Na tú konferenciu som už skoro zabudol, hoci som sa jej zúčastnil ako divák v hľadisku. Kolega Martin Hanus na nej moderoval jednu diskusiu. 6. septembra 2004 sa v Bratislave konala konferencia o eure, ktorú organizoval Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika. Peter Frišo vtedy o nej napísal vcelku vecný článok, zverejnený na Pravom Spektre. Je v ňom síce pár gramatických chýb (Mandel verzus Mundell...), ale z dnešného hľadiska ide o celkom zaujímavé dobové svedectvo. Odráža totiž našu debatu o vstupe do EMÚ za druhej Dzurindovej vlády.

Samozrejme, každý si ten článok môže prečítať sám a urobiť si podľa neho dojem o tom, kto vývoj nasledujúcich rokov predvídal lepšie. Každopádne, len niekoľko postrehov! Pozícia zástupcu NBS, ktorý na tej konferencii vystúpil, by sa dala zhrnúť do slov: prijmime euro čo najskôr a veľmi nad tým ani nešpekulujme. Hoci Frišo spomína, že poukázal aj na niektoré riziká, to vyvolávanie pocitu osudovej naliehavosti náramne pripomína dnešnú debatu o eurovale, či fiškálnej únii.    

Zaujímavou kapitolou je Peter Gonda. Politické riziká eura (v podobe väčšieho tlaku na centralizáciu) a pochybnosti ako euro odolá väčšej ekonomickej kríze boli v roku 2004 len teoretickými možnosťami. Dnes im však čelíme. A Gonda ich vcelku presne predvídal. Petr Mach, vtedajší poradca Václava Klausa upozornil na skutočnosť, že prvou krajinou, ktorá podkopala autoritu Paktu stability a rastu bolo Nemecko. No a napokon Dalibor Roháč, ktorý navrhol alternatívne menové usporiadanie...

Účastníci tiež varovali pred tým, aké rozdielne dôsledky môže mať jedna mena na tak rozličné štáty. Najlepšie bude, keď si to každý prečíta sám, očami súčasnej debaty. Samozrejme, nikto nie je neomylný veštec s krištáľovou guľou. No bude zaujímavé sledovať, či opäť europeisti so svojimi očakávaniami stroskotajú a či budú mať znovu pravdu tí, ktorí nabádali k obozretnosti.