Červenka s Prúchom síce dali počas prvých dvoch tretín Rusom päť gólov, ale Rusi dali štyri (z toho dva Kovaľčuk - spolu s Radulovom opäť najlepší ruský hráč), takže všetko bolo úplne otvorené.

V prvej tretine hrali Rusi úžasne, Češi im viac než dôstojne sekundovali, v druhej tretine sa to vymenilo. Rachúnek si dokonca v tejto tretine vyrovnal účty s Arťuchinom, keď ním rozbil plexisklo. Obojstranne útočný hokej pokračoval aj v tretej tretine, nakoniec rozhodlo väčšie množstvo ruských obranných chýb. A asi aj to, ako veľmi sa nedarilo Ovečkinovi (a nedarilo sa mu fakt hrozne - až tak, že keď pri jednom začínajúcom ruskom protiútoku stŕpneme, vzápätí si vydýchneme a povieme ešte počas hrozby "á, to je len Ovečkin"). 

V každom prípade, Češi si medailu - mimo akýchkoľvek pochybností - zaslúžili. A Rusi boli, napriek našej neskrývanej antipatii, svetový tím viacerých superhráčov. Mimochodom, ich tréner Bykov si nás svojim vystupovaním na tlačovkách tiež postupne získal.

Severské finále prinieslo v prvej tretine o niečo menej atraktívny hokej, ale to len preto, lebo mužstvá sa snažili nerobiť chyby. A darilo sa im to. Druhá tretina bola podobne vyrovnaná, aj góly boli podobné. Ten švédsky aj ten vyrovnávajúci fínsky išli prudko do vinkla, prakticky nechytateľne.

Fíni vyrovnali osem sekúnd pred koncom druhej tretiny a začiatok tretej tretiny zvládli ešte lepšie - po dvoch zahrievacích minútach im na dva góly stačilo trištvrte minúty. Potom držali stav 1:3 takmer až do konca. Zhruba tri minúty pred koncom už asi len máloktorý Švéd veril, že v zostávajúcom čase sa ešte dajú streliť dva góly. Ale dali sa, dokonca tri. Lenže nedali ich Švédi, ale Fíni. A sú majstrami sveta.

Zvíťazil sympatický tím ešte sympatickejšieho trénera, ktorý mal trio Ruutu, Koivu a Vehanen, a ešte iluzionistu Granlunda. Veľmi im to želáme.

MS sa skončili, a s nimi aj tento seriál našich dojmov. Videli sme okolo 30 zápasov, absolvovali sme viac ako sto rozhovorov, stretli sme tisícky fanúšikov. Bol to veľký nápor, ale aj skvelá zábava. Na dva momenty nikdy nezabudneme: na najväčší potlesk našim po ich najväčšom neúspechu, a na gól do ruskej brány, ktorý nebol hokejový, ale kúzelnícky.

A čo teraz? Rišo Lintner nám dnes povedal najlepšiu správu roka. Všetko sa vraj dá zmeniť, aj náš hokej. A on, s niektorými ďalšími dôležitými ľuďmi, do toho idú. Nič lepšie si na záver týchto majstrovstiev nemôžeme želať. 

Povieme si o tom viacerí vo štvrtok pod Lampou.