autor

.jozef Majchrák

Študoval politológiu a sociológiu. Po skončení štúdia v roku 1998 pracoval v Inštitúte pre verejné otázky a od roku 2005 v Hospodárskych novinách, kde sa venoval najmä domácej politike. V .týždni je od roku 2006 a má na starosti rubriku Téma a Doma.

autor

.jaroslav Daniška

Píše najmä o spoločenských, politických a náboženských témach. Študoval politické vedy v Trnave, Prahe a Varšave. V minulosti pracoval ako asistent poslancov NR SR a poradca ministra vnútra. Patrí k zakladateľom a redaktorom katolíckej revue Impulz. Je ženatý, otec dvoch detí, žije v Pustých Úľanoch.

.denník Jaroslav Daniška

Hrobári KDH

V SDKÚ sa vymenil predseda, signály nespokojnosti je počuť aj zo SaS a Mostu. Len v KDH je pred júnovým snemom akosi ticho. To ticho však nie je znakom sily. Práve naopak.

Politický závet Mikuláša Dzurindu

Ak si myslíte, že Dzurindov závet zaznie až na sneme SDKÚ v Banskej Bystrici, mýlite sa. V strane sa s ním zoznamujú už dnes.

Kde sú tisíce sociálnych pracovníkov? V kanceláriách…

Pri cestách po Slovensku sa veľmi často stretávam s vyjadreniami starostov, primátorov či riaditeľov škôl, ako veľmi ich obciam a mestám chýbajú terénni sociálni pracovníci.

Rómovia: strategický problém Slovenska

Robert Fico si za úvahy o riešní rómskeho problému vyslúžil rozpačité reakcie. Nepovedal v podstate nič konkrétne, takže ešte veľmi nie je čo analyzovať. Ak by však Ficove vyjadrenia boli signálom, že táto téma bude prioritou jeho vlády, tak by to bol signál pozitívny.

Lipšic je zaujímavejší ako Žitňanská

Média dnes v súvislosti s porážkou pravice najviac riešia budúcnosť SDKÚ. Pritom to vôbec nie je tá najpodstatnejšia a najzaujímavejšia téma.

Smer a KDH. Najlepšia vláda pre Slovensko

Na úvod chcem povedať, že táto konštelácia nie je v žiadnom prípade mojim vysneným modelom. Pri realistickom pohľade na dnešnú slovenskú politiku mi však nič lepšie nevychádza.

Dzurindov koniec

Tlačové oddelenie SDKÚ oznámilo, že na predvolebných bilbordoch strany sa objaví aj Mikuláš Dzurinda. Sarkasticky sa žiada dodať: nech si to teda ešte užije. Naposledy.

Trápne malý predseda ÚPN

Vedenie Ústavu pamäti národa sa rozhodlo prepustiť deviatich zamestnancov. Na zoznam prepustených sa dostali aj jeho kritici.

Vedela Radičová o Gorile?

V súvislosti so spisom Gorila by mali nepríjemným otázkam čeliť viacerí slovenskí politici. Výnimkou nie je ani premiérka Iveta Radičová.

Európa sa mení, naši intelektuáli mlčia

Kým na Slovensku sa o novom pláne zmien v EÚ z dielne Merkelovej a Sarkozyho zatiaľ len informuje, v Poľsku sa o jeho dopade na Európu už zúrivo diskutuje. Bokom na rozdiel od nás nestoja ani intelektuáli.

články

rss

Kde je Mikuláš Dzurinda?!

.jozef Majchrák .jaroslav Daniška

18. február 2011 | prečítané 13001x | reagovalo 49 ľudí | hodnotené 4.5 | hodnotilo 420

Spor o dvojaké občianstvo hovorí o súčasnej vláde viac, než by si sama želala. A nie sú to dobré správy.

Únik návrhu medzinárodnej zmluvy je prvý problém. Nejde o obsah dokumentu. Ten je štandardný. Slovensko by pokojne mohlo pro forma ustúpiť z výmeny informácii a zvyšok by bol v poriadku. Štandardné európske riešenie. Problém je inde. Ak podobný dokument unikne do médií pred rokovaní s partnerom, môžu ho vôbec Maďari brať vážne?

Ešte vážnejší problém je však minister Dzurinda.

Keď sa Mikuláš Dzurinda stal ministrom zahraničných vecí, niektorí naši kolegovia to oslavovali. Vraj kvôli skúsenosti, známostiam medzi európskymi politikmi a „po Kosove“ aj istému vyzretiu.

Nuž, prax trochu zaostáva.

Dzurindov prístup k Orbánovmu zákonu (to znamená „neuznávajme cudzí zákon na našom území“) už vysmial poslanec Procházka.

Dzurindova veta sa dostala do poslaneckej novely, ktorá chcela zmeniť Ficov proti-zákon, možno teda usudzovať, že s konečným znením predseda SDKÚ súhlasil. Prečo sa však Dzurinda neangažoval? Prečo nechal tento dnes už mŕtvy zákon brániť ľuďom ako Kubovič?

Ešte vážnejšie je však niečo iné.

Maďarsko pripravuje novú ústavu, čoraz viac sa hovorí o tom, že zahraniční Maďari získajú právo voliť. Ak to Maďari schvália, bude to škandál. A Slovensko bude mať veľký problém. Presne taký, ako o ňom hovorí poslanec Matovič. Je teda najvyšší čas niečo robiť.

Otázka preto znie: prečo sa Mikuláš Dzurinda nespráva ako minister zahraničných vecí? Prečo neobchádza mestá, kde má vraj dobré vzťahy (Brusel, Washington) a nevytvára na Budapešť medzinárodný tlak?

Prečo nenavštevuje krajiny, s ktorými máme spoločné záujmy a nezjednocuje naše pozície? Prečo nenavštívi Kyjev, ktorému tiež vadí Orbánov zákon a plánuje pritvrdiť? Prečo nenavštívi Belehrad a nežiada od svojho partnera porozumenie? Prečo nenavštívi, aspoň symbolicky, aj Chorvátsko, ktorého členstvo v Únii aktívne presadzuje? A prečo nenavštívi aj Rumunsko? Bukurešť si síce s Budapešťou rozumie, chce sa však stať členom Schengenu a Slovensko o tom bude hlasovať.

Alebo tak robí, ale národ o tom netuší?

Pýtame sa, kde je slovenský minister zahraničných vecí keď treba brániť slovenské záujmy? Naozaj nemá naša krajina nato, aby dokázala na radikalizujúce sa Maďarsko vyvinúť nejaký medzinárodný tlak? 

priemerné hodnotenie: 4.5  ~  hodnotilo: 420
 
1 2 3 4 5

ohodnoťte článok od 1 do 5

Diskusia (49)

  1. .fakt úbohé, frasztyiszlav to vystihol... od .úsmev ako dar | 5. marec 2011 10:38

    Mať vaše komplexy :) Máte šťastie, že aspoň Dzurinda ich nemá... Fakt ste nepoučiteľní, myslíte si, že tu nasilu každého reslovakizujete ako po vojne? Je iná doba, prebuďte sa.

  2. .ďalší pekný článok o Maďarsku od Paula Lendvaia od .villa4 | 26. február 2011 01:22

    Problém Maďarska nie je vo vzťahu k Európe, ale k vlastným dejinám. Vládna strana Fidesz roky nechávala voľný priebeh protižidovskej nenávisti. Nerobí nič pre to, aby ju stlmila. Jedno percento Maďarsko má najväčšiu židovskú obec v strednej a východnej Európe. V Budapešti podľa rôznych odhadov žije osemdesiat- až stotisíc Židov, jedno percento celkového obyvateľstva. Najväčšia a najkrajšia synagóga kontinentu v strede mesta, ktorú v roku 1859 postavil Rudolf Förster a po druhej svetovej vojne ju nákladne zrenovovali, je na Dohány utca, a v každom ročnom období je jednou z hlavných turistických atrakcií. Tu sa tiež začína niekdajšia židovská štvrť, kam na každoročnú letnú židovskú slávnosť chodieva aj plno nežidovských hostí. Pravicovo-konzervatívna, národná a dôrazne kresťanská vláda Viktora Orbána, ktorá má v parlamente dvojtretinovú väčšinu, nedávno avizovala ochotu pokračovať vo finančnej podpore židovských inštitúcií. Koncom januára na stretnutí s hlavnými zástupcami Európskeho židovského kongresu v Bruseli premiér zdôraznil, že jeho vláda vystupuje proti prejavom, ktoré porušujú ľudskú dôstojnosť či hanobia židovstvo. Na rozdiel od narastajúceho antisemitizmu v európskych krajinách sa v Maďarsku údajne všeobecná politická nálada aj voči židovstvu v porovnaní s predchádzajúcim obdobím zlepšila. Vzhľadom na podobné vyhlásenia nečudo, keď dnes aj umiernení prívrženci vládnucej strany Fidesz reagujú – podľa temperamentu – s prekvapením, podráždene či zúrivo, že priatelia či návštevníci zo zahraničia zavedú reč na množstvo správ o protirómskych, rasistických a antisemitských tendenciách v Maďarsku. Zoči-voči negatívnej mediálnej odozve na maďarské predsedníctvo EÚ prebieha centrálne riadená kampaň pravicovo-konzervatívnych a pravicovo-radikálnych novín, televízií a rádií proti domácim a zahraničným kritikom. Za „skreslený obraz“ Maďarska môžu agenti zahraničného finančného kapitálu, čo chcú všetko skúpiť, a najmä domáci maďarskí zapredanci prevažne židovského pôvodu, ktorí doma aj v zahraničí vedome zavádzajú cudzích novinárov. Dva obrazy Odjakživa je tu priepastný rozpor medzi oficiálnym, takmer idylickým obrazom seba – Maďarov ako národa hrdinov a obetí, a skutočnosťou, včerajšou aj dnešnou. Maďarský historik György Ránki poukazuje na to, že nikde vo východnej Európe sa Židia tak neidentifikovali s nejakým národom ako práve v Maďarsku. Preto bola tragédia maďarského židovstva (560 000 ich vyvraždili v rokoch 1944 a 1945) aj tragédiou maďarstva. Maďarskí Židia boli, podobne ako Židia v Nemecku, priam zbláznení do Maďarska. Tento vzťah lásky však - tak v Nemecku, ako aj v Maďarsku – stál na tom istom osudnom omyle: zostal jednostranný. S pádom rakúsko-uhorskej monarchie padol aj pakt medzi politickou elitou liberálnej šľachty a Židmi lojálnymi k štátnej idei Maďarska. Historik Oszkár Jászik to vysvetľuje: Maďari už nepotrebovali pomoc Židov v boji proti národnostiam, tá už nebola potrebná a vítaná, a aj preto sa verejná mienka radikálne zmenila. V trupe bývalého maďarského územia už odrazu nežili menšiny, ale židovská stredná trieda konkurujúca kresťanskej strednej triede, pozostávajúcej zo schudobnenej drobnej šľachty a množstvu utečencov z nástupníckych štátov. Namiesto národnostného strašiaka nastúpil židovský strašiak. Napokon, nikde v strednej a stredo-východnej Európe neodvliekli Židov na smrť tak rýchlo ako v Maďarsku: sedem týždňov po vstupe nemeckých vojsk bolo vypravených 147 vlakov do Osvienčimu so Židmi žijúcimi mimo Budapešti. A nespočetné dokumenty potvrdzovali širokú kolaboráciu väčšiny obyvateľstva a štátneho aparátu aj pri masovom rabovaní židovského majetku. Veľký maďarský mysliteľ István Bibó už v štyridsiatom ôsmom písal o „hrozivom obraze chamtivosti, bezhraničnej zákernosti a vypočítavej snaživosti veľkej časti spoločnosti“. A desaťročia komunistického režimu, ktoré vyprázdnili akékoľvek etické a morálne normy, politikou kolektívnej amnézie vytvorili zdanlivo vyrovnanú súvahu utrpenia. No pocity veľkej väčšiny Maďarov, tých, čo schvaľujú nacionalistický, klerikálny kurz súčasnej vlády, a príslušníkov maličkej židovskej obce tvorenej bez výnimky potomkami ľudí, ktorí prežili holokaust, sú diametrálne odlišné. Rumunský spisovateľ nemeckého pôvodu Richard Wagner právom nedávno zdôrazňoval, že vo východnej Európe sa do debaty o minulosti dostali len komunistické zločiny: „Jadrom problému Východoeurópanov nie je vzťah k Západu, ale k vlastným dejinám.“ A to platí aj, ba možno najmä o Maďarsku. Množstvo prieskumov z minulých rokov potvrdzuje konštatovanie Pétera Nádasa, ktoré vyslovil už pred siedmimi rokmi – o „manželskom zväzku medzi horthyizmom a kádárizmom“ v maďarskej spoločnosti a politike. Nostalgické spomínanie na istotu a skromný, no predsa len blahobyt komunistickej éry ide ruka v ruke v nediferencovaným odsúdením výdobytkov demokracie od pádu režimu. To vytvára klamlivý obraz „socializmu bez komunistov a kapitalizmu bez súkromného vlastníctva a konkurencie“. Šesťdesiat topánok Znovu vychádzajú knihy, čo v rokoch 1920 až 1944 propagovali nenávisť k Židom. Ponúkajú ich v budapeštianskych obchodoch reťazca kníhkupectiev Skitia aj s nálepkou a odznakom veľkého Uhorska a pravicovo-radikálne noviny im robia reklamu. Nejde však len o názory, ale aj o otvorené rasistické štvanie a jeho znepokojivé účinky. Radikálne pravicová, otvorene protirómska a protižidovská internetová stránka kuruc-info má denne podľa dôveryhodných odhadov vyše stotisíc návštevníkov. Neďaleko od miesta, kde v Budapešti v zime 1944 horthyovské šípové kríže postrieľali tisícky Židov a ich telá pohádzali do Dunaja, stojí dnes na pamiatku šesťdesiat bronzových topánok. Minulý rok do týchto topánok niekto povkladal odrezané prasacie nohy. V jednej obci vo východnom Maďarsku pred časom napriek protestom a usvedčujúcim správam vymenovali za riaditeľa miestnej školy učiteľa, ktorý sa predtým „pre zábavu“ nechal fotografovať v uniforme SS a na internete sa zabával na tému holokaust. Učí dejepis. Jeho kolegovia novinárom povedali, že ich do toho nič, čo dotyčný robí vo voľnom čase. Zato riaditelia stredných škôl, ktorí si trúfli zakázať nosenie školských kapucní či polokošieľ s nacionalistickými, či radikálne pravicovými symbolmi, boli terčmi útokov radikálno-pravicových novín či internetových portálov a to aj s menami, fotografiami a adresami. Od známych a priateľov v Budapešti čoraz viac počúvam, že ich deti či vnúčatá sú konfrontované s rasistickými učiteľmi či spolužiakmi, respektíve svedkami takýchto incidentov voči rómskym alebo židovským deťom. Posledné voľby potvrdili nezadržateľný postup radikálnych pravičiarov, predovšetkým medzi mládežou. Takmer každý štvrtý z osemnásť- až dvadsaťdeväťročných alebo takmer každý piaty z tridsať- až tridsaťdeväťročných hlasoval za krajne pravicový Jobbik, ktorý je v parlamente zastúpený štyridsiatimi siedmimi hlasmi. Odhaduje sa, že približne 40 percent študentov histórie zastáva antisemitské názory. Nezávislý výskumný ústav Political Capital v týchto dňoch potvrdil „v medzinárodnom rámci nebývalú mieru nárastu“ počtu sympatizantov extrémnej pravice, zdvojnásobenie z desiatich na dvadsaťjeden percent v rokoch 2002 až 2009. Aj to všetko je dôsledok totálneho zlyhania socialistických vlád podporovaných liberálmi (v rokoch 2002 - 2010) a prudkého obratu médií doprava a to tlačených aj elektronických. Sporný mediálny zákon by výsostné interpretačné právo nacionalistov na deväť rokov zabetónoval. Dvadsať rokov Nedávno prebehla nenávistná a už nepokryte antisemitská kampaň, ktorá vzbudila medzinárodné pobúrenie, proti najvýznamnejším maďarským umelcom, spisovateľom a vedcom. Svetoznámy klavirista András Schiff, dirigent Ádám Fischer, filozofka Ágnes Hellerová, spisovateľ György Konrád sú tu považovaní za kozmopolitno-liberálnych okydávačov vlasti, pretože národ, ktorý ich, ale aj ich predkov prijal, diskreditujú lživými a neopodstatnenými obvineniami z rasizmu, nacionalizmu a antisemitizmu. Ako trefne poznamenal András Schiff, luza, ktorá má momentálne slovo, má veľké šťastie, že len málo pozorovateľov v Európe rozumie po maďarsky. Keby si napríklad prečítali článok zakladajúceho člena Fideszu (a Orbánovho priateľa) Zsolta Bayera, po celom kontinentne by prepuklo pobúrenie, k akému dochádza len zriedka. Dve desaťročia po páde starého režimu je v Maďarsku masívny, znepokojujúci, takmer nekódovaný antisemitizmus. To všetko vytvára v židovskej komunite atmosféru strachu a pocitu vytesnenosti. Ani Viktor Orbán, ani nikto z jeho blízkych spolupracovníkov doteraz verejne nevyzval protižidovských a protirómskych štváčov, aby sa krotili. Je najvyšší čas to urobiť. Keď bude Viktor Orbán mlčať, aj to bude čosi znamenať. Paul Lendvai je rakúsky novinár, pôvodom z Maďarska. Dlhoročný moderátor rakúskej verejnoprávnej televízie ORF. V slovenskom preklade mu vyšla kniha Na čiernej listine.

  3. .nesuhlasim, od .laborec | 25. február 2011 23:01

    Kyjev neplanuje pritvrdit, je to len iniciativa v sucasnosti uz menej vyznamneho politika (Litvina). Keby Dzurinda zacal obiehat celu Europu kvoli jednemu (hoci dolezitemu) madarskemu zakonu, ako by to vyzeralo? Prave to by vyznelo ako naivny splaseny pochod neskuseneho diplomata/politika.

  4. .a co na to Mr. Dzurinda? od .volic SDKU | 24. február 2011 22:15

    Rad by som vedel, co by na to povedal sam Dzurinda. Ktovie, ci existuje novinar, co sa ho to niekedy spyta? +++++++++++++++ A co myslite, pani blogeri, cital to Mr. Dzurinda?

  5. .iny pohlad rovno z Madarska od .villa4 | 24. február 2011 09:58

    Toto napisal jeden madarsky intelektual.:Od podpísania mierovej zmluvy v r. 1920, ktorou sa ukončila prvá svetová vojna, je Trianon jednou z najdiskutovanejších otázok v Maďarsku. Smútočnou vlajkou. Predmetom horkosti a nenávisti. Zámienkou na podnecovanie vášní. Trianon tesne po zmene režimu objavila a oprášila pravicová koalícia označujúca sa ako demokrati, konzervatívci a kresťania, sledujúc tým vnútropolitické ciele. Keď si však prvá pravicová vláda zaspomínala na Trianon v parlamente, mladí demokrati opustili rokovaciu miestnosť. A čoho sme svedkami dnes? Tí istí, dnes už nie mladí a už ani nie demokratickí politici odhaľujú pomníky Trianonu, organizujú spomienkové dni Trianonu, a vo veľkej zhode s poslancami za krajnú pravicu oživujú, podnecujú nacionalistické a šovinistické sentimenty. Za necelé štvrťstoročie prešli dlhú cestu. Načo nám je takýto pamätník? A spomienkový deň Trianonu? Žeby nám pripomínali naše chyby, že sme boli ticho, keď sme ešte mali možnosť ozvať sa? Že sme nepodali pomocnú ruku, neuzatvárali sme „pakty“ s inými národnosťami, keď sme to ešte mohli urobiť z pozície panujúceho národa? Alebo je cieľom len to, aby sa vyvolávala a živila iracionálna neznášanlivosť? Neviem. Treba sa spýtať tých, ktorí stavajú tieto pamätníky, ako aj tých, ktorí ich odhaľujú. Naši neinformovaní krajania, bohužiaľ, veria lživým a nezrozumiteľným, šovinistickým rečiam. A podľa signálov veria aj tomu, že neustále spomínanie na Trianon alebo dvojité občianstvo zahraničných Maďarov slúži na uzmierenie národov žijúcich v Karpatskej kotline. Premýšľajúca časť verejnej mienky v krajine zas s obavami sleduje, ako sa rúcajú vzťahy s našimi susedmi. Medzi Maďarmi existujú krajné pohľady na to, čo predchádzalo Trianonu a čo po ňom nasledovalo, a to väčšinou také, ktoré nemajú nič spoločné s realitou. Trianon dokáže aj dnes vyvolať búrku. Pri vybičovaní „národných“ emócií si pritom neuvedomujú, že zdôrazňovaním našich bôľov sa nič nevyrieši a situácia sa len zhorší. Rozpoznávať vlastné chyby, priznať si ich, učiť sa z nich, vzdať sa konečne stáročných chybných ciest; národ môže naozaj stavať len na takomto prístupe. Hoci sa tomu budeme všemožne vyhýbať, Trianon je v prvom rade naša chyba. V tejto horkej histórii nie sú bez chyby ani iné národy, každý by však mal hľadať vlastnú zodpovednosť. Našou zodpovednosťou je predstava o maďarskej nadradenosti, zaslepený maďarský nacionalizmus. Šovinizmus. Ten sa prejavil aj v tom, že Gyula Andrássy, Kálmán Tisza, Dezső Bánffy, István Tisza a Sándor Wekerle – päť premiérov reprezentujúcich polstoročie našich dejín – neboli ochotní dať autonómiu iným národnostiam. Upreli im ešte aj to, aby mohli vo vzdelávaní a pri vybavovaní si miestnych záležitostí používať vlastný jazyk. Za to by nehlasoval ani nekompromisný stúpenec maďarskej nadradenosti – maďarský parlament. Neboli ochotní rokovať ani o ústupkoch, o zbližovaní stanovísk. Na požiadavky iných národností „odpovedali“ uzavretím sa, zatváraním škôl a kanonádou. Táto úzkoprsá, obmedzená politika nakoniec spôsobila porážku Veľkého Uhorska. Na triezve, vecné posúdenie maďarskej drámy – trianonskej mierovej zmluvy – je užitočné, keď si preštudujeme vtedajšie štatistiky. Vďaka nim zistíme, v akom rozdelení a kde na „historickom“ území Veľkého Uhorska žili začiatkom minulého storočia Maďari, Chorváti, Nemci, Rumuni, Rusíni, Srbi, Slováci a Nemci. Bez poznania faktov tárame do vzduchu. Odvtedy uplynulo 90 rokov, po takom čase by sme sa už nemali len sťažovať na to, čo sa stalo, ale mali by sme vziať do úvahy a bez emócií a vecne by sme mali posudzovať aj cestu vedúcu k týmto udalostiam. Po vydaní mojich kníh A komáromi pontonhíd (Komárňanský pontónový most a A valóság erejével... (So silou reality...) som s prekvapením zistil, že len veľmi málo ľudí vie, že Maďari boli koncom 18. storočia vo svojej vlasti v menšine. Hoci je to neuveriteľné, je to fakt: do polovice 19. storočia predstavovali príslušníci ostatných národností dokopy dvojtretinovú väčšinu v porovnaní s Maďarmi. Vo Veľkom Uhorsku tvorili Maďari v 80. rokoch 18. storočia 30 percent, v r. 1842 ich bolo 35 percent, v roku vyrovnania 1867 predstavovali 42 percent. Podľa údajov zo sčítania obyvateľstva v r. 1910 žilo v Uhorsku 9,9 milióna Maďarov a 11 miliónov obyvateľov iných národností, dokopy 20,9 milióna obyvateľov. Maďari – osoby hlásiace sa k maďarskej národnosti či už dobrovoľne alebo z donútenia – spolu so Židmi s podielom 4,5% – predstavovali len 47,6 % v porovnaní s 52,4 % príslušníkov iných národností v krajine. Zo 71 žúp Veľkého Uhorska boli Maďari vo väčšine len v 31 župách, v 24 župách zas podiel Maďarov nedosahoval ani 20 percent. V 11 župách sa postupne sformovala absolútna rumunská väčšina, v 9 župách slovenská, v 6 župách chorvátska a po jednej nemecká a srbská. V ôsmich župách bol počet národností zastúpený rovnomerne. Vo zvyšných 4 župách mali dve národnosti dokopy prevahu nad príslušníkmi maďarskej národnosti. Na základe údajov o zastúpení národností teda možno skonštatovať, že v prípade 40 žúp, kde mali väčšinu jedna alebo dve národnosti dokopy, nemôžeme použiť etnický argument. V Transylvánii predstavovali príslušníci rumunskej národnosti výraznú, 65- až 90-percentnú väčšinu. Na juhu, v ôsmich chorvátskych župách, žili dovedna len 4 percentá Maďarov. Ak k tomu pridáme fakt, že v deviatich severných župách nájdeme významne zastúpenú slovenskú väčšinu, lepšie pochopíme veľký problém historického Uhorska: jednoznačnú národnostnú väčšinu na severnom, východo-juhovýchodnom a južnom „konci“ krajiny. Maďari žili najmä v stredných župách, na severe boli vo väčšine Slováci, na východe Rusíni a Rumuni, na juhu Srbi a Chorváti. Aj napriek slušnej etnickej organizácii by sme sa boli museli vzdať významného územia. Vynára sa otázka: bola trianonská mierová zmluva spravodlivá alebo nespravodlivá, legitímna alebo nelegitímna? Niet pochýb o tom, že to bol „imperialistický lúpežný mier postihujúci slabšie národy“, ako to kedysi sformuloval boľševický politik, istý V. I. Lenin. Zmluva však bola nespravodlivá len sčasti, keďže viac než tri milióny Maďarov presunuli z jedného dňa na druhý pod právomoci cudzích štátov. „Odtrhnutie“ týchto troch miliónov Maďarov – to a jedine to – bolo iracionálne, násilné, nespravodlivé rozhodnutie. Toto rozhodnutie však bolo sčasti aj spravodlivé – nemá význam popierať to –, pretože desať miliónov príslušníkov iných národností sa zbavilo utláčajúcej maďarskej moci. Buďme k sebe úprimní: niekdajšia národnostná politika Veľkého Uhorska bola nespravodlivá. Zároveň však bola zákonná, veď zákony prijímal maďarský parlament. Bola legitímna, pretože sa ňou vykonávali nespravodlivé zákony prijaté maďarským parlamentom. Už aj z tohto dôvodu nie je vhodné, aby sme trianonskú mierovú zmluvu označovali jediným slovom ako spravodlivú alebo nespravodlivú, legitímnu alebo nelegitímnu. Zo stáročia trvajúcej cesty vedúcej k Trianonu spomeniem úplne poslednú príležitosť, ponuku spojeneckých mocností na osobitný mier (entente) z decembra 1917. Táto ponuka skrátka znela tak, že entente bude zárukou územnej celistvosti monarchie, ak monarchia vystúpi z vojny a národnostiam poskytne autonómiu. Karol IV., cisár – kráľ polorozpadnutej ríše zmietajúcej sa v národnostných rozporoch, s tichým súhlasom maďarského predsedu vlády túto ponuku odmietol. Bola to pritom veľmi výhodná ponuka. V podstate rovnaká, akú predtým navrhovali českí, rumunskí a nemeckí politici a ktorú chcel zrealizovať cisár František Jozef I. Verejnosti nie je veľmi známy príbeh, podľa ktorého cisár v r. 1871 poveril predsedu vlády monarchie, aby vypracoval plán transformácie monarchie na federálny štát. Tento zámer stroskotal okrem postojov rakúskych politikov aj na odpore Gyulu Andrássyho, ktorý nechcel, aby Česi dostali rovnaké práva ako Maďari. Bola to vážna chyba, pretože maďarská provincia vytvorená v rámci monarchie transformovanej na federálny štát mohla byť základom a príležitosťou na to, aby prevažná väčšina Maďarov zostala v r. 1920 v medziach „maďarského“ Maďarska. Maďari žijúci v r. 1920 v samostatnej maďarskej provincii – na území, ktoré sa veľmi podobalo Maďarsku v r. 1942 – by boli zostali vnútri hraníc „okypteného“ Uhorska. Neskoršie pokolenia Maďarov ľutujú najmä nedostatok predvídavosti a pocitu ohrozenia a premárnené príležitosti. V podunajskej monarchii však neboli všetci slepí, občas sa dostali na povrch aj celkom sľubné predstavy. Takmer idiotská viera v maďarskú nadradenosť však zašľapla každú triezvu predstavu. Naši predkovia nepostrehli riziká, ktoré v sebe ukrývala národnostná väčšina, a neboli ochotní dohodnúť sa s príslušníkmi ostatných národov. Táto myšlienka sebaohrozenia prenikla na prelome 19. a 20. storočia aj medzi pospolitý ľud, ktorý spolu so svojimi pánmi kráčal ruka v ruke smerom k istej katastrofe. Toto je podstata, zvyšok je len rozmazávanie faktov. Hoci sami toto nebezpečenstvo nerozpoznali, nevšimli si ho, nemôžu povedať, že ich naň nikto neupozornil. Pravidelne dostávali upozornenia z rôznych zdrojov. Széchenyi (1835 a 1842), László Teleki (1849), József Eötvös (1865), Albert Schäffle (1871), Luis Eisenmann (1904), Oszkár Jászi (1911), Károly Koós (1911), Conrad von Hötzendorf, veliteľ generálneho štábu monarchie, a vyslanec v Bukurešti gróf Czernin (1913) – uvádzam len tých najdôležitejších – včas upozorňovali na riziká desaťročia stúpajúceho napätia v dôsledku v zásade chybnej maďarskej národnostnej politiky a vyzývali na prijatie vhodných opatrení. Nič sa však nezmenilo a s upozorneniami sa nikto nezaoberal. Presnejšie povedané, ani to nie je celkom pravda, pretože minister kultúry Albert Apponyi medzitým nechal zavrieť národnostné školy a predseda vlády István Tisza vyhlásil: V Maďarsku neexistuje národnostná otázka. Podľa neho to, o čom sa nehovorí, neexistuje. Texty ponosujúce sa na Trianon len stupňujú chaos a mätú neinformovanú maďarskú verejnosť. Nemožno nad tým len tak myknúť plecom. Ten, kto si myslí, že nastal čas na prehodnotenie zmluvy podpísanej v paláci Veľký Trianon, je nezodpovedný „podpaľač“. A navyše sa mýli, pretože za 90 rokov sa svet veľmi zmenil. Dnes už svet nefunguje podľa trianonskej zmluvy, ale na základe iných záujmov, iných mocenských vzťahov. Hoci nám to je ľúto, ale je to fakt: namiesto Komáromu je na mape vyznačené Komárno, namiesto Kolozsváru Cluj, namiesto Újvidéku tam nájdeme Novi Sad. Mali by sme sa konečne upokojiť. Vzhľadom na túto realitu našich čias by sme mali písať a vyučovať rozumnejšiu, uveriteľnejšiu maďarskú históriu. Nikam sa nedostaneme, ak budeme my a naši krajania nariekať nad „intrigami” Francúzov, „oláhov”, „tótov” či „rácov”. Nehovoriac už o tom, že týmto spôsobom len ťažko dosiahneme spoluprácu v rámci Európskej únie, čo je predsa len dôležitejšie ako plakať nad tým, čo sa stalo pred deväťdesiatimi či sto rokmi. Dva-tri roky po trianonskom rozhodnutí vystupňované nálady sa dali akceptovať. V poriadku, vzhľadom na okolnosti je to viac než pochopiteľné. Po štyroch – piatich rokoch? Ešte stále je to akceptovateľné. No nariekanie nad tým aj po dlhých dvadsiatich, štyridsiatich či deväťdesiatich rokoch svedčí o chorobnom duševnom rozpoložení. Je mi to ľúto, ale musím to povedať. Napriek tomu sú takí, ktorí sa ma pýtajú: prečo musíme toľko hovoriť o „Veľkomaďarskom nacionalizme“? Myslím si, že preto, aby to konečne všetci pochopili: nie Oszkár Jászi, nie Mihály Károlyi, nie Béla Kun, ani nie Republika rád, ale samoničiaca šovinistická fixná idea o maďarskej nadradenosti, tá vyhodila do vzduchu Veľké Uhorsko. V súčasnosti sme svedkami na emóciách postaveného, klamlivého a dokonca nepremysleného vyvolávania nálad v súvislosti s Veľkým Uhorskom a hnutím 64 žúp. Na aute či v obchodnom výklade každého „lepšieho“ Maďara visí mapa Veľkého Uhorska. Podľa možnosti s árpádovskými pruhmi. Očividne sú na to veľmi hrdí, pričom táto mapa svedčí o ich neinformovanosti, o narušenom myslení a o chýbajúcich poznatkoch. Žeby nerozumeli ani tomu, na aký účel slúžia tieto zástavy? Po prvé, Veľké Uhorsko, ktoré ukazujú, pozostáva z 71 žúp. Nie zo 64 žúp. Po druhé, boršodská, čongrádska, šomodská a sabolčská župa so 90- až 100-percentnou maďarskou väčšinou nenaznačujú, že by sme sa sťažovali na odčlenenie oravskej a liptovskej, šarišskej, spišskej, zvolenskej a trenčianskej, či fogarašskej, huňadskej a solnocko-dobockej župy. Nehovoriac o chorvátskych župách. Trianon by sa mohol stať aj symbolom sebareflexie a nového začiatku. Prečo by sme nemohli povedať: ťahajme za jeden povraz a nech tu od zajtra máme nový hlas, nový pohľad. Spolu s našimi susedmi začnime písať nový list v dejinách Karpatskej kotliny. Prečo by to bolo nemožné? Priateliť sa je lepšie ako sa nenávidieť. Veľká väčšina národov žijúcich na tomto území – Maďarov, Chorvátov, Nemcov, Rumunov, Rusínov, Srbov, Slovákov a Slovincov –spolunažíva v mieri, vedľa seba. Nenávisť šíria zaslepení ľudia bez svedomia, násilnícki nacionalisti a škodliví šovinisti. Bez nich by bol životu tu, v Karpatskej kotline, naozaj krásny.

  6. .vyborny clanok od .milan217 | 22. február 2011 17:04

    Presne vystihnuta realita ohladne Mikulasa Dzurindu. Sprava sa ako mamlas. Priznam sa , ze ja som uz na neho skoro zabudo, zide z oci zide zmysle. Len teraz som cital akesi jeho zabavne blaboty ohladne Lybie, ktore urcite nezodpovedali diplomatovi, ale len nejakemu krcmovemu tarajovi,

  7. .ehm.... od .mareciino | 22. február 2011 10:52

    Nie som ziadny odbornik na zakony, ale nie je to tak, ze stat je povinny postarat sa o svojich obcanov? teda ak Madarsko prizna obcianstvo aj svojim zahranicnym madarom, malo by im platit vsetky financne prispevky podobne ako to robi stat v ktorom maju prve obcianstvo, a teda malo by na seba zobrat povinnost postarat sa o svojich obcanov?Asi by madarom pekne scvrklo istu partiu keby museli zacat platit za take mnozstvo ludi.....

  8. .vždy lepšie ako Smer sro. od .camo2 | 21. február 2011 23:55

    Už aj tým, že neplatíme Grécke dlhy, že sa odkryli svinstvá na minis. obrany, že je tu Matovič, ktorý vie povedať pravdu, aj keď sa to nevidí starým ,,harcovníkom,,... No je to rádovo lepšie...

  9. .aký to bude občan....... od .andrej Stewanský | 21. február 2011 20:41

    Dzurinda drieme ako furmansky kôň pri krčme. Nemal vôbec sa naťahovať po tejto funkcii. Je to doposiaľ najslabší minister zahraničia. Ten ešte poriadne ani ústa neotvoril. Slabá predsedkyňa vlády, taký istý minister zahraničia, rovnaký predseda parlamentu, hospodárstva, dopravy, zdravotníctva a tak by som mohol pokračovať. Bieda slovenskej politiky !!!

  10. .slovensko bez šance od .peterrb | 21. február 2011 14:09

    sústavným tlakom na SR budú územia tak či tak pripojené k maďarsku.súhlasím s názorom ,že MR na tom tvrdo pracuje,je jedno aká je tam vláda,vtomto sú jednotní všetci Maďari,pozrite sa na to ako sa vzdelávajú dnešní mladí ľudia na juhu SR. o maďasrsku vedia všetko o slovensku skoro nič,40 rokov ich vychovávali slovenské školi s našou historiou, aj tak vedia viac o tej uhorskej a hortyovskej. Kto ich to učil,vštepoval im to do hláv.veď mali naše osnovy,dnešní 60 -nici majú naše školi a aj tak to nepomáha.My Slováci s tomu ešte napomáhame,lebo hovoríme o maďarských deinách na slovensku,o maďarských politických stranách na slovensku, atď. Na Slovensku sú pritom len slovenské dediny ,kde žijú občania SR maďarskej národnosti,len slovenské politické strany a slovenskí politici maďarskej národnosti.Súhlasím s tým,že musia žiť dôstojne,môžu si pestovať kultúru,nesmú byť perzekuvaní za to ,že sa cítia byť maďarskej národnosti,ale musia mať aj povinnosť byť vysoko lojálny k s svojej domovine ,a tou je SR.

  11. .chápem, že treba riešiť celoplanetárne problémy od .asap | 21. február 2011 13:03

    Afganistan, Irak, Manhattan. ... Ale kto cíti zodpovednosť za tento zaprdený, chudobný, špinavý, skorumpovaný, zadlžený kúsok zeme?

  12. .keď sa Mikuláš Dzurinda stal ministrom zahraničných vecí, niektorí naši kolegovia to oslavovali od .qwert | 21. február 2011 12:52

    Ja tvrdím: keď človek číta, vždy sa niečo dozvie. (To ás naučili už komunisti, čítať medzi riadkami)

  13. .jedna poznamka od .jK | 21. február 2011 12:14

    "Bukurešť si síce s Budapešťou rozumie, chce sa však stať členom Schengenu a Slovensko o tom bude hlasovať" - tak tento argument je teda dost slaby :) Rovnako o nich bude hlasovat aj Madarsko

  14. .prečo stále musíme voliť medzi zlom a ešte väčším zlom? od .qwert | 21. február 2011 11:41

    Myslím, že aj týždeň má na tejto katastrofe leví podiel: neodbytne hlása ideológiu, že "naši kradnú dobre (PKO, štadión, vláčiky), Fico Slota Mačiar zle". Páni, nežnete úrodu z toho, čo ste sami zasiali?

  15. .dZURINDA SA O SLOVENSKÉ ZÁUJMY NESTARÁ od .p@TER | 21. február 2011 11:38

    Nakoniec ani na to nemá čas. Všetok čas mu zaberá konzumácia a šírenie AMERICKEJ a IZRAELSKOSIONISTICKEJ propagandy.

  16. .ťahá za motúziky od .bertold | 21. február 2011 10:48

    a tvári sa, že nemá moc a Radičová sa tvári, že moc má a pritom ju nemá....

  17. .... od .... | 21. február 2011 09:49

    Sa bude musiet Slota dobra obhanat, ked mu cernoprdelaci kradnu narodnu agendu ...

  18. .článok je viac ako trefný. od .krasny | 21. február 2011 08:07

    Takého slabého,nevýrazného,neschopného ministra ZV Slovensko/popravde aj celú vládu/ v historii svojej samostatnosti nemalo.

  19. .vysiela od .petík | 21. február 2011 08:07

    Dzurinda vysiela do sveta pozitívne správy ako vždy.No a ešte teraz striehne na svoju stranícku podriadenú Radičovú, ktorej neskutočne závidí premiérsku stoličku.

  20. .villa4 od .villa4 | 20. február 2011 21:00

    tento clanok mohol byt uverejneny v aktualnom cisle tyzdna je tam jedna reportaz o "frustrovanych slovenskych nacionalistoch" co o nas hovoria madari v srbsku a rumunsku a skoro ma "dojalo" ked babky a dedkovia tam madarski hovorili ze sa tym napravi z Trianonu :) a ten co to pisal s tym ocividne suhlasi ako ja nepoviem ale je to jednostranne videnie keby tam bol uverejneny aj tento komentar majchraka a danisku-argumenty z druhej strany tak by to bolo aspon vyvazene trochu inak pekne s nami madarska republika s bilateralnou zmluvou vybabrala este to bude zaujimave po novej madarskej ustave mozno ivetu alebo mikiho potom snad napadne obratit sa na benatsku komisiu

  21. .... od ..henrich | 20. február 2011 18:09

    Je pozitivne, ze sa v pravicovom spektre (aspon zurnalistickom, ciastocne stranicky - KDS, tiez Prochazka, Lipsic) konecne formuje skupina, ktora mysli statnicky: narodne, no nie nacionalisticko - populisticky. Je to potesitelne oproti mnohym inym apriorne promensinovym (neomarxistickym) nazorom, ktore razi cast redaktorov .tyzdna. Ani Madari, ani Romovia nie su na Slovenskom uzemi viac ako Slovaci! Mensiny nie su lakmusovym papierikom demokracie. To je vymysel - nezmysel lavicovych zapadnch intelektualov.

  22. .článok od .foldmar | 20. február 2011 17:39

    Výborný článok.

  23. .dzurinda na to nema od .kmotor Sergej | 20. február 2011 17:01

    Nic nove. Nicolaus podporoval dva velke zahranicno-politicke omyly: prelety a bombardovanie Juhoslavie, a vojnu v Iraku. Mnohych to stalo karieru, jeho nic. ******************* Horizont tohto muza su zapasy v SDKU a blizkym okolim. ************* Inak uplne presny postreh autorov!

  24. .mINISTERSTVO ZAHRANICNYCH VECI od .imrich Zlemieux | 20. február 2011 16:57

    Zaujimavy pohlad od autorskeho tandemu. Nechcem polemizovat ci si Dzurinda prihrieva, alebo neprihrieva svoju vlastnu polievocku, kazdopadne necitim alebo lepsie povedane neregistrujem jeho pracu, pripadne jeho "zlepsovaky". Co tam vlastne kuje ? Venuju sa media nasmu ministrovi zahranicnych veci adekvatne ? Je zasity ako vos pod chrastou dlhsi cas, ja by som osobne privital rozhovor medzi panom ministrom Dzurindom a zdatnym, fundovanym novinarom.

  25. .navrh vyniesla Madarska strana od .vilagos | 20. február 2011 11:30

    Navrh vyniesla Madarska strana, dali ho nasej SMK a ti to pustili von do novin.

  26. .kde je Mikuláš Dzurinda? od .palodi | 20. február 2011 11:16

    Teší sa zo súčasného stavu. Čaká na come back. / S Ficom?/

  27. .komentár od .hubčík luboš | 20. február 2011 10:41

    Áno presne pomenované. Už týždeň čakám, že sa p. minister Dzurinda ozve. Igorm Mtovič včera na fbk napísal, že na podpis vláda poslala Orbánovi návrh zákona o dvojitom občianstve, ktorý sa navlas podobná tomu jeho, za ktorý bol pranierovaný. Takže Dzurindovo mlčanie bola vlastne zase asi taktika, ako vyvolať spor v koalícii. Terénny experiment mu vyšiel a dobre SaS rozhádzal. SDKÚ dobre vie, že ten Matovičov návrh je ideálny a musí s ním súhlasiť aj Híd, ak chce prežiť ako strana, ktorá spojuje. P. Dzurinda opäť ukázal svoju tvár egocentrika a "dvojitého špióna", ktorý takticky čaká na chyby súpera (pre neho je aj Sulík, Matovič, Bugár a celé KDH súper ), ktoré použije pre svoj zárobok. Na MZV Nemá čo robiť. Zdá sa, že vytvára ďalšiu tieňovú vládu, kde sa počíta s úplne inými členmi vládnej koalície...

  28. .slovensko ako rozhodujúca svetoá veľmoc ??? ! od .anky | 20. február 2011 07:41

    To si snáď robíte srandu ? Slovneská republika fakt nie je veľmos svetového rádu, aby "vyvinula medzenárodný tlak" čo aj na obec Lanhžhot na južnj Morave, nie to na Maďarsko.... Podľa mňa je potrebnhé v záležitostiach týkajúcich sa radikálneho Orbana skor zachovať chladnú hlavu a vyčkať čo bude ďalej. ČZ ekonimického hľadiska nie je šanca , aby Orbanova politika rozdávania občiansktva uspela - veď v prípade, že by maďarského občianstvo získali na juhu SLovenska, v rumunskom Sedmohradsku a v srbskom Banáte, tak tým sa vytvára aj povinnosť maďarskej republiky umožniť týmto svojím novým občanom využívať maďarský sociálny a penzijný systém - a ten je nastavený omnoho socialisticky-stedrejšie ako slovenský, rumunský či srbský alebo ukrajinský. Tak ako to asi tak skončí ? Tým, že Maďarská republika sa dostane do totálnej pasce sociálneho a penzijného zabezpečenia - novými občanmi, ktorí budú odvádzať dane v SR, Rumunsku a pod. ale budú mať ne výber kde budú získavat sociálne príspevky v prípade hmotnej núdze. Takže páni redaktori : chce to lepšie využívat mozgovú kapacitu pár minút predtým, ako napíšete takýto článok že Dzurinda by mal "nasadnút na diplomatické tanky a zaútočit (dobre, dimplomaticky...) na Budapešť.... Ach, fakt ma trochu štve že v krajine , kde som sa narodil, sa omoelajú dve tri témy : maďari, že každý darmožráč co nastaví ruku má právo na peniaze ktoré šát zobere iným ľuďom a hovorí sa tomů "soclálno" a nikto ešte fica s takouto komunistickou blbos'tou nevypískal, a tretiou témou je ... Boris Kollár a jeho zatúlané spermie. Intelektulálna úroven ako v africkom Gabune...

  29. .dzurinda a jeho ministerstvo od .mattie | 20. február 2011 00:01

    Dzurinda by mal svoj flek opustit. Radicova ma na to hned niekolko dovodov- zbavi sa svojho rivala v strane, Dzurinda je objektivne slaby minister , no a treti dovod- Dzurinda bude realne mimo hry, nema totiz narok ani na kreslo v parlamente.

  30. .hola hola pravda vola od .lupic | 19. február 2011 18:31

    Spor a nie sú to dobré správy. Únik je prvý problém. Nejde o štandardný. Slovensko by pokojne brať vážne? Ešte vážnejší problém je však šéfredaktor atómový hríb. Keď sa šéfredaktor atómový hríb stal šéfredaktorom, niektorí naši kolegovia to oslavovali. Vraj kvôli skúsenosti, známostiam medzi európskymi politikmi a „po Kosove“ aj istému vyzretiu. Nuž, prax trochu zaostáva. Prečo sa však šéfredaktor atómový hríb neangažoval? Ešte vážnejšie je však niečo iné. Presne taký, ako o ňom hovorí poslanec Matovič. Je teda najvyšší čas niečo robiť. Otázka preto znie: prečo sa šéfredaktor atómový hríb nespráva ako minister zahraničných vecí? Prečo neobchádza mestá, kde má vraj dobré vzťahy (Brusel, Washington) a nevytvára na Budapešť medzinárodný tlak? Prečo nenavštevuje krajiny, s ktorými máme spoločné záujmy a nezjednocuje naše pozície? Alebo tak robí, ale národ o tom netuší? Pýtame sa, kde je šéfredaktor atómový hríb í keď treba brániť slovenské záujmy? Naozaj nemá naša krajina nato?

  31. .slovensko je bez šance. od .tomko81 | 19. február 2011 17:54

    Je to štát, ktorý nemá v Európe priateľov. Je iba otázkou času, kedy budú južné územia pripojené k Maďarsku. O tom rozhodnú mocnosti. O tomto probléme mali uvažovať Mečiar s Klusom, keď rozbili štát, ktorý bol garantovaný Versailskou zmluvou. Ale to by museli byť štátnikmi.

  32. .kde je Čurinda od .maxik | 19. február 2011 09:32

    No predsa nás zase pekne oč...a, tak ako mnoho raz predtým, čo by ste chceli od takého železničiara-akože intelektuála. V európskom meradle sa intrigánstvo nenosí a naviac tento chudáčik nemá no na velikánskom slovensku mu to stačí už 20 rokov sme nepoučiteľní a preto patríme presne tam kde sme

  33. .jedina realisticka strategia pre SR je zachovat Status Quo od .magnificencia | 18. február 2011 22:36

    Jedina realisticka strategia pre SR, je nateraz zachovat Status quo. Pockat na to, aka bude nova Madarska Ustava. Treba tiez pockat aj preto, lebo Madari uz de fakto potopili myslienku bilateralnej zmluvy.

  34. .orbanom spritomneny Matrix od .realista | 18. február 2011 22:27

    Pri kreovani novej Orbanovej Ustavy, je mozne ocakavat napr. dvojickove zastupenie v Madarskom parlamente, za kazdu povodnu uhorsku krajinu. Po jednom budu zastupeni predsedovia najsilnejsich mensinovych stran v jednotlivych krajinach, druhe zastupenie ziskaju predsedovia mensinovych zaujmovych zdruzeni npr. na Slovensku sef Csemadoku.

  35. .orbanov Matrix III od .világos | 18. február 2011 22:16

    Orbanov Matrix III. Bude este v EU sranda, ked Orban zavedie aj kresla v Madarskom parlamente vyhradene pre Madarov spoza hranic. A tieto kresla bude Orban obsadzovat podla nejakeho stavovskeho principu, resp. kluca. Napr. kreslo budu mat automaticky predsedovia madarskych mensinovych stran. Sef SMK Berenyi sa tak sice napr. nedostane do NR SR, ale ziska automaticky kresielko v parlamente Madarskom, v nejakej jeho buducej hornej komore. Vitajte v skutocnom Orbanovom Matrixe.

  36. .orbanov Matrix III od .világos | 18. február 2011 22:15

    Orbanov Matrix III. Bude este v EU sranda, ked Orban zavedie aj kresla v Madarskom parlamente vyhradene pre Madarov spoza hranic. A tieto kresla bude Orban obsadzovat podla nejakeho stavovskeho principu, resp. kluca. Napr. kreslo budu mat automaticky predsedovia madarskych mensinovych stran. Sef SMK Berenyi sa tak sice napr. nedostane do NR SR, ale ziska automaticky kresielko v parlamente Madarskom, v nejakej jeho buducej hornej komore. Vitajte v skutocnom Orbanovom Metrixe.

  37. .kde je miki? od .villa4 | 18. február 2011 22:07

    inak kazdy politik poslanec parlamentu by sa mal zretelne vyjadrit ci je za alebo proti a argumentovat preco ano preco nie minuly tyzden jediny matovic prochazka dali argumenty preco nie ostatni povedali ze sa dohodli iba to nie je argument bugar argumentoval ze stale trestame obcanov odnimanim teraz je navrh bilateralnej zmluvy ktory riesi odnimanie bugar hovori ze je este horsi takze zavadza (bugarova retorika=berenyiho retorika) to ze predseda parlamentu povie ze sa nevyzna v teme ze sa nemoze k tomu vyjadrit o nom nieco svedci staci si precitat par clankov a clovek musi byt schopny zaujat postoj k akejkolvek problematike toto patri k tym najjednoduchsim a tym sa richard sulik sam zase zhodil a bugar tym padom uplne stratil agendu lebo robi to iste co smk madari nabuduce si vyberu radsej smk vedd je to jedno kd su rovnaki a slovaci co volili most-hid ho uz v takom pocte volit nebudu cize bugar v dalsich volbach adios

  38. .orbanov Matrix II od .forint | 18. február 2011 22:00

    Orbanov Matrix II. V ramci Madarskeho parlamentu ziskaju obcania s dvojitym obcianstvom nielen aktivne a pasivne volebne pravo, ale pre Madarov za hranicami Madarska sa vytvori moznost obsadit Ustavou urceny pocet parlamentnych kresiel v Madarskom parlamente. A potom sa Orbanov Matrix spritomni.

  39. .kde je miki? od .villa4 | 18. február 2011 21:54

    inak najlepsie je ze ti co podporuju neobmedzene rozdavanie statnych obcianstiev alebo ich to nezaujima ako risa sulika argumentuju ze sme posrani alebo nacionalisti atd. staci si pozriet podmienky udelovania obcianstva v inych krajinach eu alebo australie kanady a usa tam su ovela prisnejsie podmienky ako mame my teraz pretoze je to uplne normalne tak ako orban udeluju obcianstvo rusi rumuni a teraz orban ja sa nepovazujem za nacionalistu a uraza ma ked ma tak niekto oznaci len preto lebo nesuhlasim s orbanovym zakonom s smk a bugarom inak orban vyuziva svoj vplyv naplno obhajuje ho aj sef ludovcov martens kde je orban podpredseda asi smk vybavil stretnutie s martensom orban (inak to ze smk nezalezi na statnom obcianstve svedci to ze berenyi hovoril martensovi ze hlasovanie o obcianstve ma byt spojene s hlasovanim o dovere vlade takze oni by boli radsej keby padla vlada a boli by predcasne volby takze smk su pokrytecki aj v tych svojich zaujmoch) dalej maju kongresmana v usa a vyuzivaju madari svoj vplyv naplno a preto brusel kritizuje orbana az ked to je uz uplne vazne my sme nikdy nemali vplyv a ani nebudeme pani daniska a majchtrak mali pravdu nikdy nebudeme mat vplyv lebo miki si neplni povinnosti ministra zahranicnych veci poctivo robi politiku vo vsetkom moznom len nie to co by mal aj tak budu v navrhu tej zmluvy ustupovat ak ich orban s tym neposle rovno do....

  40. .česko umožní dvojité občianstvo ďalšej skupine občanov SR od .mojmir | 18. február 2011 21:50

    Česko umožní dvojité občianstvo ďalšej skupine občanov SR Pravdepodobne až stovky občanov SR budú môcť čoskoro získať aj druhé Ide o kategóriu bývalých českých občanov, ktorí mali v čase rozdelenia federatívneho štátu trvalý pobyt na Slovensku a od 1. januára 1994 do 1. septembra 1999 sa stali občanmi SR. Podľa doteraz platnej úpravy však v momente získania slovenského občianstva automaticky prišli o občianstvo ČR. Český kabinet sa rozhodol pre úpravu zákona o nadobúdaní a strate štátneho občianstva ČR preto, aby vyšiel v ústrety skupine krajanov, ktorí majú v ČR príbuzenské väzby, pravidelne Česko navštevujú, alebo sa v niektorých prípadoch dokonca do ČR presťahovali, ale dnes sú v Česku v postavení cudzincov. Výhodou pre budúcich žiadateľov je aj to, že nebude stanovená podmienka pobytu v ČR a získanie občianstva bude možné na základe zjednodušeného vyhlásenia. Staronovým českým občanom pritom zostane aj občianstvo SR. Dvojité české a slovenské občianstvo bude česká právna úprava aj naďalej pripúšťať v prípade narodenia dieťaťa do zmiešaného manželstva alebo osvojenia. Od roku 1999 platí v ČR novela, ktorá reagovala na verdikt ústavného súdu a dvojité občianstvo umožnila tým bývalým občanom ČR, ktorí si v priebehu roku 1993 formou voľby zvolili aj slovenské občianstvo. Ústavný súd totiž svojim verdiktom konštatoval, že táto cesta získania slovenského občianstva nemôže byť dôvodom pre automatickú stratu českého občianstva. Ústavnú sťažnosť vtedy podal známy český ľavicový intelektuál Petr Uhl. Ten si v roku 1993 na znak nesúhlasu s rozdelením federácie zvolil slovenské občianstvo a české úrady medzeru v zákone následne posúdili tak, že sa týmto krokom dobrovoľne zbavil občianstva ČR.

  41. .slovensko bude musiet urobit take rozhodntie ako CR od .přemyslovci | 18. február 2011 21:48

    Slovensko bude okolnostami donutene geopoliticky aj historicky urobit take rozhodnutie ako nas starsi a skusenejsi brat Ceska republika, a to nepovolovat dvojite obcianstvo. S jednou vynimkou, udelovania obcianstva obcanom SR v suvislosti s rozdelenim CSFR, ako rozhodol Ustavny sud CR.

  42. .life od .zafod | 18. február 2011 21:30

    zabava s matrixom ty intelektualna panika ;-)

  43. .mili chlapci, od .sano | 18. február 2011 21:25

    udrzujte paniku :)... o.i.potesite vsetkych vystrasenych a vsetkych posrancov...urobite radost poniektorym prispievatelom do tychto velkolepych intelektualnych diskusii...stanete sa popularnejsimi,lebo momentalne je popularne pitvat dzurindu,a vy to veru potrebujete,hlavne pan d. pekny vecer prajem

  44. .pusinka od .a.g. | 18. február 2011 19:59

    nie som Radicova, Dzurinda, Jobs, Astar Seran, editor internetovych magazinov, adoptivny otec, fanusik SecondLife -u a ze mala www.bbc.co.uk korigovat vlada, ministerstvo zahranicnych veci cez Brusel si myslim od zaciatku.

  45. .kde je miki? od .villa4 | 18. február 2011 19:31

    velmi spravne pani poslite tento vas clanok aj jurajovi kusnierikovi minule sa snazil temu obcianstva komentovat po svojom a tak to aj vyzeralo lebo sa nevyznal ani v teme a forma toho clanku vyzerala horsie ako prvy sloh chlapca na zakladnej skole snad sa od vas niecomu priuci ...a kde je miki? koalicia s tym robila doteraz politiku a prerasta jej to cez hlavu na jednej strane bugar pre ktoreho je prijatelne iba neobmedzene rozdavanie obcianstiev(ludia ktori ho volili cakali presne opacny postoj od neho nieze bude ako smk ale ze sa od nej odlisi ze mu pojde o tunajsiu mensinu nie ze bude zjemnovat retorikou orbanove zakony) inak medzistatna zmluva ak predpokladame ze by bola dohodnuta by sa na jej zaklade netrestali obcania odnimanim obcianstva co bola jeho retorika bela sa usvedcil teraz ked povedal ze je to horsie ako matovicov zakon tym padom doteraz zavadzal a jeho zaujmom je udelovanie obcianstva bez obmedzení takze vzdy sa tu bude bela natahovat lebo sa neschpaci raz kedysi dohodli na koalicnej rade za neschopny navrh a teraz na nicom inom nebude trvat len na tomto keby z toho vsetci ostatni nechceli vytrieskat politicke body tak by sa obratili uz davno ci tato ci minula vlada na"benátsku komisiu(europska institucia pre demokraciu ci tak nejak)" ktora by nam dala za pravdu tak ako v 2001 pri taktiez orbanovom krajanskom zakone zhodou okolnosti bol vtedy premier miki

  46. .smiesny clanok od .frasztyiszlav | 18. február 2011 18:57

    navstiti Kyjev ? s kym tam bude rokovat ? s komunistami ? bude Rumunsko vydierat so Schengenom ? Madari nebudu hlasovat o Schengene ? co moze riesit v Belehrade a Chorvatsku ? Tieto krajiny maju este "extremnejsie" zakony o obcianstve ako Madari. Co mozu mu povedat srbi a chorvati ? Co povie Dzurinda vo Washingtone ? potrebujeme Vas pomoc ale nepodporime vas na Balkane a neuzname Kosovo ? co povie v Bruseli ? odmietali sme "grecku pozicku", vulgarne urazame predsedu europskej komisie (vid napr vyhlasenie Sulika) ale podte nam pomahat ? O com je ten cely problem ? ved Slovaci tiez rozdavali obcianstvo zahranicnym slovakom bez trvaleho pobytu... ale to je nieco ine, vsak ? :) Zakon o obcianstve nie je medzinarodny problem, ale problem cisto slovensky. Slovenska vladna koalicia ma problem, potrebuje hlasy madarov, slubuje im veci, ale dohody nerespektuje.

  47. ..... od .qwertz | 18. február 2011 18:45

    Dzurinda sa zmenil na jedného intrigánskeho potkana ( ina domácej scéne ). V zahraničí je to iba trápny šašo, škodiaci Slovensku...

  48. .trefa do čierneho od .julo1980 | 18. február 2011 17:53

    Asi najvyzretejší názor k danej téme z celej redakcie Týždňa.

  49. .preco? od .peter2 | 18. február 2011 16:23

    Odpoved je velmi jednoducha, preto lebo je neschopny. Nema ziadne skusenosti zivota v zahranici a ani ziadne vzdelanie, ktore by ho bolo pripravilo na takuto funkciu (medzinarodne pravo, zahranicny obchod, svetova ekonomika, geografia, svetove kultury atd).

Komentáre do diskusie môžu pridávať len predplatitelia Piana. Zaregistrovať sa môžete tu.


Redakcia si vyhradzuje právo vymazať príspevky, ktoré obsahujú vulgárne či rasistické výrazy, a tiež tie, ktoré sú osobným útokom na redaktorov a spolupracovníkov .týždňa.

Inzercia  Newsletter  RSS  Predplatné  Články z tlačených vydaní  Kontakty

Copyright © 2009 - 2012 Vydavateľstvo W Press a.s., Partizánska 2, 811 03 Bratislava, Slovensko / ISSN: 1336-653X

Design and Technology by MONOGRAM