autor

.lukáš Krivošík

V .týždni robí od jesene 2010 a má na starosti rubriky Ekonomika a Klub. Narodil sa v roku 1983 v Bojniciach a vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského. Zaujímajú ho nezamýšľané dôsledky účelových ľudských konaní.

.denník Lukáš Krivošík

Ako uchlácholiť Francúza Gréckom

Rozporuplné signály, ktoré po voľbách prichádzajú z Atén, môžu prísť Berlínu paradoxne vhod. Strašenie nevyspytateľným vývojom v Grécku sa dá využiť na skrotenie ambície Francoisa Hollanda robiť revoltu proti nemeckej stabilizačnej línii.

Za Ondrejom Čiliakom

V pondelok zomrel básnik a novinár Ondrej Čiliak. Nás, ktorí sme ho poznali, naplnil jeho odchod smútkom. Mnohých životov sa dotkol nielen svojou poéziou, ale aj profesionálnou radou pri práci s mladými autormi v rámci literárneho klubu Poet.

Prečo teda kresťania volia Smer?

Na diskusii Štefana Hríba a Jara Danišku s Jánom Čarnogurským a Jánom Dudom na túto tému som žiaľ nebol. No po prezretí oboch videí by som k nej rád prispel niekoľkými poznámkami.

Právam predchádzajú povinnosti

Namiesto rečí o obmedzovaní ľudských práv neprispôsobivým spoluobčanom by Ficov kabinet mal zabezpečiť lepšiu ochranu ľudských práv dotknutých slušných občanov.

Hayek prorocky o eure

V piatok ubehlo dvadsať rokov od úmrtia nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu a jedného z najväčších mysliteľov 20. storočia, Friedricha Hayeka. Prečítajte si, čo mnoho rokov pred zavedením eura napísal o rizikách spoločnej európskej meny.

Dumanie nad Nočnými jazdcami

Večer, deň po voľbách, som strávil pozeraním tridsať rokov starej slovenskej filmovej klasiky. Pár postrehov k veciam, ktoré u nás (ne)fungovali v roku 1920 a nezmenili sa dodnes.

Šestnásť úskalí vysokej politiky

Slušní ľudia, ktorí sa náhle rozhodnú prijať ponuku niektorej zo strán a vstúpiť do vysokej politiky, často pôsobia akoby si neuvedomovali všetky s tým spojené riziká. Hroziace vedľajšie účinky pre chrbticu i duševnú pohodu sú pritom značné.

Židovská loby? Áno, samozrejme!

Komentátor Hospodárskych novín Dag Daniš sa minulý týždeň ocitol pod paľbou kritiky. V súvislosti s pozadím strany 99 percent totiž spomenul tajuplné slovné spojenie „židovská loby“.

Grécky absťák

Horiace a vyrabované domy v Aténach ako kulisa pri schvaľovaní nových škrtov, sú sprievodným javom nevyhnutného odvykania si Grékov od dlhovej drogy. Zlou správou je, že závislá je celá Európa.

Pár poznámok k protestu Gorila

Z davov protestujúcich proti Gorile zaznievajú aj hlasy o potrebe (polo)priamej demokracie, ktoré by umožnili väčšiu spoluúčasť občanov na správe vecí verejných. Po dlhšej dobe som kvôli tomu nahliadol do našej Ústavy.

články

rss

späť na všetky články sekcie

M. M. Hodža a evolučná stratégia Slovákov

Včera sme si pripomenuli 200. výročie narodenia Michala Miloslava Hodžu. Téma „štúrovci“ sa mnohým ešte zo škôl javí ako notoricky prežutá. No Hodža určite nie je postava, ktorá by nemala čo povedať dnešku.

.lukáš Krivošík

23. september 2011 | prečítané 2715x | reagovalo 14 ľudí | hodnotené 4.5 | hodnotilo 55

Kvôli svojmu bytostnému záujmu o „slovenskú otázku“ som siahol po Hodžovej knihe Dobruo slovo Slovákom súcim na slovo, z roku 1847. Dielo je napísané v slovenčine, ktorá z dnešného pohľadu pôsobí trochu smiešne. Samozrejme, veľa miesta a najmä poslednú kapitolu venuje autor obhajobe legitimity slovenčiny. Argumentuje tiež v prospech svojbytnosti slovenského národa proti maďarónom, či ľahostajným z vlastných radov. A mnoho krát si všíma zaujímavé veci.

Hodžovu knihu nehodno čítať s myšlienkami na národnú ikonu zo školských učebníc. Oplatí sa predovšetkým zamerať na dve jeho dimenzie. Jednak išlo o evanjelického duchovného a jeho dielo je presiaknuté mnohými skvelými myšlienkami, ktoré sú kombináciou protestantskej etiky a zdravého sedliackeho rozumu. Tieto postrehy sú doslova nadčasové.

Druhá poloha, v ktorej môže byť Hodža zaujímavý pre dnešok, je jeho rola ideológa slovenského národného hnutia. V polovici 19. storočia stál spolu s ostatnými štúrovcami pred výzvou, ktorá v istom zmysle existuje dodnes: ako Slovákov pozdvihnúť od zhovädilosti k vznešenosti? Ako im pomôcť rozvinúť naplno všetok ich ubitý potenciál? Za týmto účelom vymýšľal Hodža plány, ktoré neboli postavené len na grandióznych politických zmenách zhora, ale predovšetkým na spolkovom angažovaní a drobnej vytrvalej práci medzi ľuďmi zdola. Výrazom tohto úsilia bol u neho najmä spolok Tatrín, ktorý propagoval v dvoch z deviatich kapitol.

Ako stereotypy pomáhajú pochopiť dnešok

Na starých slovenských autoroch z 19. storočia je mimoriadne zaujímavé i osviežujúce to, že netrpeli politickou korektnosťou. Naopak utešene písali v zovšeobecňujúcich stereotypoch o „kolektívnych vlastnostiach“ svojho národa i tých okolitých. Ich diela sú často doslova zbierkou národných stereotypov. A to viac, než istá nemenovaná televízna reklama, ktorá výrečne poukazuje nato, čo je slovenské, české, či spojenoarabskoemirátske. Vezmime si napríklad tento citát:

„Chválim ja maďarskú úprimnosť, ňemeckú pocťivosť — sám som ju mnohorazi skúsiu: ale kdože z Vás ňebuďe chváliť slovenskú prjaťelskú trpelivú dobrotu? Kdo zná akobi sa Vám voďilo medzi nami, kebi tej ňebolo?“

Samozrejme, dnes by sme mohli namietať, že takéto zovšeobecnenia sú nepatričné. Aj samotný Hodža píše, že celý národ nemožno hodnotiť kvôli negatívnej skúsenosti s pár jednotlivcami:

„Náš národ Ňemci a Maďari napospol posudzujú z luďí slovenskích na roboti choďjacich. Tam je mnoho zgärbi, ale predca aj dosť dobrjeho. Nuž a kebi sme Vás chceli posudzovať z Vaších čikošov a handerburcov — akože bi to pre Vás vipadlo?“

No určité spoločné vlastnosti a kultúrne prejavy na agregátnej úrovni fungujú. Stereotypné diagnózy národa slovenského z pier národných buditeľov sú v tomto zmysle veľmi prínosné pre každého, kto sa zamýšľa nad modernou slovenskou otázkou. Umožňujú identifikovať vzorce myslenia a isté kultúrne prejavy, ktoré sa u Slovákov masovejšie vyskytujú (aj keď sa pochopiteľne netýkajú každého). Pričom tie pozitívne sa dajú rozvíjať, kým tie negatívne potlačiť.

Určité spoločenské nešváry, ktorým na Slovensku dvadsať rokov po Nežnej revolúcií čelíme, sa totiž nedajú mechanicky zhadzovať na štyridsať rokov komunistickej totality. Sú usadené hlbšie v kolektívnej slovenskej psychike a pôvod majú možno ešte v skúsenosti našich predkov s feudalizmom, nevoľníctvom a poddanstvom.

Slovenské národné neresti

Slováci sa na začiatku 21. storočia nachádzajú samozrejme v diametrálne odlišnej situácií, než aká existovala pred 164 rokmi. No niektoré problematické návyky, či vzorce myslenia pretrvávajú. Už vo svojej dobe Hodža kriticky hodnotil tieto naše národné prejavy:

Naučená bezmocnosť (inak povedané: prestávam sa snažiť, ak všetky moje predchádzajúce snahy boli udupané alebo skončili nezdarom).
Odovzdanosť osudu.
Uprednostňovanie prežívania (či skôr živorenia) pred plnohodnotným životom, ktorý by si vyžadoval väčšie úsilie.
Zhovädilosť, resp. určitý nízky materializmus, kedy sa život mnohých ľudí točí akurát okolo uspokojovania potreby hladu, smädu, spánku a sexu.
Úzkoprsosť a malovernosť (absencia veľkodušnosti a neschopnosť nadchnúť sa pre veľké veci).
Vzťahovačná precitlivenosť na kritiku nešvárov v občianskom živote.
Keďže sme si neodskúšali, načo nám ešte stačia sily a často nevieme, načo môžme byť hrdí, máme tendenciu upadať do určitých extrémnych, či nestriedmych prejavov (napríklad prehnané hejslováctvo, v kontraste s nadávaním na všetko slovenské).
Uzatváranie sa do vlastnej súkromnej ulity miesto verejného angažovania sa v prospech komunity a spoločného dobra (nápravu spoločenských nešvárov má za nás vybaviť niekto iný).

Na ilustráciu niekoľkých Hodžových kritických citátov:

„Dajme si pokoj, to ňeiďe: mi už len tak do vuole Božej, pomalički buďeme prežívať, čo nás tam do takích vecí, ako je národnosť, reč, literatúra, Slovenstvo: dosť máme š inším čiňeňja, načo bi sme si starosť množili! Zesť ho ňemuožem, abi ma nasíťilo, skovať ňje abi ma obohaťilo: ňezdoba, stradoba, daromná žaloba.“

Ale zároveň pripája na inom mieste aj zdôvodnenie, prečo voľba v štýle „buď - alebo“ medzi plným bruchom a vyššími hodnotami je falošná:

„Sám Boh k Vám hovorí, že ňežíje človek len na chlebe, ale má žiť aj na slove. Práve preto že bez osveti a pravdi slova, ňjeto aňi chleba; a keď ho aj jesto, teda bez toho dobrjeho slova si človek vo svojom chlebe svoju vlastnú smrť jedáva.“

O našom sklone uzatvárať sa do ulity vlastného súkromia:

„...Slovák ňechce svoje dobrje vlastnošťi, ktorích má mnoho, na svetlo života viňjesť, ukrívajúc sa s tím doma, v sukromí, v odluďnosťi, v odťjahnutosťi, ňeslíchaní, ňeviďení — aňi sebe samjemu — len Bohu a nám, ktorí ho vedľa naučeňja Božjeho poznávame.“

A na druhej strane o tom k akej synergii dochádza, keď rôzni ľudia so spoločným cieľom spoja svoje sily:

„Keď čítame o tom, ako ľuďja vo vzďelanej Európe žijú a konajú, teda pri každom vätšom skutku pre dobruo človečenstva ten lebo ten spolok stáť a puosobiť slíchame k príkladu ňjekolko luďi povje, že treba reč národňú vzďelať; hňeď sa ích najďe vjacej, ktorí sú ťjež tej misli a poveďja: Vi jedňi píšťe kňihi, mi druhí na to Vám dáme peňjaže, Vi treťí sbjerajťe túto reč zo života pospolitjeho atď.“

Ďalšia negatívna črta, ktorá sa u nás objavuje vo verejnej debate je akási národná vzťahovačnosť. Teda branie konštruktívnej kritiky konkrétnych domácich nešvárov ako útok na celý národ. Napíšete napríklad blog o zlej skúsenosti s turistickými službami v Tatrách. Následné vás nejaký rodoľub v diskusii napadne, že vlastne nemilujete Tatry, čím kydáte na Slovensko ako také. Stačí si spomenúť ako sa vyrábali „janičiari“ a „odrodilci“ za mečiarizmu. Hodža je zaujímavý tým, že aj keď bol konfrontovaný s maďarským ponižovaním a podceňovaním Slovákov, dokázal tento prístup odlíšiť od konštruktívnej kritiky do vlastných radov, ktorá je dokonca pre národ potrebná:

„Ňemílťe sa tedi odpadlí od Slovenstva, ňeprajňíci jeho cudzonárodní, že harušjac národ náš, s Vámí do jedneho mecha dujeme. Vi haňíťe Slováka preto; abi sťe ho zňičili, mi ale preto, abi sme ho v dobrích jeho vlastnosťach na svetlo života zdvihli; Vi ňeviďíťe ňič na ňom; mi vsetko, mi celjeho človeka; Vám je on už starí, mŕtví; nám sa ešťe z ďeťinstva ňevichápau.“

Slovenské neresti ako výsledok kultúrnej evolúcie

Vyššie vymenované prejavy sú navzájom previazané a vyskytujú sa aj v iných dielach, riešiacich slovenskú otázku (napríklad Slovensko a kultúra od Jána Lajčiaka).

Pozorný čitateľ ich nájde aj v slovenskej beletrii. Niektorí (napríklad Vladimír Mináč) sa časť z nich snažia vykresliť ako z núdze cnosť, keďže umožnili Slovákom prežiť „tisícročnú porobu“. Národné vlastnosti a prejavy, ktorých skúmanie je dnes ignorované, lebo vraj ide o zaoberanie sa stereotypmi, nevznikli u Slovákov len tak. Vyvinuli sa zrejme ako prispôsobenie (adaptácia) feudálnemu útlaku v rámci kultúrnej evolúcie.

Fungovalo to zrejme takto:

Jedinci, ktorí sa pokúsili vzbúriť voči útlaku násilím, boli brutálne potlačení (spomeňme si na rôzne sedliacke povstania a ako dopadli ich aktéri).

Jedinci, ktorí sa pokúsili zlepšiť svoje postavenie vlastným umom, úsilím, pracovitosťou a podnikavosťou boli v koristníckej ekonomike feudálneho Uhorska často nejakým spôsobom okradnutí alebo narazili na nezmyselné bariéry. Sám Hodža o fungovaní spravodlivosti píše:

„U tohoto národu je ňje tak bezpeční človek so svojím právom, imaňím, svojou osobou, svojím obchodom atď. ako u tamtoho, kďe sú isťejšje, rozšíreňejšje práva, pevnje zákoni, snadná prísluha spravedlnosťí.“

Naopak jedinci, ktorí poslušne ohli chrbát, prežili. A samozrejme videli okolo seba ako dopadli buriči i snaživci. Keďže nerobili na seba, oceňovaným umením z pohľadu spolutrpiacich sa stalo nespravodlivého pána nejako šikovne okradnúť alebo sa uliať z namáhavej, otupujúcej roboty.

Stratégia prežitia, ktorá prežila dodnes

Keď fungujete v prostredí nevoľníctva, či poddanstva, nevyhnutne zistíte, že všetci, čo chceli nejako vyskakovať, nato doplatili. Ak teda chcete prežiť, musíte si osvojiť užší profil, zaťať zuby a zohnúť pokorne chrbát. Túto stratégiu prežitia naučíte aj svoje deti a keď podobne postupuje z generácie na generáciu kritická časť obyvateľstva, stane sa z prispôsobivosti a „rytia držkou v zemi“ národná kultúra.

Tieto vzorce správania a zmýšľania v časti Slovákov prežili zánik poddanstva. V 19. storočí totiž príbeh neslobody pokračoval národnostným útlakom a v 20. storočí totalitnými režimami fašizmu a komunizmu. V každom z týchto systémov pomáhal tento kultúrno-evolučný oportunizmus Slovákom prežiť. Problém je, že dnes sú Slováci relatívne slobodnými občanmi v ich vlastnom, relatívne samostatnom štáte.

Evolučná stratégia, ktorá Slovákom pomáhala zachovať si holé prežitie a reprodukciu počas stáročí najrozličnejších foriem útlaku, nám je v novom inštitucionálnom prostredí prekážkou rozvoja. Dnes už totiž nejde o to len prežiť. Ako jednotlivci i politické a národné spoločenstvo sme dnešným slobodným konkurenčným prostredím povolávaní, aby sme naplno rozvíjali náš potenciál. Táto perspektíva má aj jeden politický rozmer. Existujú u nás totiž politické strany a ich vodcovia, ktorí na jednej strane zneužívajú stádovitosť a ukrivdenú pasivitu časti Slovákov, na strane druhej ju svojou politickou ideológiou sami umocňujú. Tým umocňujú starú evolučnú stratégiu pri živote.

Na záver by som rád pripomenul, že hovoríme o kultúre, nie o biológií! Ľudia sa novému inštitucionálnemu prostrediu prispôsobia aj sami (ak nedôjde k zvratu k nejakej ďalšej totalite). Jeho pravidlám sa naučia prinajhoršom metódou pokus – omyl. Ten prechod však možno urýchliť, ak školstvo, cirkvi i mienkotvorcovia budú podporovať „achieving values“ na úkor „non-achieving values“. A tiež ak politici udržia dostatočne dlho slobodný politický i ekonomický rámec. Prípadne potlačia tie jeho nedostatky (výpalníctvo, korupcia, nevymožiteľnosť práva...), ktoré sú naďalej živnou pôdou starej, oportunistickej evolučnej stratégie ohýbania chrbtov.

priemerné hodnotenie: 4.5 ~ hodnotilo: 55

nízke 1 2 3 4 5 vysoké

ohodnoťte článok od 1 do 5

Facebook vybrali.sme.sk Tlač

Diskusia (14)

.veľa psychologizujete od .lukáš Krivošík | 30. september 2011 17:50

Veľa psychologizujete, bez toho, aby ste poznali vnútorné pomery v redakcii. Myšlienka, že niekto z nás vyznáva sociálny darwinizmus, je absurdná. Nevidím v slovenských médiách pestrejšiu názorovú skupinu ľudí ako je v redakcii .týždňa. Čo nás drží pohromade je veľkorysosť voči často odlišným názorom našich kolegov. A to nie je len fráza. Dám vám pokojne príklad. Viacerí z nás (aj keď nie všetci) sú veriaci, ale napriek tomu sme boli pripravení tolerovať na stránkach nášho časopisu aj takého autora ako Peter Breiner. A to dokonca aj vtedy, keď začal napádať jednotlivých redaktorov. Napokon to bol on, kto sa s nami rozlúčil, lebo mal problém s nami, nie my s ním. Podobne máme rubriku pre ľavicových intelektuálom a dávame priestor aj im, hoci napríklad vy o .týždni píšete ako o vyhranene libertariánskom, či dokonca sociálno-darwinistickom časopise. A čo sa týka vášho tvrdenia, že človek má slobodnú vôľu a svoje prostredie aj tvaruje, nielen že sa mu prispôsobuje, tak s tým vrele súhlasím. Nezabúdajte, že prvotným impulzom k napísaniu článku, pod ktorým diskutujeme, boli narodeniny M.M.Hodžu, ktorý tú prispôsobivosť a pasivitu sám kritizoval ;-)
.sociálny darwinizmus (pojem na Slovensko donieslo Domino fórum) od .w | 30. september 2011 14:01

Trváte na interpretácii pojmu "evolúcia" ako prispôsobovanie sa externým okolnostiam, obohatili ste ho o prívlastok "v neslobode a v slobodných podmienkach." ... ... Dovoľte, aby som zdôraznil, čo v tejto diskusii - za ktorú vám úprimne ďakujem a ktorá ma skutočne informačne obohatila - považujem za kľúčové. ........... Aj najrecentnejšia teória manažmentu (konkurencieschopnosti) považuje za rozhodujúce pre úspech na trhu "schopnosť neustále sa prispôsobovať neustále sa meniacim PESTLE podmienkam". Konkurenčné pôsobenie trhu má veľa spoločné s Darwinovou evolúciou a marketing- manažment aparát biologického darwinizmu naplno aplikoval, (podobne napr. ako znalosti vojenskej stratégie). Avšak vývoj (=evolúcia) spoločnosti, ľudí a komunít, je viac ako prispôsobovanie sa. Človek je kvalitatívne iný druh ako tiger - tvorí poéziu a softvér, a tiež usmrcuje a loví (integruje firmy) aj vtedy, keď nemá hlad (ale sýty tiger antilopy nechá prechádzať sa v tesnej blízkosti). Človek sa nie len prospôsobuje externému prostrediu (=darw. evolúcia), ale sám toto prostredie tvorí, ovplyvňuje, mení (=evolúcia ako vývoj). Vývoj ľudí a komunít je niečo celkom iné, ako evolúcia, tak ako ju vo svojich textoch interpretuje vaša názorová skupina. ........................ Akceptácia sociálneho darwinizmu má jeden veľmi pragmatický úžitok: človek je vnímaný ako objekt pôsobenia externých vplyvov, ktorým sa prispôsobí alebo zanikne. Etický princíp je irelevantný, humanistický hodnotový systém je pre prežite skôr prekážkou, teda neopodstatnenou záťažou. Intelektuálom umožňuje vyrobiť nad ním takú ideológiu (fašizmus, komunizmus, libertianizmus), ktorá poslúži dosiahnutiu aktuálneho cieľa za daných PESTLE okolností. .................... Dovolím si tvrdiť, že práve sociálny darwinizmus je integrujúca platforma, ktorá drží .týždeň pohromade - inak sa taká masa tektonických zlomov v hodnotovom systéme nedá pochopiť. ................ Pozdravujem a ďakujem za diskusiu.
.nechel som vec zvrhnúť na vystrájanie samosprávy v BA od .w | 30. september 2011 13:13

ale sú tu dva kľúčové prvky, ktoré majú symbolický význam: 1. bratislavskí samosprávci na racionalizovanie svojho konania v BA radi používajú superneokonzervatívnu ideológiu .týždňa (parafrázujem Tatcher): Neexistuje komunita, verejný priestor a verejný záujem, neexistuje urbanizmus, existujú len - bezvýznamní - muži, ženy a deti a záujem súkromného investora, ktorý týchto mužov, ženy a deti proti ich vôli pripraví o najcennejšie, najdostupnejšie a najatraktívnejšie časti spoločného majetku. 2. Nekritickí roztlieskavači? Angažmá časopisu .týždeň vo veci zimného štadióna sa v histórii žurnalistiky už nedá prirovnať k ničomu inému, iba k denníku Pravda a XX. zjazdu KSSZ. Pre mňa osobne sa práve toto vaše nekritické PR roztlieskávanie štadióna stalo dôkazom, že princípy, ktoré oficiálne hlásate (napr. v kauze euroval) - nezadlžovať, netunelovať, efektívne investovať, neklamať ... nie sú vašimi vnútornými hodnotami, ale iba kladivo na čarodejnice, ktoré sa používa, keď sa hodí ...
.to w od .lukáš Krivošík | 29. september 2011 16:29

Zjavne máte problém pochopiť, čo som Vám napísal a podsúvate mne aj kolegom presvedčenia a motivácie, ktoré nemáme. Jednak aj .týždeň sa venoval korupcii, či klientelizmu na komunálnej úrovni v Bratislave, takže je scestné tvrdiť, že sme nejakými nekritickými roztlieskavačmi súčasných vládnych strán, tobôž ich vyvádzania v samospráve. Podobne je nezmysel podsúvať mi sociálny darwinizmus. Ja tvrdím, že časť Slovákov, aby prežila počas stáročí útlaku, reagovala vytvorením oportunistických pravidiel, ktoré sa dostali aj do národnej kultúry avšak v slobodnej spoločnosti sú obmedzujúce. Tie non-achieving values sú vymenované v článku. Ich protikladom je proaktívny prístup k životu, ašpirácia na vysoké morálne i duchovné (!) ideály, striedmosť, veľkorysosť, prajnosť, schopnosť budovať komunity, a pod. Toto sú hodnoty, ktoré podľa mňa treba v ľuďoch rozvíjať a ktoré napomáhajú zdravému a prosperujúcemu fungovaniu politicky i ekonomicky slobodnej spoločnosti. Rozhodne nie som za nejaké prežitie najschopnejších alebo najsilnejších. To je práveže karikatúra evolúcie, ktorá keby bola pravdivá, dodnes by Zemi vládli dinosaury. Evolúcia je o prežití najprispôsobivejších. Prispôsobivosť v prostredí útlaku znamená ohnúť chrbát. Prispôsobivosť v slobodnej spoločnosti znamená snažiť sa a pracovať na sebe i svojom okolí. Mimochodom, mám pocit, že vám uniká tiež rozdiel medzi biologickou a kultúrnou evolúciou. Ja nepíšem o prežívaní génov, ale o prežívaní kultúrnych pravidiel. Pre tie sa (na rozdiel od génov) môžeme rozhodnúť a preto v mojom prístupe nie je nič deterministické, ani absolutizujúce.
.„achieving values“ vs. „non-achieving values“ od .w | 27. september 2011 16:48

achieving valuse: zoškrať zdravotníctvo, políciu, vojsko, železnicu, štánu a verejnú správu, verejnoprávne služby, zvýšiiť dane, znížiť platy, znížiť spotrebu a súčasne zvýšiť výber spotrebných daní, udržať žobrákov učiteľov, zdravotníkov stredo a východoslovákov na uzde, zaviesť všeobecné reštrikcie ... zvýšiť DPH ... povaliť Európsku úniu pomocou zablokovania eurovalu ... vyliečiť choré súdnictvo, prokuratúru,. políciu ... povaliť Fica, Mečiara a nakoniec vyhrať voľby ... to sú achieving values, ako ich doteraz prezentoval .týždeň. Ale ktoré sú tie „non-achieving values“? Vysvetlite.
.musite posilnit motivacie pre angazovanie sa ...nielen na urovni celostatnej politiky, ale este viac pri napravani nesvarov vo vasej ulici ... , od .w | 27. september 2011 14:40

Angažoval som sa u mestských zastupiteľov vo veci našej zabordelovanej ulice s tým, prečo je na nej (rovnako ako ako aj v celej Bratislave) taký neskutočný bordel, výtlky etc ... keď sa vyberajú rovnaké poplatky ako vo Viedni, kde je všetko v poriadku. Dostal som odpoveď, že všetky peniaze idú istej súkromnej firme, s ktorou na 20 rokov uzavreli nevýhodnú zmluvu, a Bratislava nemá z vyberaných poplatkov nič ... Tiež som sa pýtal, prečo máme také neskutočne zhumpľované stanice, podchody, priechody, cesty ... keď cestná daň je omnoho vyššia ako v Rakúsku a tam majú všetko v poriadku ... Povedali mi, že všetko šlo do zimného štadióna a ešte veľa rokov pôjde do splácania dlhu. ....... Ľudia, ktorí to všetko spáchali, boli kandidáti vášho časopisu .týždeň, ktorý ich vehementne propaguje. Tak sa teda angažujem a pýtam sa: Prečo sa vy angažujete v prospech ľudí, ktorí naše mesto beznádejne zadlžili, vytunelovali a lacno rozpredali? ........................ Dúfam, že konám v intenciách vášho odporúčania. Alebo ste to mysleli tak, že máme odvádzať platby za zametanie súkromným firmám, a potom zobrať metlu a pozametať si sami?
.rE k tej evolúcii/evolúcii od .w | 27. september 2011 14:22

Ďakujem za vysvetlenie, dostal som sa bližšie k pochopeniu vášho zmýšľania: vy chápete pojem "evolúcia" v zmysle darwinistickom, čo je samozrejme prepracovaná a objektívna vedná disciplína. Na rozdiel od vás, nám bola v školách vnucovaná táto interpretácia vývoja biologických druhov ako univerzálna filozofia sveta, o to naliehavejšie sme hľadali širšie súvislosti a pravdivejšie alternatívy - a kto hľadá, nájde. Evolúcia v darwinistickom zmysle je úžasnou interpretáciou vývoja druhov a skvelý analytický nástroj pre skúmanie konkurenčných vzťahov v biznise a niektorých typoch ľudských spoločenstiev. Ale napríklad ani v ekonomike konkurenčný boj nie je jediným zdrojom dynamiky takých veličín, ako je technologický rozvoj a z toho vyplývajúca skoková zmena efektivity práce a tým distribúcie ekonomických zdrojov a pozície v ekonomickej hierarchii. Nebo náhodou objav parného stroja, el-mag vlnenia, lietadla, chemických prvkov, facebooku, ... etc dôsledkom darwinisticky irelevantných motívov (hra, fanatická túžba po poznaní ... ) namiesto alfasamcovských inštinktov a prispôsobenia externým zmenám z dôvodu prežitia? A ak sa neurazíte, darwinistická interpretácia spoločenskej dynamiky je naozaj nízkou, vulgárnou a dnes už prekonanou filozofiou. Práve preto je taká atraktívna (populistická), pretože z cca 90% naozaj kvalitne a pomerne jednoducho analyzuje to, s čím sa denne stratávate. Ak však interpretuje spoločenskú evolúciu zo zúženého, "darwinistického" hľadiska, nájdete si plna kamarátov, ale - to podstatné vám unikne. Je ukrytá vo zvyšku, posledných 10%. myslím na to, čo som vám napísal včera ... Je pravda, že väčšina ľudí je otrokom svojich hormónov, zdedených z praveku, ktoré ich riadia. Ale nie je to celá pravda. A čiastočná pravda je o ničom.
.este k tej evolucii od .lukáš Krivošík | 27. september 2011 13:36

A este jedna vec ma napadla k tej evolucii, pan w :-) Mozno ste mali namysli prave toto. Casto sa tvrdi, ze pri evolucii ide o prezitie najsilnejsich. V skutocnosti v nej ide o prezitie najprisposobivejsich. A prisposobivost v podmienkach utlaku znamena prijat oportunisticku strategiu zivota, ohybat chrbat, nevstupovat do konfliktov s mocnymi, na ktore by clovek mohol doplatit, drzat hubu a krok, utiahnut sa do sukromia a pod. Naopak, prisposobivost a prezitie v prostredi politickej a ekonomickej slobody si vyzaduje uplne inu vybavu. Jednak musite posilnit motivacie pre angazovanie sa v prospech spolocneho dobra (nielen na urovni celostatnej politiky, ale este viac pri napravani nesvarov vo vasej ulici, obci, kraji, profesnom stave a pod.). Jednak si musite osvojit proaktivny pristup k zivotu, podnikavost, osobne usilie, schopnost vyhladavat prilezitosti a pod. Toto su osobne hodnoty, vdaka ktorym prezijete v slobodnej spolocnosti. Cize k tomuto smeroval aj moj clanok a myslim, ze aj jadro vasich vyhrad ;-)
.w od .lukáš Krivošík | 27. september 2011 13:24

A ešte jedna poznámka, pán w. Ak v mojej úvahe čítate nejakú zakuklenú výzvu na zavedenie anarchokapitalistického poriadku alebo presadzovanie nejakej inej libertariánskej agendy, tak vás môžem ubezpečiť, že žiadne také postranné úmysly som pri písaní nemal. Mne nejde o politické zmeny, pretože politika je len dôsledkom trendov, ktoré sa najskôr objavujú jednak v rovine ideí a kultúry a jednak v rovine ekonomických záujmov. Tento text je skôr o "buržoáznych cnostiach". Lebo logicky si čitateľ môže položiť otázku, že aké sú to tie "achieving values", ktoré spomínam v závere a ktoré by sme si mali viac osvojiť. V poslednej dobe sa veľmi zaoberám vecami ako sú zásady viktoriánskej slušnosti (jej zdroje, vnútornú logiku, ale aj príčiny úpadku), občianske cnosti, či určité zdravé podnikateľské hodnoty (napr. dbanie na povesť a z toho vyplývajúci záujem bezpodmienečne dodržiavať podstúpené dohody). Za účelom pochopenia týchto javov sa často ponáram do obdobia 19. storočia, pretože si myslím, že tieto systémy nepísaných pravidiel tiež vznikli ako výsledok kultúrnej evolúcie. Ide proste o pravidlá, ktoré umožňujú jednotlivcom prežiť a prosperovať v slobodnej trhovej spoločnosti.
.evolúcia/revolúcia... ??? od .lukáš Krivošík | 27. september 2011 13:06

Dobrý deň, asi je to len hranie sa so slovami. Ja však nemám namysli revolúciu ako východisko z tohto marazmu. Teda nejaké kolektívne (dokonca násilné) vzopätie. Načo by to bolo dobré, keď súčasný systém vám jednak dáva priestor uchádzať sa o podiel na moci a meniť veci zhora a súčasne vám dáva slobody (napr. sloboda združovania), ktoré vám zase umožňujú meniť veci zdola. Podľa môjho názoru nie je nutná revolúcia na celospoločenskej úrovni (tam by som sa naopak vyslovil pre kontinuitu so súčasnosťou v duchu postupného sústavného zlepšovania existujúcich inštitúcií). Nutná je skôr zmena mentality na individuálnej úrovni, ktorá by viedla k takej zmene kultúry, kedy by sa z oportunizmu a ohýbania chrbtov nerobila národná cnosť.
.obávam sa, že použitie pojmu "evolučná stratégia" je tu významným zavádzaním od .w | 27. september 2011 12:08

Ak pojem "evolučná stratégia" má označovať spôsob prežitia v časoch útlaku , keď sme sa nesmeli rozvíjať, iste nastal čas zvoliť inú stratégiu. Alternatívou k evolúcii (okrem zániku) už je len revolúcia. Je zarážajúce (alebo symptomatické?), že v tomto rozsiahlom a kvalitnom texte, ktorý k tejto jedinej alternatíve implikuje, táto alternatíva nie je pomenovaná ... .................. Nie je možné súhlasiť s použitím pojmu "evolučná stratégia" ako synonymum stratégie "prežitia", čiže pasívneho vegetovania bez dynamického rastu a evolučnej zmeny, ktorá by zákonite narazila na deštruktívnu protireakciu. Pojem EVOLÚCIA však NIE JE SYNONYMUM, ALE práve OPOZITUM PREŽÍVANIA, je to práve ten zdravý a dynamický vývoj, ktorý bol Slovákom odopretý po väčšiu 19. a 20 storočia. Prečo teda autor nazýva obdobie, v ktorom sa striedali extrémy pasívnej stagnácie (1850 - 1914, 1920 - 1938, 1949 - 1967, 1969 - 1988) s revolučnými erupciami (1848, 1918, 1938, 1944, 1948, 1968, 1989, 1993, obdobím "evolučnej stratégie? Prosím, poučte ma, ak poznáte iné vysvetlenie, ale ja zatiaľ poznám len jedno: Ak teda sme s výsledkom "evolučnej statégie" nespokojní - a na Slovensku sme naozaj nespokojní takmer všetci - jediné logické východisko sa ponúka: zmena stratégie na "revolučnú" ... A to mi už začína zapadať do ideológie .týždňa: bojuje nie len proti Mečiarovi, Ficovi, ale aj proti Radičovej, Miklošovi ... Bruselu, EU, Euru ... demokraticky spravovanú Európu prirovanáva k totalitnej Varšavskej zmluve ... bojuje proti verejnoprávnym inštitúciám, väčšinovému volebnému výsledku, každý iný ako libertiánsky názor nazýva socializmom. V tejto súvislosti sa revolučná stratégia ukazuje ako nepriznaná, ale sofistikovane, po kvapkách dávkovaná stratégia, ktorou žije náš obľúbený časopis ,týždeň. ...................... Treba povedať pravdu: Obdobie od 1848 až doteraz na Slovensku nikdy nebolo obdobím zdravého, plynulého a prirodzeného rozvoja. To, čím sa Slovensko líši od zdravých, stabilných a bohatých krajín (Rakúsko, Západné Nemecko, Británia, Holandsko, Nórsko ... etc), je to, že sme ešte nikdy (snáď 1918 – 1938?) nezažili ani 2 desaťročia prirodzenej, trhovým mechanizmom a slobodnou spoločnosťou umožnenej slobodnej evolúcie, ale, ako spieva R.Muller: Jeden krok tam a 2 kroky späť. Tento extrémizmus má rastúcu tendenciu a vzhľadom k minulosti dosahuje maximum teraz, keď sa štátna politika otáča o 180 stupňov už každé 4, resp. 8 rokov. ............... Nie je nič zlé na tom, ak niekto deklaruje svoje revolučné (anarchistické, libertiánske) predstavy a vstúpi so svojimi argumentmi do slobodnej, férovej diskusie. Ale bolo by veľmi zle, ak by niekto takticky a netransparentne posúval podsúval salámovou metódou, skrytou „evolučnou stratégiou“ pod hlavičkou liberalizmu libertiánsku ideológiu, revolučne nezvratný proces, ktorého cieľ bude zjavný až po dosiahnutí nezvratnosti ... JA takto čítam inteligentnú úvahu p. Krivošíka. ................................. Prosím, opravte ma, aby som vedel, v čom sa mýlim.
.téma od .didymo | 26. september 2011 14:46

Výborná štúdia. Slovenskú otázku je nevyhnutné oprášiť, aktualizovať vo všetkých rovinách spoločenského života a transformovať do praxe. Nie Moskva, nie Berlín-Paríž-Brusel. Vlastná potencia je prameňom našej prosperity. Viac takýchto úvah, článkov a rezonancii, viac diskusie. Toto je skutočná téma s veľkým "T".
.pravopis od .b. | 25. september 2011 13:11

hm, obsah zaujímavý, len škoda podivného skloňovania typu "po Nežnej revolúcií ", "v diametrálne odlišnej situácií "
.veľmi dobre, Lukáš! od .pete | 24. september 2011 18:06

Palec hore. Už dávno som čakal na tak trefnú psychologickú sondu do duše tohto mentálne zbedačeného národa, ktorého diagnóza znie: zločinecká mentalita

Komentáre do diskusie môžu pridávať len predplatitelia Piana. Zaregistrovať sa môžete tu.

Redakcia si vyhradzuje právo vymazať príspevky, ktoré obsahujú vulgárne či rasistické výrazy, a tiež tie, ktoré sú osobným útokom na redaktorov a spolupracovníkov .týždňa.

Inzercia Newsletter RSS Predplatné Články z tlačených vydaní Kontakty

Design and Technology by MONOGRAM