Ak by sa realizoval návrh z dielne Európskej komisie, o ktorom informoval médiá eurokomisár pre vnútorný obchod Michel Barnier, ratingové agentúry by mohli dostať zákaz zverejňovať ratingy krajín, ktorých finančnú situáciu riešia medzinárodné programy solidarity. Inými slovami – ak má krajina finančné suchoty, a treba ich platiť zo spoločného vrecka, neslobodno informovať o stave jej financií. Pripomína to niekomu Hlavu 22?
Michelovi Barnierovi pravdepodobne nie. „Myslím, že je úplne legitímne, aby sa krajine, ktorá vyjednáva o pomoci z medzinárodného programu solidarity s Medzinárodným menovým fondom, alebo o európskej solidárnej pomoci, a tiež krajine, ktorá túto pomoc už poberá, dostalo mimoriadneho zaobchádzania,“ zaznelo z úst komisára pre vnútorný trh. Ak by eurokomisia (čítaj eurovláda) náhodou zistila, že ratingy, ku ktorým sa dopracovali agentúry, sa jej nepozdávajú, „mohli by sme ich zakázať alebo zadržať zverejnenie ratingu na potrebné obdobie,“ dodal Michel Barnier. A aby si niekto nemyslel, že žartuje, tak toto sú tiež jeho slová: „Veľmi vážne sa touto záležitosťou zaoberám.“
Bravo! Eurokomisár sa týmito výrokmi hrdo zaradil k nesmrteľnej galérii postáv a postavičiek z románu Catch 22, ktorý Joseph Heller napísal pred päťdesiatimi rokmi a ktorým zrejme už naveky majstrovsky zábavne i smutne definoval pojem absurdita. A aby sme nezabudli pochváliť každého, kto si zaslúži, tak eurokomisár sa iba inšpiroval, s nápadom zakazovať ratingy zachraňovaných krajín prišla už šéfka Medzinárodného menového fondu Christine Lagarde, keď bola ešte francúzskou ministerkou financií.
Lenže realita má nepekný zvyk vystrkovať hlavu za každých, naozaj za každých okolností. Napríklad v tomto prípade: ak by návrh zalepiť ústa agentúram prešiel (čo nevedno, lebo vraj si vyžaduje jednohlasný súhlas členských štátov, ale ani to nie je isté, lebo vieme, ako to s tými jednohlasnými súhlasmi býva, raz sú, potom nie sú), realitu neudusí. Ratingy majú totiž informovať trhy o stave ekonomík. Trhy sa určite neupokoja, ak sa dozvedia, že rating tej-ktorej krajiny bol zastavený, zadržaný, zakázaný a podobne. Trhy logicky usúdia, že dotyčná krajina je na tom zle, veľmi zle, ba možno aj úplne najhoršie. Zariadia sa teda presne tak, ako keby tá krajina dostala zlý, veľmi zlý, ba možno aj úplne najhorší rating. Hádajte, ktorú z týchto troch možností si vyberú?
V Bruseli budú potom krútiť hlavami, ako je to možné, že trhy sa nie a nie upokojiť, keď im predsa žiadne nemilé správy nepovedali.
Nuž, realita má nepekný zvyk: vopchá sa všade a vždy sa napokon ukáže. Vznešene sa tomu hovorí aj Pravda víťazí.