Ivan Mikloš sa minulý týždeň v Lampe zaštiťoval serióznou ekonomickou tlačou, ktorá to vraj vidí s eurovalom podobne ako on. Ako príklad uviedol aj renomovaný Handelsblatt. No – keby sme chceli byť veľmi sarkastickí, odporučili by sme ministrovi objednať si pár lekcií nemčiny u kamaráta Sulíka. 

Handelsblatt totiž v komentári „Pretože nevedia, čo činia“ nad práve schváleným eurovalom nijako neplesá. S iróniou pripúšťa, že nemecké deti si raz v elektronickej učebnici dejepisu prečítajú, že 29. septembra 2011 väčšina poslancov zachránila Nemecko pred útokmi špekulantov a priniesla Európe časy mieru a blahobytu. „Ale veľmi pravdepodobné to nie je,“ píše a pokračuje: „Pravdepodobné je, že naše deti zistia, že ich rodičia a nimi zvolení zástupcovia uviedli do chodu mechanizmus, ktorý ich obral o finančnú nevinnosť prv než sa narodili. Mechanizmus (...), ktorý za ich života povedie k tomu, že Európa v porovnaní s inými hospodárskymi celkami upadne do bezvýznamnosti.“ Podľa komentátora lepšou metódou než uchyľovať sa k výhovorkám, že v súčasnom eurovale ide len o garancie, by bolo nasledovať jednoduché uzávery: napríklad pustiť Grécko do bankrotu. Pretože hoci sa do záchrany tejto krajiny investuje, neprestajne rastie jej zadlženie. Podľa Handelsblattu by sa mal umožniť odchod z eurozóny aj ďalším krajinám, aby „sa mohli poslať vo všetkej dôstojnosti do konkurzu“. Záver: „Škoda, že toto všetko dnes v parlamente zaniklo. Naše deti sa nás raz na to budú pýtať.“ 

Konkurenčný ekonomický denník Financial Times Deutschland (FTD) stojí na rozdiel od Handelsblattu za eurovalom. Podľa ich prvého komentára kancelárska väčšina zaisťuje pokračovanie Merkelovej vlády ako aj pokračovanie spoločnej meny. Denník však vyčíta ministrovi financií Wolfgangovi Schäublemu, že nehovorí jasne, či je za využitie finančnej páky v rámci eurovalu (len na vysvetlenie: množia sa úvahy, že práve schvaľovaný euroval čoskoro získa bankovú licenciu a bude neobmedzene nakupovať dlhopisy viac či menej ohrozených krajín). Podľa FTD by bola finančná páka zmysluplná, pretože by sa „jednoznačne odstrašili špekulanti, ktorí vsádzajú na koniec eurozóny“. Denník súčasne pripúšťa, že tento postup má aj svoje riziká pre euroval aj pre daňovníkov eurozóny. „Preto by Schäuble v tejto otázke už nemal hrať na čas,“ uzatvára komentátor. 

Liberálny týždenník Die Zeit chváli kancelárku Merkelovú. Hlasovanie vraj bolo jej triumfom, keďže sa jej napriek odporu z vlastných radov podarilo získať takzvanú kancelársku väčšinu. Týždenník však pripomína, že ide len o začiatok – po prvé, je zrejmé, že kapacita eurovalu nebude stačiť a aj preto bude oveľa dôležitejšie hlasovanie o trvalom eurovale (ESM), ktoré sa bude konať o pár mesiacov. Je pritom možné, že v koaličnej FDP uspeje stranícke referendum, ktoré znemožní jej poslancom hlasovať v Bundestagu za ESM a vláda bude v troskách. Aj z tohto dôvodu chýba podľa novín dnešnému hlasovaniu akákoľvek funkcia katarzie: „Ako veľmi výstižne poznamenal jeden poslanec za CDU: už zajtra sa budeme hádať o ďalších opatreniach. Neexistuje tu žiadne oslobodenie. A práve to je na tejto kríze také výnimočné.“ Die Zeit ďalej oceňuje Merkelovej pracovnú metódu, akou sa pri hlasovaní presadila voči vnútornej opozícii: kým bývalý kancelár Gerhard Schröder by na jej mieste burácal, hrozil a spájal hlasovanie s dôverou vláde (komu sa to najviac podobá na Slovensku?), kancelárka bola ako vždy chladná, stoická, pragmatická. Navonok sa tvárila, že jej až tak nezáleží na kancelárskej väčšine, čím chcela vládu vymaniť spod morálneho tlaku opozície a médií, na druhej strane zariadila, aby si to viacerí vnútrostranícki rebeli napokon rozmyslelili: „Všetci rebeli z CDU boli po jednom predvolaní k ministrovi financií. No už samotná vyhliadka na rozhovor so sarkastickým Wolfgangom Schäublem počet odporcov preriedila.“ Die Zeit uznanlivo pokyvuje: „Kancelárka dokáže viesť."

Fakt, že nielen slovenskí ekonomickí novinári pri komentovaní súčasnej krízy tak trochu tápu, ukazuje aj čerstvý komentár Süddeutsche Zeitung. Podľa autora majú obe protistrany dobré argumenty: aj tí, podľa ktorých by už Nemecko nemalo ručiť za dlhy iných čoraz vyššími sumami, ale aj tí, ktorí tvrdia, že tak musí robiť, inak sa všetko skončí v chaose. Komentátor Marc Beise je plný pochybností, preto sa pokúša zobrať z oboch strán to najlepšie: keby podľa neho teraz Nemecko vystúpilo z financovania eurokrízy, hrozila by neistá budúcnosť. Preto má uznanie pre Merkelovej vládu, ktorá dlho uvažuje a potom sa prehmatáva vpred neurčitým terénom. Beise sa však pýta: „Teda pokračujme – lenže do akej hranice? Čoraz viac peňazí, čoraz viac pôžičiek, to všetko by síce bolo trhom po chuti, no tieto peniaze by čoskoro nemali veľkú hodnotu. Už dnes sa ozývajú prví vážení experti s tým, že nám hrozí reforma meny – čo je pre Nemcov traumatická predstava.“ Podľa Beiseho treba preťať bludný kruh, aby bolo možné poslať do bankrotu krajiny, ktoré žili nad pomery, ako aj banky, ktoré robili nečisté obchody. Kým sa tak nestane, je úlohou politikov budovať štruktúry, ktoré obsahujú jasné pravidlá pre insolventné štáty, ale aj nové pravidlá pre banky, ktoré by vďaka nim prežili bankrot štátov ako Grécko. Komentátor sa potrápil a čitateľ s ním...

Keď sa píše o eurovale a Nemecku, nemožno zabudnúť na našu mediálnu hviezdu Richarda Sulíka, ktorý si po rakúskej ORF včera v noci, teda krátko pred hlasovaním v Bundestagu, vyskúšal konfrontáciu v nemeckej ARD. Sulík bol ako vždy svojský: svojou nenútenosťou aj drzosťou jazyka, keď si pár krát viac či menej vhodne rypol do vnútronemeckých pomerov, príliš nepripomínal druhého najvyššieho ústavného činiteľa malej členskej eurokrajinky. Podľa titulku denníka SME však „Sulík v diskusii ARD nezaujal“. Ale podľa koho nezaujal? SME reprodukuje článok vo Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ), ktorý rozsiahlo analyzoval diskusiu u moderátorky Anne Will. No konzervatívny denník sa o tom, že by Sulík nezaujal, nezmieňuje ani slovkom. Predsedu slovenského parlamentu označil za „najzaujímavejšieho hosťa večera“, pričom kritizuje výber ďalších diskusných partnerov (je fakt, že okrem váženého sociálneho demokrata Klausa von Dohnanyiho si ARD nedala príliš záležať). FAZ predstavuje postoje Sulíka a pripomína, že euroval môže v októbri v Bratislave padnúť. Práve preto bolo podľa denníka veľa dôvodov, aby sa relácia poctivo zaoberala Slovenskom ako krajinou. Lenže sa tak vôbec nestalo, namiesto toho sa diváci v jednej dokrútke dozvedeli, čo si o eurovale myslia voliči z volebného obvodu politika CDU a účastníka diskusie Steffena Kampetera. FAZ ďalej kritizuje, že tamojšia debata o európskej politike je „nemecká“ a do bezpočetných televíznych diskusií sa len málokedy pozývajú zahraniční hostia. „Anne Will to zmenila – a predsa stroskotala.“ A tak namiesto toho – mračí sa FAZ -, aby sa diváci dozvedeli niečo podstatné o Slovensku, žartovala moderátorka s Kampeterom, či sa naozaj chce stať kancelárom. Denník sa pohoršuje nielen nad nemeckou ignoranciou, ale aj aroganciou: „Musíte sa podrobiť, ak nechcete vystúpiť,“ povedal Dohnanyi Sulíkovi. „S takouto jasnosťou sme to už nepočuli celú večnosť“, dodáva znechutene denník: „Existuje Európa? V nemeckom vedomí už sotva. Zaujímame sa len sami o seba.“