Sledovať debatu v slovenskom parlamente o rozpočte je niekedy naozaj na popukanie. Jeho obhajcovia strieľajú argumentmi o jeho skvelosti z arzenálu argumentov akože, veď aj ostatní v Európe sa zadlžujú, nie sme my takí zlí ako naši susedia, my sme európski. Že rozpočet a ekonomická politika vlády nevie zvládnuť rastúcu nezamestnanosť sa dá odbiť argumentom, že veď ona až tak rýchlo nerastie a ostatní sú na tom ešte horšie. Ak nás za rozpočet kritizuje Európska komisia či Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBRD), stačí vyhlásiť, že sa do našich vecí nerozumejú a navyše EBRD nazvať pravicou a tým neprajnou.  Ministerka práce Viera Tomanová dokonca prišla s odhalením, že za krízu nemôžu iba zlí a nenažraní kapitalisti niekde hen tam v Amerike, ale aj naša opozícia. To už aj kamenným tváram v parlamente zaihral úsmev na tvárach. Osvedčení recept nájsť obetného baránka za našu zlú situáciu na Slovákov asi platí, lebo preferencie Smeru neklesajú. Niekedy stačilo Slovákom vysvetliť, že sú na tom zle lebo zlí Židia ich okrádajú, neskôr, že to robia Česi a dnes nadnárodné korporácie. Osobná zodpovednosť sa vylučuje. Aký to rozdiel oproti Američanom v 30. rokoch minulého storočia, ktorí sa mordovali, kvôli strate práce, ale neobviňovali zlú vládu, ale seba, že zlyhali. Sebareflexia nám ešte chýba.