbuzného "však je všetko v papieroch" často nie je pravda vzhľadom na úbohosť dokumentácie prakt. lekárov a v situáciách, keď ide o minúty, nie je čas na prehrabovanie sa v papieroch. Pri dezorientácii je nutné vylúči náhlu cievnu mozgovú porážku, kde je Musím povedať, že z pohľadu pacienta/oríbuzného to tak často môže vyzerať, len v rámci popísania udalostí by tam nemusela byť, tak ako spomenul kolega sir, zosmiešňovanie personálu kvôli tomu, že chceli zistiť informácie aj od príbuzného. Typická veta pacienta/príbuzného "však je všetko v papieroch" často nie je pravda vzhľadom na úbohosť dokumentácie prakt. lekárov a v situáciách, keď ide o minúty, nie je čas na prehrabovanie sa v papieroch. Pri dezorientácii je nutné vylúči náhlu cievnu mozgovú porážku, kde je limit podania špecifickej liečby na rozpustenie zrazeniny 180minút. Niekedy má konanie zdrav. personálu logiku, ktorá pre nezainteresovaných nie je %lahko pochopiteľnálimit podania špecifickej liečby na rozpustenie zrazeniny 180minút. Lieky, ktoré pacient užíva sú časdto roztrúsené v nálezoch 5 odborníkov, s nálezmi aj s pred 6 mesiacov. Prvá otázka na pacientov, príbuzných, či vedia uopresniť lieky, ktoré pacient užíva je nalepším spôsobom zistiť aktuálnu medikáciue (žiaľ). Údaje pacientov ako bydlisko často nie sú na kartičkách ZP (!), údaje o bydlisku sú často neaktuálne...Len uvádzam niekoľko dôvodov, prečo to mohlo byť tak ako ste to popísali.

24. .k veci z druhej strany od .mUDR Juraj Gémeš , MPH | 30. december 2009 01:50

    Je noc , už 00.50 hod. 30.12. 2009 a som lekár v službe. Dočítal som Váš článok a komentáre s tým , že si idem odpočinuť. Cca po 10 minútach ma sestrička zavolala na urgent , kde prišla pacientka ročník 1983 s tým ,že ju niekoľko dní bolia " ladviny", / spisovne obličky / bolesti sú pri pohybe a od včera od 16,OO hod.pri močení má tlak v podbrušku . Vyšetrenie pacientky neviedlo k urologickej diagnóze . Doporučil som jej kontrolne spresňujúce vyšetrenie ráno na našej ambulancii s tým , že bude treba urobiť i neurologické eventuálne ortopedické vyšetrenie. Zaplatila za vyšetrenie 2 € do pokladne nemocnice a nemyslím si že odišla spokojná . A teraz k problémom. Keby pacientka prišla k lekárovi včas , t.j. i dnes dopoludnia, je možné urobiť podstatne širšiu škálu vyšetrení , diagnostikovať jej ťažkosti, predpísať lieky a pomôcť jej . Keby teraz v noci mala aj urologickú diagnózu , / zápal močových ciest /ktorá si vyžaduje liečbu , málo by jej bol platný recpt , pretože lekárne v B.Bystrici sú po 22.00 hod. zavreté . Keby za vyšetrenie v pohotovostnej službe mala zaplatiť podstatne viac , pravdepodobne v nocii na vyšetrenie by neprišla a prišla by podstatne skôr . Z pohľadu pacientky táto situácia asi vyzerá úplne ináč . Dnes v službe som mal podobné prípady ešte dva ./ dokumentácia je kedykoľvek k dispozícii ./Pán Kušnierik , máte právo videť veci v zdravotníctve tak ako Ste ich videli , a mrzí ma že máte z toho negatívny dojem . Lekári a setričky to videli ináč ako vyplýva i z ich komentárov . Stále platí , citujem : " To isté operačné pole z pohľadu operatéra a jeho asistenta vyzerá rozdielne ". Vo Vašich nemocničných lamantáciach Ste pichli do mnohých problémov zdravotníctva a nie len do zdravotníckych pracovníkov . 0 problémoch však nechce nikto počuť . Treba o nich diskutovať ,ale to nestačí ! PS. Keby sa bola realizovala reforma zdravotníctva ministra Zajaca do dôsledkov , možno by nedošlo k nemocničným lamentáciám . Držím vám všetkým v .týždni palce a ďakujem za týždenné dúchovné obohatenie .

25. .informovat pribuznych od .evka | 29. december 2009 16:52

    Dobry den, je tu diskusia o tom, ci ma byt pribuzny pritomny v nemocnici pocas osetrenia svojej chorej dezorientovanej mamy informovany o jej stave automaticky, alebo az po vyzvani ... Ja skor nechapem, preco pred nim boli zatvorene dvere a nemohol mamu sprevadzat pocas vysetrenia (nehovorim, ze by ju mal zrovna drzat za ruku pocas rontgenovania :) ). Nepokladam to za ziadny nadstandard alebo zbytocne "motanie sa pod nohy" personalu, ale za beznu vec. Co sa tyka pristupu vacsiny (cest vynimkam) nasich lekarov a zdravotnikov, z mojich skusenosti s nimi mam skor pocit, ze sa neunuvaju ani samotneho pacienta informovat o jeho stave a prevadzanych procedurach a pokial sa pacient nieco opyta, tak je rad ak nedostane odpoved aku som nedavno dostala ja: "Niekto je tu premudrely a prilis vela cita, ze?"

26. .pánom doktorom od .juraj Kušnierik | 29. december 2009 16:11

    Páni doktori, veľmi rád by som sa s vami stretol a porozprával sa o všetkom. Môj mail je kusnierik@tyzden.com Myslíte, že by sme si mohli dohodnúť stretnutie niekedy po Novom roku a Troch kráľoch? Juraj Kušnierik

27. .pán Kušnierik od .petrovič | 29. december 2009 16:05

    Pán Kušnierik, aj ja som lekár, ktorý už Vašu mamu v minulosti liiečil. Aj vzhľadom k tomu, že som fanúšik Vášho časopisu ( isto si spomínate ako som si od Vás kúpil tričko . žýdňet), je mi ľúto Vášho článku. Aby som bol objektívny, z pohľadu ktorý ste predostreli sa to isto dá vidieť tak ako ste to videli Vy, mnohé veci sú skutočne nesprávne ( napr. je smutné, keď Vám personál v nemocnici buchol dvermi pred nosom), ale asi by bolo správne pátrať po príčinách a opýtať sa na názor a pohľad druhej strany. Napríklad príbuzuní nemôžu chodiť mimo návštevných hodín preto, lebo - pacienti nie sú na izbe sami, s tými spolupacientami sa často robia rôzne procedúry, vyšetrenia ( kde je prítomnosť cudzích vylúčená - aj Vám by sa nepáčilo, keby sme napríklad Vám zavádzali permanentý močový katéter a v izbe by bolo ďalších 10 ľudí), alebo jednoducho spia a oddychujú - lebo sú chorí (!), a teda majú nárok mať kľud. Určite treba hovoriť aj o podmienakch lekárov u nás, častokrát nie je čas na "nemedicínske" liečenie pacienta - t.j. pokojný rozhovor s pacientom, ev. príbuznými o chorobe a liiečbe, namiesto toho sa nám pridáva nezmyslená administratíva, ktorá nás oberá o čas pre prácu s pacientom. Určite by sa dalo hovoriť aj o príjmoch lekárov, o ich motiváciách, o netrhových podmienkach na trhu s doktormi, atď ( čo samozrejme nie je dôvod na neslušné správanie sa ). Rovnako by som si dovolil polemizovať o Vašom názore, že Vás nikto spontánne neoslovil a neoboznámil Vás spontánne - bez Vášho vyzvania o zdravotnom stave Vašej mamičky. Ak dovolíte, ja s Vami nesúhlasím. Myslím si, že príbuzný má právo byť informovaný (až po súhlase pacienta) a nie lekár má povinnosť príbuzných pacienta spontánne infomovať ( neviem si predstaviť, že by som spontánne vyhľadával príbuzných všetkých mojich pacientov a spontánne ich informoval o zdrav. stave mojich pacientov). Pán Kušnierik, určite sa dá o tejto problematike ešte dlho polemizovať, isto by sa dali Vaše poznatky dalo aj viac okomentovať " z druhej strany". Súhlasím s Vami, že nám " optikou druhej strany" niekedy možno chýba viac empatie a ľudského pochopenia, ale nemyslím si, že my zdravotníci sme plytkejší než ktorákoľvek iná profesná skupina v spoločnosti ( napr. aj novinári). Myslím, že za našou (ne)ochotou (ne)komunikovať s príbuznými sú častokrát faktory, ktoré Vy "zvonku" nemáte možnosť vidieť a vziať ich do úvahy. S úctou Petrovič.

28. .dodatok od .sir | 29. december 2009 14:57

    Este nieco som chcel. Pan Kusnierik ma velmi dobre clanky aj komentare, ale mohol by si odpustit veci ako: 'vitazoslavne zvola sestricka' Dobre vieme, ze tam nikto po nahliadnuti 'vitazoslavne' nezvolal. Iba trochu dlhsie trvalo, kym dotycnu informaciu sestricka nasla v papieroch. Robit zo zdravotnikov idiotov a zosmiesnovat ich iba preto aby clanok vyznel zaujimavejsie tuto situaciu nevyriesi.

29. .ma nasa krajina na lepsie zdravotnictvo? od .sir | 29. december 2009 14:46

    Neviem, co povedat k clanku. Lekari, aj ked tomu nikto neveri, su na chvoste spolocnosti, co sa tyka platov. 30 rocny lekar, bez atestacie ma plat bez sluzieb okolo 500-550 Eur hrubeho. Atestacia to velmi nevylepsi. Ak si chce prilepsit, jedina moznost su sluzby. To znamena cca 4 Eura (!)na hodinu. Hrubeho. Za to nezozeniete ani pomocnika na stavbu...A tu hovorime o vysokoskolsky vzdelanych ludoch, o ktorych zodpovednosti za zivot pacientov sa mnohym ani nesniva. Vysledok je ten, ze lekar, ktory chce vyzit ma dve moznosti: zahranicie alebo aspon 13-15 sluzieb do mesiaca. Sluzba znamena, ze dotycny ostane po praci v sluzbe a po sluzbe ide rovno znovu do prace na oddelenie. Ziadny spanok. Dve sluzby po sebe znamenaju dva dni vkuse v praci. Po 15 sluzbach za mesiac je clovek taky vycerpany, ze sa neusmieva ani keby velmi chcel...A pamatat si vsetkych pribuznych pacientov, no neviem... Ak mam byt uprimny, ja sa divim, ze nase zdravotnictvo VOBEC funguje. Ja som stomatolog a pracujem v zahranici. Moja priatelka pracuje na oddeleni intanzivnej mediciny tu na Slovensku. Viem o com pisem...

30. .viete co je zaujimave od .svajka | 29. december 2009 12:14

    Ti isti lekari a sestricki sa bez problemov spravaju absolutne inak. Je vsak potrebna jedna podmienka. Musia prekrocit vlastne uz ani neexistujucu hranicu v Bergu. Ked pracuju tam, spravaju sa uplne inak. Preco? Lebo taka je kultura a spolocenska objednavka v Rakusku. A teda preco sa u nas spravaju inak? Lebo taka je spolocenska objednavka. Staci nam to. Cesta k informaciam je bud sa chovat ako vygumovany hlavohrud, alebo podplacat alebo mat znameho. Hanba. Vsetkym nam. Lekarom, pacientom, blizkym.

31. .re: od .iamblichos | 29. december 2009 12:12

    Nic sa nedeje, len rychle uzavery nie su vzdy najblizsie skutocnosti :-) inak naozaj by so sa rad osobne porozpraval, stale si myslim, ze to prepustenie bolo trochu skoro, ale dufam, ze sa pani K dari dobre-a to aj do buducna a do dalsieho roku. P.S. Vam takisto

32. .izbovému lekárovi od .juraj Kušnierik | 29. december 2009 12:00

    Ospravedlňujem sa, ten lekár na chodbe bol totiž lekár, ktorý moju mamu prijímal a okrem pani doktorky, ktorá mala službu "na Štefana" bol jediný, s ktorým som sa osobne rozprával. Keďže sme sa osobne nestretli, myslel som si, že ide o vás.

33. .a dalej? od .akynali | 29. december 2009 11:39

    Neodzdravit na pozdrav je vrcholne neslusne v akejkolvek situacii u kohokolvek. Proste hanba. Zvysok mi pride trochu jednostranny, s rychlym utvaranim zaverov. Zase na druhej strane, skvela tema pre .tyzden, nie? Povenujte sa v niektorom z buducich vydani aj zdravotnictvu - lekarom ( mnozstvo nemocnic na Slovensku, pocet lekarov na mnozstvo pacientov, vekove zlozenie a kvalifikacia personalu, nedostatok personalu, dodrziavanie pracovneho casu, platy zacinajucich lekarov - tarify a porovnanie s inymi povolaniami, odchody lekarov do zahranicia.....). Ako lekar zijuci dlhodobo v zahranici by som si o tom velmi rada precitala.

34. .pan K od .iamblichos | 29. december 2009 11:36

    Neviem, ci ma zmysel sa vyjadrovat k celemu clanku, ide o subjektivny pohlad pana K, prirodzene ovplyvneny tym, ze islo o bezprostredneho pribuzneho. Spominany "izbovy lekar" som ja a dovolil by som si panovi K pripomenut, ze som ho telefonicky korektne informoval o zdravotnom stave-mimochodom telefonicky informacie podavat je nepripustne, a to aj rodinnym prislusnikom-, dohodol som sa s nim na prepusteni pacientky a velmi rad by som s nim aj osobne pohovoril, to by vsak muselo dojst aj z jeho strany k snahe o kontakt. V case prepustenia som totizto nebol na oddeleni a "tudiz" nemohol som byt dotycnym lekarom, ktory si dovolil ho nepozdravit, cize minimalne v tejto skutocnosti clanok pravdu nehovori.

35. .k veci od .hugo | 29. december 2009 10:05

    Konecne plnohodnotny clanok k veci, a uplne suhlasim, George.

Komentáre do diskusie môžu pridávať len predplatitelia Piana. Zaregistrovať sa môžete tu.

Redakcia si vyhradzuje právo vymazať príspevky, ktoré obsahujú vulgárne či rasistické výrazy, a tiež tie, ktoré sú osobným útokom na redaktorov a spolupracovníkov .týždňa.