Hokej Fínov a rôznych iných Nórov nebol zlý, ale bolo nám vcelku jedno, kto vyhrá. Fíni boli lepší, ale Nóri hrali veľmi sympatický, jednoduchý a bojovný hokej. A ak o nič nejde, človek prirodzene drží slabšiemu. Nakoniec o všetkom rozhodla druhá tretina, v ktorej dali prvý gól Nóri z trestného strieľania, potom Fíni tri z presiloviek (z toho druhý a tretí z rovnakého signálu - ako cez kopírák) a nakoniec ešte jeden v hre štyroch na štyroch. Nórov sme videli na týchto majstrovstvách prvý raz a máme pocit, že to s prienikom do svetovej špičky myslia celkom vážne. 

Emocionálny náboj večerného štvrťfinále je pre nás neporovnateľne väčší. Zápasy zbornej komandy Sovietskeho zväzu (ktorému dnes už môžeme hovoriť Rusko, voľakedy sa to nesmelo) nám nikdy neboli ľahostajné. Dnes sa navyše celý deň hovorí o tom, že na zápas príde Putin. Nuž a byť pri tom, ako tomuto človeku KGB pred očami vypadne reprezentácia z bojov o medaily, to by veru nebol zážitok na zahodenie. Nakoniec sme radi, že neprišiel. 

V prvej tretine sa hrá výborný hokej, bez gólov. V druhej tretine sa hokej dosť rozbíja, ale asi je to kvôli tomu, že sa hrá veľmi rýchlo. Kanaďania dávajú gól z úniku, tešíme sa. Tretia tretina sa podobá na tú druhú. Rozhodcovia konečne vylučujú Arťuchina (49) za jeho "zákroky v rámci pravidiel", Kanaďania úplne zatvárajú Rusov v ich obrannom pásme, minútu im nedovolia vyhodiť puk a keď ho nakoniec ruský útočník vynesie, urobí si elegantne dvoch obrancov jednoho po druhom a nakoniec si ešte strelou do vinkla vychutná aj brankára. Potom sme nútení počúvať mohutné "Rasija, Rasija", pozerať sa na Kovaľčukov pekný víťazný gól (tento muž spolu s Radulovom sú ďaleko najkreatívnejšou ruskou dvojicou) a nakoniec ešte dopiť pohár horkosti do dna pri obrovských ováciách sprevádzajúcich veľkoplošný záber na generalplukovníka Tichonova (to je ten, čo bojoval za komunizmus hokejom). Odchádzame ponížení a urazení.