autor

.martin Hanus

Je zástupca šéfredaktora, je zodpovedný najmä za rubriky téma a doma. V roku 1999 absolvoval nemecký jazyk a literatúru na Pedagogickej fakulte UK, neskôr učil na Gymnáziu J. Papánka na Vazovovej ulici. Z učiteľského chlebíčka, ktorému zasvätil tri roky, presedlal na ešte stresovejšiu novinárčinu. V roku 2002 začínal v týždenníku Domino Fórum, o dva roky stál spolu s ďalšími kolegami z Domina pri zrode .týždňa. Je ženatý, má dve deti.

.denník Martina Hanusa

Prečo kašleme na Gabčíka?

Keď sme sa uplynulé týždne spolu s kolegom Marekom Vagovičom zaoberali príbehom slovenského hrdinu Jozefa Gabčíka (v najnovšom .týždni mu venujeme rozsiahly materiál), opäť nás čosi zarazilo – slovenská ignorancia.

Prečo chce byť Fico prezidentom?

Nie, nie je to novinárska kačica. Ale pripúšťam, že keď som prvýkrát od dobre postaveného zdroja v Smere započul, že Robert Fico celkom vážne uvažuje, že bude v roku 2014 kandidovať za prezidenta, považoval som to za hlúposť.

Ako by sme sa zachovali na Titanicu?

Výročie od potopy Titanicu sa nieslo vo veľkom štýle. Spomienkové podujatia, rozsiahle texty vo svetových novinách, filmy a dokumenty v televíziách. Akoby sa tragédia nestala pred sto rokmi, ale v našej nedávnej prítomnosti. Prečo nás Titanic a jeho 1500 obetí stále tak fascinuje?

Liberálna povrchnosť a katolícke tabu

Vyhlásenie katolíckych biskupov k 70. výročiu deportácií Židov na Slovensku bolo síce horúcou udalosťou uplynulého týždňa, no autor týchto riadkov (minulý týždeň dovolenkoval) sa pri ňom ešte pristaví. Išlo totiž o významné vyhlásenie, ktoré si v mienkotvorných novinách zaslúži ocenenie aj kvalifikovanú kritiku. Pretože na vyhlásení je čo kritizovať. Škoda, že u nás ako zvyčajne ostalo len pri hundraní, ktoré strieľa naslepo.

Katastrofa na pokračovanie

To najsmutnejšie na slovenskej pravici nie je vôbec jej volebný debakel. Najsmutnejšie na dnešnej pravici sú jej katastrofálne vyhliadky.

Smer a KDH. Naozaj najlepšia vláda?

Jozef Majchrák si nedávno vyslúžil veľkú kritiku za to, že označil vládu Smeru s KDH ako najlepšiu povolebnú alternatívu. Z tých možností, ktoré sú dostupné. Kolega má určite pravdu v tom, že pakt KDH so Smerom netreba vopred démonizovať. Ale zmysluplnosť takejto vlády sa nedá merať iba mocenskou stabilitou a reformami v justícii.

Ako Draghi zachraňuje Európu

Zabudnime nateraz na slovenské voľby. Nech sa skončia s akýmkoľvek výsledkom, je isté, že dianie mimo Slovenska bude mať na naše životy rovnaký, ak nie ešte väčší vplyv než nová vláda. Povedzme to personifikovane: zabudnime teraz na Fica, lebo o nás už v tejto chvíli rozhodujú aj páni Draghi a Weidmann a ich veľký spor. Po dlhšej prestávke sa opäť hlásim s Nemeckým diárom.

SaS v Kočnerovej kyseline

Pokiaľ v prípade Gorily bolo dôležitejšie vyšetrovať obsah spisu než motív tých, ktorí ho vypustili, v prípade bahna, ktoré včera vylial Marián Kočner, je dôležitejší motív než obsah.

Internetové voľby .týždňa: 1. SaS, 2. SDKÚ, 3. KDH

Výsledky našich internetových volieb, v ktorých volilo 2157 čitateľov, sú z hľadiska poradia na prvých troch priečkach rovnaké ako pred voľbami v júni 2010. Najväčším prekvapením je veľmi slušný zisk SDKÚ, ktorá sa prepadáva v celoštátnych prieskumoch, no čitatelia .týždňa stoja stále pri nej.

Matovič a Dzurinda: dvaja hazardéri

Tento titulok vyzerá trochu silene. Na slovenskej politickej scéne naozaj sotva nájsť rozdielnejšie typy politikov než sú Matovič a Dzurinda.

články

rss

späť na všetky články sekcie

Nemecký diár: O demografii či registrovaných partnerstvách

V novom Nemeckom diári Martina Hanusa o demografickom úpadku najľudnatejšej krajiny EÚ, o 10 rokoch homosexuálnych partnerstiev a niekdajšej sláve nemeckých profesorov.

.martin Hanus

4. august 2011 | prečítané 4815x | reagovali 4 ľudia | hodnotené 4.2 | hodnotilo 68

Denník Die Welt upozornil dramatickým titulkom Nemecko má najmenej detí v Európe na poslednú štúdiu spolkového štatistického úradu, podľa ktorej žije v najľudnatejšom štáte EÚ iba 16,5 percenta ľudí mladších ako 18 rokov (vo Francúzsku je to napríklad 22 percent). Mimoriadne negatívny trend je na východe krajiny, teda v takzvaných nových spolkových štátoch bývalej NDR: tu je vzhľadom na veľmi nízku pôrodnosť počet detí až o 29 percent nižší než v roku 2000, kým v západnom Nemecku dnes žije „len“ o 10 percent menej detí než pred desiatimi rokmi. Východ je na tom zle aj v iných ukazovateľoch: iba 58 percent detí žije v rodinách so zosobášenými rodičmi, zvyšok tvoria otec s matkou „na hromádke“, prípadne iba jeden rodič.
Tieto údaje sú zaujímavé z iného hľadiska aj pre Slovensko: Nemecká politika investovala v posledných rokoch obrovské peniaze do masovej výstavby jasiel. Politici z celého spektra si od toho sľubujú väčšiu zlučiteľnosť povolania s rodinou, čo má presvedčiť najmä západonemecké ženy s akademickým titulom, aby predsa len priviedli na svet jedného-dvoch potomkov. Ale spasí nemeckú (a akúkoľvek inú) demografiu heslo „viac jaslí – viac detí“? Vnútronemecky totiž vôbec neplatí: východ má o poznanie nižšiu pôrodnosť než západ napriek faktu, že je tu v dôsledku zdedenej infraštruktúry z čias NDR výrazne viac jasiel. Zatiaľ čo na východe je asi polovica detí do troch rokoch umiestnená v jasliach, v západnej časti je to len okolo 23 percent. Samozrejme, východ má síce jasle, no súčasne aj vyššiu nezamestnanosť, nižšiu religiozitu a pár ďalších nevýhod. Ale ak faktor jaslí nefunguje v Berlíne, bude fungovať v Kolíne?

Najčítanejší seriózny denník Süddeutsche Zeitung si pripomenul 10 rokov od zavedenia životných partnerstiev homosexuálov. Komentátor ľavicového denníka s uspokojením konštatuje, že dnes už nikto nežiada návrat späť, naopak, všetko smeruje k tomu, aby sa uzákonilo úplné zjednotenie homosexuálnych zväzkov s klasickým manželstvom. Hoci sa medzi kresťanskými demokratmi ešte nájdu hlasy tých, ktorí varujú pred „plánovaným ničením kultúry manželstva“, súčasne sa napríklad hesenský minister vnútra z CDU zúčastňuje na dúhovom pochode vo Frankfurte. Podľa denníka počas uplynulých desiatich rokov vzniklo 23 tisíc životných partnerstiev. Alebo inak, 46 tisíc homosexuálov uzavrelo medzi sebou úradný zväzok.
Aj tu si dovolíme poznámku bokom: škoda, že Süddeutsche Zeitung viac neanalyzovali tento údaj a nepýtali sa, čo z neho vyplýva. Keďže v Nemecku žije takmer 68 miliónov dospelých obyvateľov, za posledných desať rokov uzavrelo homosexuálne zväzky ani nie 0,07 percenta ľudí, teda menej než jedna desatina percenta populácie (nad 18 rokov). Na porovnanie, v manželských zväzkoch muž-žena žije asi 47 percenta dospelých Nemcov. Pokiaľ má pravdu homosexuálna loby, že jej zápas za zrovnoprávnenie s manželstvom sa týka 4-percentnej menšiny, tak v skutočnosti využíva výdobytky tohto zápasu len úplné minimum homosexuálov. Alebo sú bližšie realite tie prieskumy, z ktorých vyplýva, že výlučne homosexuálni jedinci tvoria okolo jedného percenta populácie.

Liberálny týždenník Die Zeit napísal krátku históriu nemeckých univerzitných profesorov. Pre Nemcov to nie je príliš veselé čítanie, pretože pred storočím boli tunajší profesori a vôbec univerzity vzorom pre celý svet. Die Zeit opisuje, ako bol Mark Twain užasnutý z návštevy Berlína v roku 1892, keď stretol slávneho historika Theodora Mommsena, ktorého si nemecká spoločnosť nesmierne ctila. „V porovnaní s ním sú dnešní profesori politickými a spoločenskými trpaslíkmi,“ cituje týždenník profesora práva Uweho Wesela. Úpadok sa začal ešte pred prvou svetovou vojnou, dokonaný však bol za nacistickej éry, keď z nemeckých univerzít emigrovalo 30 percent učiteľov (niektorí sa potom stali univerzitnými hviezdami v USA) a mnohí z tých, čo ostali doma, kolaborovali s nacistami. Po druhej svetovej vojne sa z nedotknuteľných velikánov, pred ktorými študenti tajili dych, stala armáda vzdelaných úradníkov. Za všetko hovoria čísla: začiatkom 60. rokov pôsobilo 5 tisíc univerzitných profesorov, dnes sa titulom profesor hrdí v Nemecku asi 40 tisíc ľudí. Podľa Die Zeit sa však rozhodne nemajú dnešní nemeckí profesori na čo sťažovať: majú vysoký plat, sociálnu prestíž, čas na učenie aj bádanie, nikto im nič neprikazuje, jedinou otravou tak môžu byť akurát len tie masy priemerných študentov.

priemerné hodnotenie: 4.2 ~ hodnotilo: 68

nízke 1 2 3 4 5 vysoké

ohodnoťte článok od 1 do 5

Facebook vybrali.sme.sk Tlač

Diskusia (4)

.bombaklat, od .laborec | 9. august 2011 21:12

velmi zaujimave navrhy. Maju nieco do seba.
.martin je asi znova v Nemecku ? od .laborec | 9. august 2011 21:11

tesim sa na jeho prispevky. Tento je dobry. Osobne neverim, ze ten komentator zo SUddeustche Zeitung ma pravdu ked tvrdi, ze "nikto v Nemecku nepomysla na krok spät vo veci zvúzkov homosexualov". Osobne poznam Nemcov, ktorym je dodnes otupne, ze sa to uzakonilo a najradsej by poslali provokativnych (nie vsetkych) homosexualov von z Nemecka.
.dobre citanie od .bombaklat | 9. august 2011 12:19

deti sa nerodia, pretoze v socialne fungujucom state deti pre rodica ekonomicky nemaju zmysel. rodic skor deti vnima ako ekonomicke riziko. mimoriadne tvrdo pocituju rodicovstvo predovsetkym matky, ktore stracaju na kariere a tym na dochodkoch. tato skutocnost nema nic spolocne z moralnym upadkom spolocnosti, deti sa totiz nikdy nerodili iba z lasky, odjakziva to bolo aj ekonomicke rozhodnutie. podla mna existuju dve riesenia nizkej porodnosti: kapitalisticke a socialne. /// kapitalisticke: zrusit socialne vymozenosti, radikalne znizit alebo zrusit dochodky. ludia casom pocitia to, co citia ludia v afganistane. cim viac deti, tym vacsia pravdepodobnost, ze sa o vas niekto na stare kolena postara. bieda drzi rodinu pokope. socialne: vysku dochodku priamo naviazat na pocet a vzdelanie deti. ak su deti pre spolocnost ekonomicky prospesne, treba za to rodicov ekonomicky odmenit.
.nemeckí profesori od .michalT | 4. august 2011 19:34

Závery článku sú asi mierne diskutabilné, ale je to zaujímavý pohľad na niektoré otázky. Chcem reagovať na poslednú vetu článku. Krátky čas som pôsobil na nemeckej univerzite a úzko spolupracujem s niekoľkými renomovanými nemeckými profesormi. Nemyslím si, že by sa nemali na čo sťažovať. Nemecká politika na poli výskumu a univerzitného vzdelávania je trvalo neudržateľná. Charakter finančnej podpory (krátkodobosť) prakticky znemožňuje pustiť sa do náročnejších projektov, ktoré môžu trvať viac ako dva-tri roky. Keď profesor odchádza do dôchodku, jeho skupina veľmi často musí zaniknúť a nikto z jeho žiakov nemôže vo výskume pokračovať. Profesori síce majú vysoké platy, ale získať trvalé miesto na univerzite je takmer nemožné a uchádzač naň spravidla čaká 12 - 15 rokov. Začínajú sa tiež častejšie opakovať žaloby študentov za "prehnané" nároky profesorov vo vyučovacích predmetoch, takže dobre učiť a vyžadovať od študentov aktívnu prácu môže byť nebezpečné. V tejto atmosfére a s príslušnou perspektívou sa tí najtalentovanejší študenti sťahujú skôr do USA, kde majú predsa väčšiu šancu získať trvalú pozíciu a venovať sa výskumu dlhšie ako tri roky. Mám dojem, že tým profesorom, ktorí pracujú na zmysluplnom výskume (hovorím o fyzike, chémii a príbuzných odboroch), robí najväčšie starosti to, aby si mohli udržať svoju skupinu a ľudí, ktorí majú isté know-how. Je to sústavný boj o projekty a financie na rok - dva, aby profesor nezostal sám vo svojej kancelárii alebo prázdnom laboratóriu. To vyžaduje enormné množstvo enerige. Rozhodne nechcem polemizovať o tom, že úroveň a spoločenský význam nemeckých profesorov klesol a klesá. Článok však pôsobí dojmom, že je to kvôli tomu, že profesorov je priveľa, že sa majú príliš dobre a tiež preto, lebo ich priveľa utieklo do zahraničia a nie je tam dostatočná tradícia. Myslím si, že to tak nie je, resp., že toto sú len dôsledky. Ten skutočný dôvod bude niekde hlbšie v spoločnosti. Mám pocit, že táto začína mať viac záujem o krátkodobý rýchly prospech, než pre hodnoty ako "poznanie". Preto na tú skutočne fundamentálnu vedu nevytvára výhodné podmienky a podporuje rôzne pseudovedy, ktoré krátkodobo vyzerajú atraktívnejšie. Potom ani profesori nemajú skutočne hodnotné vedecké výsledky a nemajú čím vyrážať dych. Ten skutočný spoločenský kredit a obdiv profesora musí prísť od presvedčivých výsledkov, nie od faktu, že má titul. Prepáčte dlhý príspevok.

Komentáre do diskusie môžu pridávať len predplatitelia Piana. Zaregistrovať sa môžete tu.

Redakcia si vyhradzuje právo vymazať príspevky, ktoré obsahujú vulgárne či rasistické výrazy, a tiež tie, ktoré sú osobným útokom na redaktorov a spolupracovníkov .týždňa.

Inzercia Newsletter RSS Predplatné Články z tlačených vydaní Kontakty

Design and Technology by MONOGRAM