autor

.martin Hanus

Je zástupca šéfredaktora, je zodpovedný najmä za rubriky téma a doma. V roku 1999 absolvoval nemecký jazyk a literatúru na Pedagogickej fakulte UK, neskôr učil na Gymnáziu J. Papánka na Vazovovej ulici. Z učiteľského chlebíčka, ktorému zasvätil tri roky, presedlal na ešte stresovejšiu novinárčinu. V roku 2002 začínal v týždenníku Domino Fórum, o dva roky stál spolu s ďalšími kolegami z Domina pri zrode .týždňa. Je ženatý, má dve deti.

.denník Martina Hanusa

Prečo kašleme na Gabčíka?

Keď sme sa uplynulé týždne spolu s kolegom Marekom Vagovičom zaoberali príbehom slovenského hrdinu Jozefa Gabčíka (v najnovšom .týždni mu venujeme rozsiahly materiál), opäť nás čosi zarazilo – slovenská ignorancia.

Prečo chce byť Fico prezidentom?

Nie, nie je to novinárska kačica. Ale pripúšťam, že keď som prvýkrát od dobre postaveného zdroja v Smere započul, že Robert Fico celkom vážne uvažuje, že bude v roku 2014 kandidovať za prezidenta, považoval som to za hlúposť.

Ako by sme sa zachovali na Titanicu?

Výročie od potopy Titanicu sa nieslo vo veľkom štýle. Spomienkové podujatia, rozsiahle texty vo svetových novinách, filmy a dokumenty v televíziách. Akoby sa tragédia nestala pred sto rokmi, ale v našej nedávnej prítomnosti. Prečo nás Titanic a jeho 1500 obetí stále tak fascinuje?

Liberálna povrchnosť a katolícke tabu

Vyhlásenie katolíckych biskupov k 70. výročiu deportácií Židov na Slovensku bolo síce horúcou udalosťou uplynulého týždňa, no autor týchto riadkov (minulý týždeň dovolenkoval) sa pri ňom ešte pristaví. Išlo totiž o významné vyhlásenie, ktoré si v mienkotvorných novinách zaslúži ocenenie aj kvalifikovanú kritiku. Pretože na vyhlásení je čo kritizovať. Škoda, že u nás ako zvyčajne ostalo len pri hundraní, ktoré strieľa naslepo.

Katastrofa na pokračovanie

To najsmutnejšie na slovenskej pravici nie je vôbec jej volebný debakel. Najsmutnejšie na dnešnej pravici sú jej katastrofálne vyhliadky.

Smer a KDH. Naozaj najlepšia vláda?

Jozef Majchrák si nedávno vyslúžil veľkú kritiku za to, že označil vládu Smeru s KDH ako najlepšiu povolebnú alternatívu. Z tých možností, ktoré sú dostupné. Kolega má určite pravdu v tom, že pakt KDH so Smerom netreba vopred démonizovať. Ale zmysluplnosť takejto vlády sa nedá merať iba mocenskou stabilitou a reformami v justícii.

Ako Draghi zachraňuje Európu

Zabudnime nateraz na slovenské voľby. Nech sa skončia s akýmkoľvek výsledkom, je isté, že dianie mimo Slovenska bude mať na naše životy rovnaký, ak nie ešte väčší vplyv než nová vláda. Povedzme to personifikovane: zabudnime teraz na Fica, lebo o nás už v tejto chvíli rozhodujú aj páni Draghi a Weidmann a ich veľký spor. Po dlhšej prestávke sa opäť hlásim s Nemeckým diárom.

SaS v Kočnerovej kyseline

Pokiaľ v prípade Gorily bolo dôležitejšie vyšetrovať obsah spisu než motív tých, ktorí ho vypustili, v prípade bahna, ktoré včera vylial Marián Kočner, je dôležitejší motív než obsah.

Internetové voľby .týždňa: 1. SaS, 2. SDKÚ, 3. KDH

Výsledky našich internetových volieb, v ktorých volilo 2157 čitateľov, sú z hľadiska poradia na prvých troch priečkach rovnaké ako pred voľbami v júni 2010. Najväčším prekvapením je veľmi slušný zisk SDKÚ, ktorá sa prepadáva v celoštátnych prieskumoch, no čitatelia .týždňa stoja stále pri nej.

Matovič a Dzurinda: dvaja hazardéri

Tento titulok vyzerá trochu silene. Na slovenskej politickej scéne naozaj sotva nájsť rozdielnejšie typy politikov než sú Matovič a Dzurinda.

články

rss

Miklošov zle zapnutý gombík

Sotva uplynul týždeň a v Európe už naozaj každý zabudol, že s istou krajinkou tam kdesi pod Poľskom, kde sa kvôli eurovalu rozpadol dovtedy známy svet, bol chvíľku nejaký problém. Na stole sú oveľa vážnejšie veci: ohrozenie Francúzska, hroziaca vzbura nemeckých poslancov a fiškálna únia pre eurozónu. Viac v mojom pravidelnom Nemeckom (lepšie povedané Nemecko-slovenskom) diári.

.martin Hanus

19. október 2011 | prečítané 12387x | reagovalo 24 ľudí | hodnotené 4.5 | hodnotilo 269

Zdá sa, že euroval ohrozuje Francúzsko, a naopak, Francúzsko ohrozuje euroval. Nemecké denníky sú odvčera opäť vzrušené situáciou na finančných trhoch, keďže rizikové prirážky na desaťročné francúzske dlhopisy dosiahli po 16 rokoch nový rekord. A to už naozaj nie je zábavka: celá eurovalová záchranná akcia je postavená najmä na garanciách Francúzska a Nemecka.
Die Welt si všíma, že toprating Francúzska ohrozujú aj zvyšujúce sa garancie v eurovale. Keby si Francúzi neudržali tri áčka, malo by to závažné následky: navýšený euroval by zrazu stratil zmysel, pretože ratingové agentúry by už francúzske garancie vo výške 159 miliárd eur nebrali vážne. Aby sa palubná sila eurovalu (EFSF) zachovala, podľa Die Welt by za Francúzov boli nútení zaskakovať Nemci, ktorí by podľa prepočtov museli zvýšiť dnes zagarantovaných 211 miliárd eur v EFSF o ďalších 100 miliárd eur. A práve tu sa začína nemecká nočná mora: v dôsledku takto navýšených záväzkov totiž môže Nemecko prísť o najvyšší rating, čo by však bola už skutočná európska nočná mora, keďže euroval by sa v takom prípade začal potápať ako Titanic. Viac si radšej nepredstavujme, azda len toľko, že v marci na Slovensku by v takomto prípade nezískal vyše 50 percent eurovalista Fico, ale prorok Sulík (vyberte si, čo z toho je väčšia slovenská nočná mora...).


Naše domáce eurovalové dišputky stavia do úplne nového svetla aj ďalšia čerstvá informácia. Podľa informácií Financial Times Deutschland (FTD) už nemecký minister financií Wolfgang Schäuble koaličným poslancom CDU/CSU a FDP oznámil, že plánovaná finančná páka má zvýšiť kapacitu práve navýšeného EFSF na jeden bilión eur. Denník píše, že mnohí poslanci z radov kresťanských demokratov sú veľmi nahnevaní: ešte koncom septembra, keď drvivá väčšina z nich hlasovala za zvýšený euroval, ich Schäuble pod paľbou ich pochybovačných otázok uisťoval, že všetky chýry o pákovaní EFSF sú „blúznením“ (hoci súčasne si dal pozor na to, aby do budúcnosti páku nevylúčil). Keby ich vtedy Schäuble oboznámil so súčasnými plánmi, o ktorých sa bude rokovať na najbližšom bruselskom summite, Angela Merkelová by pri hlasovaní určite nezískala kancelársku väčšinu – a na eurovale by tak v Európe možno nepadla iba Iveta Radičová.  
Financial Times Deutschland ďalej opisuje, ako by malo pákovanie vyzerať: investori si kúpia dlhopisy ohrozených štátov, pričom euroval im bude istiť 20 až 30 percent požičanej sumy. V najhoršom prípade by euroval podľa zásady „first loss“ prevzal ako prvý straty za investorov. Výhodou takéhoto pákovania, keď by sa euroval podieľal na nakupovaní dlhopisov trebárs len jednou pätinou sumy, má byť zmnohonásobenie jeho 440 miliardovej kapacity. Vedenie vládnej CDU však teraz musí svojich poslancov presvedčiť, že Schäuble ich koncom septembra neklamal a že takéto pákovanie eurovalu neznamená pre Nemecko riziko vyšších strát.


Nie je celkom jasné, dokedy budú špičky našej SDKÚ s plnou vážnosťou tvrdiť, že so „sektárom“ Sulíkom to museli seknúť, keďže bez jednoty v európskych témach sa dnes nedá vládnuť. Ako píše Die Welt, Merkelová so Schäublem prídu v nedeľu do Bruselu s tým, že je potrebné zmeniť základné zmluvy o EÚ, povolať nový európsky konvent a začať s budovaním fiškálnej únie pre celú eurozónu. Merkelová sa síce tomuto všetkému svojho času skôr bránila. Lenže v týchto časoch kancelárka aj stokrát mieni, tlak finančníkov mení. Euro je vraj bez superštátu nemožné, inak dôvera na trhoch nebude.
Naša pravica zas kedysi striktne mienila, že fiškálna únia neprichádza za žiadnych okolností do úvahy, no po marci bude v eurovalovej koalícii s Ficom svojim voličom vysvetľovať, že v tejto otázke musí ustúpiť tlaku oveľa silnejšieho koaličného partnera...  
Keďže eurozónu fiškálna únia asi neminie, je na čase zmeniť aj motto klasika. Ako zvykol hovoriť náš politický topekonóm Ivan Mikloš, tým prvým zle zapnutým gombíkom bola pôžička Grécku, po ktorej nasledovali ďalšie zlé rozhodnutia a ďalšie zle zapnuté gombíky. Iste, ale súvislosti sú ešte trochu širšie a sám autor slovenského eura ich nemá veľa dôvodov odhaľovať. Pri pohľade na kontúry Schäubleho "Fiskalunion" je zrejmé, že tým prvým zle zapnutým gombíkom nebola pôžička Grécku, ba ani ten pračudesný euroval, ale niečo iné, za čo si môžeme bezvýhradne sami: náš skorý, priskorý, veľmi priskorý vstup do eurozóny. S tým sa už možno naozaj nedá robiť nič – gombíky treba dozapínať do konca. A v budúcnosti sa radšej nikam nerútiť ako pionieri, ale riadiť sa podľa starého „pomaly ďalej zájdeš“.

priemerné hodnotenie: 4.5  ~  hodnotilo: 269
 
1 2 3 4 5

ohodnoťte článok od 1 do 5

Diskusia (24)

  1. .no asi ani nie je... od .mk | 28. október 2011 10:49

    také dôlezité sa zamyslat nad palubnou silou tohto textu ak jeho palebna sila je kryta slepymi nábojmi... :-)

  2. .jedine riesenie: vyrovnane rozpocty vsetkych statov EMU od .jFK | 22. október 2011 14:05

    Jedinym riesenim ako zachranit EURo, by bol uplny a neodvolatelny zavazok vsetkych predsedov vlad o prijati vyrovnanych rozpoctov vsetkych statov EMU uz od roku 2012. Bolo by to take zavazne rozhodnutie, ako ked sa rodic rozhodne darovat svojmu dietatu svoju druhu oblicku. Toto ale pre zachovanie Eura zbabeli lidri EMU nikdy nedokazu urobit.

  3. .eU oprasi rusicky Slobodnej Europy a Hlasu Ameriky od .lord Acton | 22. október 2011 13:02

    EU oprasi komunisticke Rusicky Slobodnej Europy a Hlasu Ameriky aby sa negativne spravy o Ratingoch krachujucich krajin nesirili medzi ludi.----------- Toto je kolaps jednej ery Europy.

  4. .neviditelna ruka trhu prave trha na kusy projekt Eurozony od .malicek neviditelnej ruky trhu | 22. október 2011 12:49

    Neviditelna ruka trhu trha na kusy cely projekt Eurozony. Francuzsko prave pada na kolena a Nemecku nezostane nic ine, nez hodit uterak s Eurom na zem.

  5. .smrtelne krce Eurozony: Európska únia plánuje utajiť ratingy dlžníkov od .felicia | 22. október 2011 12:39

    Pozerame sa na smrtelne krce Eurozony!--------- Európska únia plánuje utajiť ratingy dlžníkov Európsky regulátor finančných trhov chce agentúram zakázať zverejňovať hodnotenie problémových krajín. BRUSEL, BRATISLAVA. Zabrániť výkyvom a panike na finančných trhoch chce Brusel za každú cenu. Európska komisia preto prichádza s radikálnym riešením. Chce pozastaviť vyhodnocovanie ratingu krajinám, ktoré dostali alebo dostanú finančnú pomoc z Európy. „Zákaz by mal platiť počas troch rokov, aby sa rating nedostal von v nevhodnom okamihu. Mohol by mať negatívny vplyv na stabilitu danej krajiny,“ cituje denník The Financial Times stanovisko eurokomisára pre vnútorný trh Michela Barniera. Strkanie hlavy do piesku Právo prikázať trom najväčším agentúram Moody's, Standard & Poor's a Fitch nezverejniť rating by mal podľa návrhu len Európsky regulátor finančných trhov ESMA. Ten by tak mohol urobiť len v presne definovaných prípadoch možného ohrozenia krajiny. Ak sa návrh v novembri presadí, spôsobí investorom problémy už na budúci rok. „Zákaz poskytovať nepríjemné informácie neznamená, že sa realita v problémových krajinách zlepší. Práve naopak. Pre trhy to bude znamenať ešte väčšiu nečitateľnosť,“ hovorí analytik ČSOB Petr Dufek. Upozorňuje, že za gréckymi problémami stáli aj zavádzajúce a nepravdivé informácie o jeho dlhu. Zatajenie skutočného ratingu Bruselom by navyše vyvolalo opačný efekt. „Tento nápad je strkaním hlavy do piesku, ktorý vyvolá trhové špekulácie,“ tvrdí analytik Marek Hatlapatka zo spoločnosti Cyrrus. Prípad prirovnáva k pacientovi, ktorý začne obviňovať zo svojej choroby rádiológa, ktorý ju na röntgenovej snímke zaznamenal a potom informácie posunul lekárovi. Status nestranného Ratingové agentúry si za roky svojho fungovania vydobyli status nezávislého pozorovateľa trhu, ktorého názorom sa riadia investori. Ich fungovanie však zdobia viaceré nepríjemnosti. V minulosti napríklad značne podcenili situáciu na trhu a spolu s bankami pomohli vyvolať globálnu krízu. Ďalší prešľap súvisel s bankrotom energetického gigantu Enron, kde si ani jedna agentúra nevšimla účtovné podvody. Nasledovalo umelé nadhodnocovanie hypotekárnych dlhopisov. Poslednou blamážou bolo podľa politikov zníženie najvyššieho ratingu USA. Spôsobili to piati analytici zo Standard & Poor's, ktorí sa pri výpočte amerického dlhu „sekli“ o dva bilióny dolárov. Dnes sa už pritom agentúry predbiehajú v obozretnosti a znižovaní ratingov. V reakcii na chyby Európa plánuje podľa belgického denníka Le Soir nezávislú Európsku ratingovú agentúru. Podľa nemeckého mesačníka Capital by mohla stáť asi 300 miliónov eur. ekonomika.sme.sk

  6. .detlev Schlichter: Súmrak eurobohov nad Nemeckom od .copyII | 22. október 2011 12:24

    Súmrak eurobohov nad Nemeckom Detlev Schlichter Čo za odporný obrázok nás v jedno nedávne ráno zdravil z novinových obálok? Usmievajúca sa a vzrušená Angela Merkelová obklopená suitou samoľúbych, podlízavo sa vyškierajúcich poslancov v oblekoch, ktorí šťastne upisovali ekonomickú budúcnosť krajiny a zaťažovali svojich spoluobčanov finančnými záväzkami grotesknej veľkosti, ktorá už dávno prekonala hranicu chápania veľkých čísiel priemerným Nemcom - všetci v mene nemeckej „zodpovednosti za Európu“ , pre osobné politické ambície, kvôli záväzku k jednote strany, pre dodržiavanie príkazov a tak ďalej a tak podobne. Gratulujem, dobrá práca. Celé je to tragický surrealizmus v priamom prenose. Kto to klamal a podvádzal? „Rule of law“ (vláda práva) nie je vhodný preklad nemeckej frázy „Rechtsstaat“ (právny štát). Rozdiel nie je iba sémantický, ale odhaľuje rozdielne tradície v práve. V každom prípade je to už jedno. Už ani jeden koncept neplatí pre Nemecko. Politická trieda klame, porušuje zákony a zmluvy ako sa jej zachce - jasne dominuje politický prospech. Ako naznačil nemecký profesor Stefan Homburg v interview s nemeckým denníkom Sueddeutsche Zeitung: „Každý zákon, ktorý bol navrhnutý na zachovanie finančnej stability eurozóny, priamo porušil maastrichtské limity pre verejný dlh, zákaz financovania vlád cez ECB a poskytovanie bailout-u.“ Frank Schaeffler, jeden z mála oponentov, pripomenul 29. septembra vo svojom prejave v Bundestagu svojim kolegom - poslancom, že kancelárka Merkelová im 27. októbra 2010 povedala, že záchranné zariadenia budú definitívne ukončené v roku 2013 a že to bude koniec. To nebola samozrejme pravda a nedávne vyhlásenie, že od nemeckej verejnosti nebudú požadované ďalšie peniaze, bola rovnako neslýchaná lož. A bezchrbtoví stúpenci Merkelovej s úsmevom prihodili ďalších 250 miliárd eur (330 miliárd dolárov) – čo je zhruba 10 percent nemeckého HDP – krajine, ktorej stále rastie zadlženosť. Do toho medzinárodní žurnalisti a globálne byrokratické elity otvorene navrhujú a diskutujú o ich túžbe po oveľa väčšom záchrannom fonde. Zástanca etatizmu a inflacionista Martin Wolf z Financial Times, ktorého tu citujem, je dokonalým príkladom. "Európa potrebuje oveľa väčšiu pancierovú päsť." Teda pravdepodobne niekoľko biliónov eur. Neskutočne neskutočné Samozrejme. Je len otázkou času, kedy Nemecko stratí svoj „AAA rating“. Vlastné záväzky voči projektu eura ho zaiste finančne dorazia. Aký bude koniec? Uvidíme kolaps meny. Je to logické. V systéme, v ktorom určité politicky uprednostňované subjekty nikdy nezaniknú, je tlačenie peňazí posledná línia obrany proti trvalému útoku zákonov účtovníctva a aritmetiky. Tlak na ECB, ktorý už zničil všetky pravidlá dobrej centrálnej banky, ešte zosilnie. Využitým EFSF a pomocou tlačenia peňazí poskytneme záchranu suverénnym štátom - alebo presnejšie bailout pre neopatrných veriteľov štátov. Teda bankám, ktoré sú skutočnými príjemcami tohto výpomocného šialenstva. Celé je to Weimarská republika. Profesor Homburg je brutálne úprimný. Verejné financie ešte nikdy predtým neboli v dobách mieru takto úžasne napnuté. Najlepší návod pre to, čo nás čaká, nájdeme v období najvyššieho vojnového úsilia. Štát si jednoducho vezme to, čo si myslí, že potrebuje. Uvidíme masívne zásahy do trhu (minulý týždeň v niektorých krajinách zakázali krátke predaje niektorých akcií), kapitálové kontroly (daň z finančných transakcií je skvelý východiskový bod), agresívne zdaňovanie a priame konfiškácie. V poslednej kapitole mojej knihy Kolaps papierových peňazí - pochabosť elastických peňazí a blížiaci sa monetárny rozpad identifikujem jednu z posledných fáz krízy nekrytých peňazí ako znárodnenie peňažnej zásoby a úverov. Už sme do nej vstúpili. Nedostatok 21. storočia? Možno si zarobíme trochu peňazí z bankrotu Nemecka cez vládne dlhopisy a spolkové dlhopisy. Aspoň dovtedy pokiaľ sa bude dať. Ešte som neobchodoval, ale mám k tomu blízko. Myslím si, že to bude čoskoro veľký nedostatok 21. storočia, v kombinácii s nedostačujúcimi americkými obligáciami. Hedge-ové fondy a banky sú vtiahnuté do extrémnych polôh cez nekryté peniaze od centrálnych bánk, sľuby večnej nulovej sadzby a pretrvávajúce kreténske názory, že tieto trhy vládnych dlhopisov predstavujú bezpečné útočisko. Keď je rozsah fiškálneho zlikvidovania Nemecka úplne zrejmý, na rade je trh. Pri súčasných cenách považujem zlato za smiešne lacné. A posledné slovo pre mojich anglických priateľov. Nič v zlom o „chytráckom“ rozhodnutí zostať mimo neporiadku okolo eura, ale to „ródeo“ prichádza aj bez eura. Konsolidácia kurzu je v nedohľadne. Každý mesiac si musí štát požičiavať viac a určite nie menej. Hoci je oficiálna inflácia už 5%, tlak na Bank of England aby tlačila viac peňazí stále rastie. K tomu sa pozrite na komika Vinca Cabla alebo Martina Wolfa, muža s „bazukou“ vo FT. Od roku 1971 je systém papierových peňazí globálny. Jeho koniec bude taktiež globálny. Späť k nemeckému profesorovi Homburgovi. V jednom interview dostal otázku: „Existuje nejaká cesta úniku pre obyčajného človeka?“ Odpovedal: „Nie. Najlepšie je prijať budhistické postoje a naučiť sa byť šťastný aj v chudobe.“ V takomto prípade vám prajem skvelé 21. storočie! Preklad Filip Zemčík Zdroj: Götterdämmerung – Germany is finished

  7. .euroval sa môže postarať o zánik eurozóny od .copy | 22. október 2011 12:20

    Euroval sa môže postarať o zánik eurozóny. Ďalšie zvyšovanie eurovalu môže eurozóne podlomiť kolená. „Pôsobí proti úsiliu stabilizovať dlhovú krízu, založenému na zárukách najsilnejších ekonomík s ratingom AAA. V extrémnom prípade môže dôjsť k rozpadu menovej únie,“ varoval v médiách šéf analytikov spoločnosti DIW Ansgar Belke, ktorý je jedným z piatich poradcov nemeckej kancelárky Angely Merkelovej. Bodom zlomu môže byť prekvapivo Francúzsko s nadmerne zaťaženým rozpočtom. Po tom, ako sa krajina z „AAA klubu“ zapojila do nákladnej záchrany Dexie, prisľúbila aj pomoc ostatným domácim bankám bojujúcim proti dlhovej kríze. Parížu navyše hrozí, že očakávané zvyšovanie eurovalu ho prinúti posilniť svoje záruky na záchranu juhoeurópskych krajín a bánk starého kontinentu. Moody's varuje Ratingová agentúra Moody's preto varovala krajinu pred znížením ratingu. Francúzsko by tak bolo prvou krajinou eurozóny, ktorú by dlhová kríza pripravila o najvyššiu možnú známku. O svoj piedestál by prišla po viac ako 35 rokoch. Francúzsky minister financií Francois Baroin však pochybnosti popiera. Napriek tomu, že ekonomika krajiny v budúcom roku zrejme nedosiahne očakávaný rast, pred problémami by ju mali uchrániť už prijaté úsporné opatrenia. Podľa analytikov nakoniec Paríž príde o najvyšší rating. „Proces bude ešte chvíľu trvať, lebo Moody's ešte neznížila ani výhľad. Ten zníži do 10 týždňov a potom do troch mesiacov bude nasledovať asi aj rating,“ objasňuje proces hodnotenia schopnosti krajiny vyrovnať sa so svojimi finančnými záväzkami Radoslav Kasík z Across Wealth Management. Jeho slová potvrdzuje aj fakt, že už teraz musia investori za poistenie svojich francúzskych dlhopisov platiť vyššie sumy, ako je to v prípade štátov s nižším ratingom. Eurozóna v ohrození Zníženie ratingu druhého najväčšieho prispievateľa do eurovalu by vrhlo tieň na budúcnosť celej eurozóny. „Zrúti sa viac ako tretina doterajšieho systému eurovalu a jeho schopnosť emitovať dlhopisy s najvyšším ratingom,“ podľa Petra Sklenářa z J&T Bank tak narastá riziko pádu celej menovej únie. Podľa agentúry Reuters je však na stole nový plán o garantovaní vládneho dlhu najviac postihnutých krajín. Euroval by mal znášať prvých 20 – 30 percent strát pri odpisovaniu dlhov krajín ako Grécko, Taliansko, Španielsko, Portugalsko a Írsko. Očakáva sa, že by v priemere nemalo prísť k vyšším odpisom dlhov. Dočasná kapacita eurovalu by pritom mala postačovať bez potreby ďalšieho zvyšovania záruk zo strany jednotlivých členov eurozóny. Ministri financií „euroklubu“ však tento návrh už dávnejšie zamietli. Jakub Mendel hnonline.sk

  8. .eurozóna je neživotaschopný projekt od .copyII | 20. október 2011 22:09

    Eurozónu by sme nemali zachraňovať Eurozóna je neživotaschopný projekt, čo dokazuje dva roky, tvrdí Jaroslav Brychta z X-Trade Brokers. Dospeje podľa vás blížiaci sa summit 23. októbra k nejakým jasnejším riešeniam dlhovej krízy? Ťažko povedať. Signály, ktoré politici vysielajú, sú zatiaľ dosť zmätené a nedá sa z toho nič usudzovať. Isté je, že Francúzsko tlačí Nemecko k nejakej forme dohody, pretože Francúzom samotným už začína tiecť do topánok. Rizikovosť francúzskych dlhopisov rýchlo stúpa. Tie prestávajú byť tým veľmi bezpečným aktívom, ktorým boli ešte pred pár mesiacmi, a tak bude tlak na nejakú formu dohody zrejme vysoký. Aké sú možné spôsoby záchrany eurozóny a ktorý by bol pre eurozónu najlepší? Tou základnou otázkou nie je, ktorý zo spôsobov je najlepší, ale je vôbec rozumné eurozónu zachraňovať? Ja sa domnievam, že to rozumné nie je. Eurozóna je neživotaschopný projekt, čo dokazuje dnes a denne posledné dva roky. Môže prežiť len tak, že bude vytvorený európsky superštát, kam celý tento projekt podľa môjho názoru, bohužiaľ, smeruje. Ak chcú politici problém aspoň nejako riešiť, nezostáva nič iné, než reštrukturalizovať problémový dlh a čo najrýchlejšie vyrovnať verejné rozpočty. Reštrukturalizácia dlhu pritom nesmie byť sprevádzaná následnou rekapitalizáciou bánk z vreciek daňových poplatníkov. Rekapitalizácia bánk z prostriedkov štátov, ktoré si na ňu, samozrejme, budú musieť požičať, nič nerieši, pretože sa tak iba z gréckeho dlhu stáva dlh nemecký, francúzsky a i. Ako by mala postupovať eurozóna, ak chce zachraňovať krajiny? Je to možné aj bez použitia eurovalu? Je to veľmi jednoduché. Európske štáty musia začať predovšetkým šetriť. Ak by mala každá z európskych krajín vyrovnaný rozpočet a trhy nepochybovali o tom, že je schopná plniť svoje záväzky, žiadna dlhová kríza by v Európe nebola. Všetky opatrenia, ktoré Európa podniká, ale zatiaľ vedú k tomu, že je riziko tých najviac problémových štátov rozptyľované na ostatné krajiny a politici tak získavajú viac času. Tento čas údajne chcú využiť na to, aby krajiny vyrovnali svoje rozpočty a prvýkrát po niekoľkých desiatkach rokov snáď aj začali znižovať svoje zadlženie. Znie to pekne. Problém je ale v tom, že tomu nikto neverí. Zatiaľ sa nepodarilo presvedčiť trhy o tom, že sa Európe podarí dostať rozpočty pod kontrolu a zvládnuť to enormné množstvo dlhu, ktorá navyše ďalej prudko narastá. Všetko, čo politici robia, je, že hľadajú spôsoby, ako získať viac času. Je to akoby sa niekto zadlžoval neúnosnou mierou a za riešenie svojich problémov vydával to, že má stále veľa kamarátov, ktorí mu požičajú. Bude potrebné euroval ešte navyšovať a aké by mohlo mať jeho posilnenie na dva bilióny dôsledky pre nás? To navýšenie eurovalu na 2 bilióny eur nie je navýšením v pravom slova zmysle. Krajiny by do eurovali viac prostriedkov nepumpovali. Len by využili princíp finančnej páky, takže by namiesto 100% dlhu kryli len 20%, čím by mohli čiastočne zaistiť dlhopisy v hodnote presahujúcej 2 bilióny eur. Je to ďalší zúfalý pokus ako riešiť problémy od stola bez jediného systémového opatrenia, ktoré sa zaoberá podstatou problému. Na celej tejto veci je však asi najviac pozoruhodné to, že politici, ktorí ešte nedávno kritizovali banky za ich nezodpovedné praktiky a prílišné pákovanie, ktorým na seba brali vysoké riziká, nám dnes to isté pákovanie ponúkajú ako riešenie európskej dlhovej krízy. Jaroslav Brychta

  9. .európa sa chystá podpísať zmluvu s diablom od .copy | 20. október 2011 21:48

    Európa sa chystá podpísať zmluvu s diablom Čas na racionálne riešenia vypršal a súčasné nesystémové kroky skončia ešte tvrdším kolapsom. autor: Valér Demjan čas vytvorenia: 20. 10. 2011, 00:03 | čítanosť: 9745x počet diskusných príspevkov: 6 Európa je odhodlaná podpísať zmluvu s diablom pod tlakom finančných trhov v podobe ďalšieho navršovania eurovalu. Dlhodobo neriešené problémy verejných dlhov a nízkej kapitalizácie európskeho bankového sektora dohnali Európu na kraj útesu, kedy prijímané opatrenia nemusia a nebudú mať dlhodobo pozitívny efekt. Arogancia sveta po kolapse Lehman Brothers a neprijatie konkrétnych opatrení na zníženie vládnych dlhov a sprísnenia bankovej regulácie vedie finančný globálny svet ku kolapsu. Európa je iba špičkou ľadovca, ktorý ak uvoľní skazonosnú finančnú lavínu potopí celú globálnu ekonomiku. Sedem európskych bánk sa nachádza v prvej desiatke najväčších svetových finančných inštitúcii. Dosť vážny dôvod, aby sa pri pohľade na riešenie európskej fiškálnej krízy triasli všetky globálne ekonomické veľmoci. Doteraz nikomu neprekážal rizikový pákový efekt (pomer celkových aktív k vlastnému kapitálu) talianskych a francúzskych bánk, ktorý sa nedá pomenovať inak ako „ruská ruleta“. Kde bol lokálny finančný regulátor a ECB, ako najvyššie finančné inštancie v eurozóne. Absencia európskeho finančného regulátora a zakrývanie európskej „bankovej špiny“ samotnou ECB (financovanie rizikových bánk špeciálnymi linkami) nás vedie na kraj finančného kolapsu. Riešenie v podobe eurovalu I cez jeho efektívne navŕšenie na 440 mld. eur (so zábezpekami na 779 mld. eur) nebude stačiť. Ani euroval II, ktorý by mal nahradiť prechodný mechanizmus financovania a garancií, nemusí byť konečným riešením. Euroval II z nášho pohľadu bude aktivovaný už budúci rok (nebude sa čakať na polovicu roka 2013), pretože trhy nebudú akceptovať iba garancie pre rizikové krajiny a banky, ale budú chcieť vidieť reálne zdroje a to je euroval II. Ak si pozrieme spätne na náklady americkej vlády pri záchrane finančného sektora, priemyslu, tak je suma v garanciách eurovalu 779 mld. eur iba smiešnym odvarom. Blížiaci sa summit eurozóny v Bruseli (23.októbra) tak bude musieť odkryť karty európskych politikov a centrálnych bankárov. Očakávame ochotu navŕšiť euroval výraznejšie nahor do pásma 1,5-2 bilióny eur, čo by však tiež nemusela byť posledná suma. Zároveň sa jasne naznačí potreba urýchlenej aktivácie eurovalu II. Tieto mechanizmy však neriešia podstatu európskeho problému a sú len „zmluvou s diablom“ na získavanie času. Ak však politické a ekonomické špičky od septembra 2008 (kolaps Lehman Brothers) nedokázali nič konkrétne vymyslieť, je ťažké sa domýšľať nad urýchlenou záchranou eurozóny. Príčinou je nedotknutá aura finančných inštitúcii, ktoré stoja nad zákonom. Banky sú kľúčovým vinníkom súčasnej situácie, ktoré vytvárali rizikové finančné operácie bez reálneho krytia (ako inak sa dá vysvetliť desaťnásobne vyšší objem špekulačných mimoburzových derivátových špekulácii voči reálnemu HDP v roku 2010). A práve banky sú opäť dôvodom, prečo každý jeden daňový poplatník eurozóny si bude musieť uťahovať opasky. Zdroje z eurovalu sa opäť použijú na riešenie problémov európskych bánk, koľkokrát za posledné roky? Ťažko hľadať riešenie súčasnej situácie, ak si ju dovolili politici a centrálni bankári pustiť až do tejto fázy. V súčasnej fáze je riešením už iba drastické upratovanie, žiadna banka a vláda si nemôže byť istá finančnou pomocou, pokiaľ neprijme rázne reštrukturalizačné opatrenia. Euroval s objemom 2 bilióny je totiž opäť iba zdrojom ďalších rizikových operácii pre európske banky. Pre niektoré krajiny je to však nepredstaviteľná suma, podiel Slovenska v prípade potreby plnenia by predstavoval takmer 18-mesačné príjmy štátu. Čas na racionálne riešenia (drastický a neočakávaný kolaps Grécka v roku 2010) vypršal a v súčasnosti sa prijímajú len nesystémové kroky, ktoré nakoniec musia skončiť ešte tvrdším kolapsom. V prvom rade sa musí prebudovať bankový systém so svojim frakčným poskytovaním úverov bez reálneho krytia. Zároveň centrálne banky musia prehodnotiť svoj postoj k neobmedzenému tlačeniu peňazí. Bez radikálnych a systémových zmien vo finančnom svete smerujeme ku kolapsu a okrádaniu daňových poplatníkov. História je plná príkladov, ktoré dokumentujú, že tlačenie peňazí nikdy nevyriešilo dlhy. Od starovekého Ríma cez Čínu, francúzsku revolúciu až po menové reformy s príchodom komunistického režimu. Vždy išlo o najväčšie krádeže na jednoduchých ľuďoch, ktorí sa snažili pred krízou vytvárať úspory. Čas sú peniaze a preto aj suma 2 bilióny eur pri navŕšení súčasného eurovalu dáva možnosť hľadať riešenie o niekoľko mesiacov dlhšie. Čas sa kráti a presýpacie hodiny ukrajujú z existencie eurozóny, pokiaľ sa politici neodvážia na agresívne a štrukturálne reformy (odchod z eurozóny pre nespoľahlivých členov, krach niektorých rizikových bánk – náklady na vyplatenie garancií za depozitá budú výrazne nižšie ako náklady za záchranu). Posledným umieračikom možno bude zníženie AAA ratingu Francúzska a pri stave svojho bankového sektora by im lepšie „svedčil“ rating A+. Gréci to nezvládnu, to už vie každý európsky daňový poplatník. K nim môžeme pripočítať i Portugalsko, hrá sa o Taliansko a Francúzsko. Posledné dve krajiny pod tlakom zníženého ratingu budú tlačiť na Nemecko a jeho neochotu financovať celý záchranný systém eurozóny. Čím sa možno uzatvorí kapitola eura a nezmyslenej nemeckej reklamy na bezcenných gréckych, španielskych, portugalských a talianskych produktoch. Ako inak nazvať vývoj výnosov na vládnych dlhopisoch týchto rizikových krajín od roku 200 do roku 2007 pod ochranou eura. Valér Demjan analytik TRIM Broker

  10. .to sa dalo cakat od .ze | 20. október 2011 13:51

    samozrejme, ze nas vstup do eurozony bol uponahlany a kontraproduktivny. bol to taky utek "pravice" vpred pred ficom, aby bol po volbach lepsie pod kontrolou EU. fico euro po volbach zase vyuzil ako utek vpred pred vycitkami populizmu a nacionalizmu smerom k ukazkovemu "europanstvu". spolocne teda cele politicke spektrum navarilo optimisticku kasicku, ktora samozrejme - lebo kazda cesta dlazdena dobrymi umyslami konci v pekle - nakoniec poriadne zhorkla a bude este horsie.

  11. .ad iljas od .ape | 20. október 2011 12:36

    oprava: "synak vezmi si trebars aj ufonku, len nech nie je luteranka" :) ... a Sulik a spol drogoval ... evidentne na toto poukazuje rado bato vo svojom hysterickom stause ... :) ...

  12. .gombik od ..citatel | 20. október 2011 07:27

    "Najchudobnejšie krajiny bývalej európskej 15tky Grécko a Portugalsko sú napríklad na oveľa vyššom stupni konvergencie. Samotná menová politika je veľmi málo účinná, nehovoriac o tom ako sa jej účinnosť znižuje na centralizovanej úrovni, ba môže pôsobiť dokonca výrazne negatívne, pretože zasahuje zo vzdialenej úrovne, spôsobujúc problémy ekonomike. Rovnako pôsobí veľmi negatívne z hľadiska obmedzovania konkurencie (ktorým je už likvidácia konkurencie medzi menami). K tomu všetkému ešte pridať fakt, že ECB doposiaľ nečelila vážnym problémom. Zložité budú aj reakcie na cyklické výkyvy v ekonomike a nezamestnanosti, na ktoré sa nebude dať dobre reagovať, podobne ako na zmenu objemu peňazí v ekonomike, či odchod kapitálu. Naďalej bude pretrvávať rozdiel v ekonomických parametroch EMÚ a Slovenska a pritom transformácia Slovenska z komunistickej ne-ekonomiky nie je ešte stále dokončená a štruktúra slovenskej ekonomiky je silne naviazaná na veľké firmy. " - Peter Gonda, skopirovane zo stranky www.prave-spektrum.sk Co k tomu dodat : Niektory to predvidali uz pred krizou preto je pravdou, ze kritici eura pred jeho prijatim ktory intenzivne kritizuju euroval nie su "generalmi po vojne". Stacilo ozaj pouzivat zdravy rozum a nemuseli by sme rozmyslat nad zle zapnutymi gombikmi...

  13. .preco by mal byt Sulik Nocnou Morou??? od .pavolH | 20. október 2011 04:04

    Sulika by som nedaval do kontrastu s Ficom. Na Sulika si treba pockat ako sa vyprofiluje ale zatial nie je nocnou morou ale skor nadejou

  14. .dalsie analyzy od .pavolH | 20. október 2011 03:51

    finweb.hnonline.sk finweb.hnonline.sk finweb.hnonline.sk finweb.hnonline.sk finweb.hnonline.sk

  15. .priskorý vstup do eurozóny od .xidex | 19. október 2011 19:12

    Som presvedčený, že napriek nášmu "príspevku" do eurovalu je pre nás výhodnejšie byť v eurozóne ako mimo. Viď situáciu v Maďarsku.

  16. .človek žasne od .xidex | 19. október 2011 19:03

    Pán Hanus, sám vidíte aká vážna je situácia, ale podľa Vás a Sulíka sa ani netreba pokúšať to zvrátiť a treba to nechať, nech to "rachne". No ak to rachne, ručím Vám, že tu bude veselo.

  17. .váž. leysha od .lukáš Krivošík | 19. október 2011 18:23

    Hoci článok, o ktorom hovorí Martin v našom archíve už nie je, mám tu pre Vás, leysha, iný článok. Je o konferencii Konzervatívneho inštitútu, ktorá sa udiaľa v roku 2004 a dobre si pozrite tie argumenty a ktorá strana čo hovorila: www.prave-spektrum.sk

  18. .to Leysha od .m.Hanus | 19. október 2011 17:54

    Pekny den, samozrejme, ze sme o tom pisali uz roky pred vstupom (nie sme teda generali po vojne). Okrem viacerych mensich textov sme zhruba dva roky pred vstupom do eurozony uverejnili velku "temu" proti rychlemu vstupu, hlavny clanok sa tusim volal "Zatial radsej nie" a podrobne sme v nom zdovodnovali, preco by bolo najrozumnejsie s eurom vyckat. Nas elektronicky archiv siaha zial len do polovica roka 2007, toto sme uverejnili niekedy zaciatkom roka 2007 (januar, februar). S pozdravom, Martin Hanus

  19. .výborne. od .leysha | 19. október 2011 17:19

    A prosím pridajte zoznam článkov, v ktorých .týždeň v čase, keď Mikloš podpisoval "prihlášky" do eurozóny upozorňoval, že je to nejaký uponáhľaný krok, že pcháme gombík do zlej dierky....

  20. .konecne od .peto | 19. október 2011 17:11

    sa zoci - voci vseobecnej katastrofe dostaneme ku korenu sucasneho stavu,ktorym je - politicky naivny a ekonomicky chybny projekt eura a eurozony... este stale je mozne tento nazor onalepkovat ako radikalny a extremisticky,ale -zdoraznujem,zial! - realita prichadza, a nazory sa vyvijaju...

  21. .nesúhlasím od .jwa | 19. október 2011 15:28

    s Vašim tvrdením, že zle zapnuté gombíky treba dozapínať do konca. Práve naopak. Ak si všimnem a uvedomím zle zapnuté gombíky, nepokračujem v ich ďalšom zapínaní, ale rozopnem všetky zle zapnuté gombíky a pozapínam ich už správne. Nešpekulovať, pozrieť sa pravde do očí, neklamať seba a ostatných a používať obyčajný sedliacky rozum.

  22. .výborne pán Hanus, ibaže: od .klm | 19. október 2011 15:25

    Hlavným cieľom Putina je spoločná Eurázia ..................................................... Treba komentovať? Neviem či vám neušlo??? ........................... Preferujem Spoločné štáty európske

  23. .to ape od .iljas | 19. október 2011 15:17

    "liberál s drogovou minulosťou" ... preboha, aké úbohé ... ale chápem, to "liberál" asi viac kole oči ako bezcharakterný zlodej, sľubotechna, príživník, podrazák a podobné, v SVK politike bežne udomácnené typy, aj v KDH (nie nutne všetky typy)... To je ako z toho bonmotu: "Synak, vezmi si pre mňa za mňa aj Ufónku, ale len nech to nie je evanjelička!"

  24. .co uz teraz od .ape | 19. október 2011 14:02

    ... sme v rutiacom sa rychliku a na to, aby sme stisli zachrannu brzdu, sme mali ... nedosiahneme na nu, zda sa ... Sulik - Fico, z hladiska KD-volica asi totozne ... jeden zlodej, druhy liberal s drogovou minulostou ...

Komentáre do diskusie môžu pridávať len predplatitelia Piana. Zaregistrovať sa môžete tu.


Redakcia si vyhradzuje právo vymazať príspevky, ktoré obsahujú vulgárne či rasistické výrazy, a tiež tie, ktoré sú osobným útokom na redaktorov a spolupracovníkov .týždňa.

Inzercia  Newsletter  RSS  Predplatné  Články z tlačených vydaní  Kontakty

Copyright © 2009 - 2012 Vydavateľstvo W Press a.s., Partizánska 2, 811 03 Bratislava, Slovensko / ISSN: 1336-653X

Design and Technology by MONOGRAM