Jednak nás ten hokej po včerajšej prehre s Rusmi dočasne nejako menej baví (predsa len, prehra s bývalými okupantami bolí stále dvojnásobne) a jednak máme poobede inú robotu. Jeden z nás moderuje v Žiline diskusiu s Jaroslavom Spišiakom, druhý dáva pred hokejom prednosť večeri a debate s Egonom a Fedorom Gálovcami, Martinom Hanzlíčkom a Petrom Zajacom. V jednej aj druhej diskusii je síce reč aj o hokeji (v Žiline o tom, akú záťaž znamenajú MS pre políciu, v Bratislave o tom, akú úlohu hrá pri fandeni tupý nacionalizmus a akú úctyhodné prehistorické lovecké inštinkty), ale je to len vedľajšia téma.

Večer už sme obidvaja na hokeji Čechov s Fínmi, ale ani tam nás to až tak neberie. Po tom, ako takmer celý štadión rytmicky skáče na "kdo neskáče, není Čech", sa púšťame do debaty o vlastných frekvenciách haly a rezonančných kmitoch. Niežeby sa nám to občas nestávalo, ale na hokeji naozaj len veľmi zriedkavo. Dokonca aj tento text, ktorý píšeme vždy v prestávkach druhého zápasu a po ňom, píšeme teraz počas tretej tretiny. A pritom to nie je vôbec zlý zápas. Ale už je to raz tak - skutočný život začne pre nás dvoch zas až v piatok večer.

Telefonujeme o tom s Mišom Handzušom a Mirom Šatanom. Obaja stále veria v úspech. Miro tvrdí, že potenciál tohto tímu predsa musí raz explodovať do kvality, Mišo, náš doteraz najlepší hráč, kladie dôraz na tím, systém a úplné sústredenie. Obaja hovoria kultivovane a pritom s nasadením pre vec.

Dá sa týmto ľudom nefandiť?

V piatok bude veľký hokej.