Nielenže je teraz už každý náš zápas nesmierne dôležitý, úplne významnými sa z nášho hľadiska stávajú aj ďalšie zápasy. 

Ak by napríklad vyhrali Nemci nad Fínmi, potom by sme mohli postúpiť aj v prípade našej večernej prehry s Čechmi (za predpokladu našich povinných víťazstiev nad Fínmi aj Dánmi). A tak zažívame dosiaľ nepoznané - držíme Nemcom. Pri ich góloch sa tešíme, pri fínskych ochkáme. Nakoniec je tých ochkaní v samostatných nájazdoch o jedno viac, takže ak chceme mať postup vo vlastných rukách, musíme večer vyhrať nad Čechmi aspoň v predĺžení. Ak nie, potom budeme musieť v pondelok držať Rusom proti Fínom. Strašná predstava.  

Po prvom zápase nám Citrón (Rišo Lintner) hovorí, že Fíni tu hrajú najlepší hokej a nie sú moc úspešní, zatiaľ čo úspechy nemeckého systému sú pre hokej škodlivé. V NHL vraj konečne vyhrávajú Stanley cup ofenzívne mužstvá a na MS slávi úspechy nemecká defenzíva. Ale veľa toho o Nemcoch a Fínoch nenahovoríme. Čoraz viac myslíme na, hovoríme o, a sme nervózni z - našich a Čechov. 

V bufete sa zdravíme s Radom Heclom a Andrejom Sekerom, okolo prechádza Ján Starší, vítame sa so slávnostne ostrihaným Marcelom Merčiakom. Ale všetky tie milé stretnutia sú dnes iné. Menej sa smejeme, dokonca menej jeme. "Nejde to do mňa," vraví za všetkých pri stole Rišo a dodáva, že toto je oveľa horšie, než čo prežíva ako hráč. Aj toto robí hokej s dospelými ľuďmi.

Sledujeme rozkorčuľovanie, mlčíme, mrvíme sa, v hlave rátame možnosti pred nami. Je 20.00, ľad je prázdny, o 15 minút začne niečo, pri čom obaja trochu zostarneme. Ale sme na to pripravení.

Prvá tretina: znova sme dostali prvý gól. Takmer celú tretinu sme hrali vyrovnanú partiu a zodpovedne sme bránili, potom prišiel zbytočný útočný faul Laca Nagya, dobre zahraná takmer celá oslabovka, potom Baranka namiesto vyhodenia nahral Čechom a zázračne tečovaná strela od modrej sa nedala chytiť. No čo, ešte máme dve tretiny. 

Druhá tretina: Laco Nagy napravil chybu a dal gól. Tretinu sme ale nevyhrali zaslúžene. V našej hre je priveľa nepresností, najmä u obrancov (okrem fantasticky hrajúceho Višňu a Podhradského, ostatní akoby nevedeli rozumne pribrať dopredu). Češi strieľajú trikrát viac, ako my, ich strely sú nebezpečnejšie. Jágr hrá neskutočne, ale aj ostatní predvádzajú vírivý hokej, ktorý nestíhame zastavovať. Nebola to dobrá tretina. Bez skvelého Haláka by to vyzeralo veľmi zle. Ešte stále žijeme. Hoci my dvaja už len na pokraji.

Tretia tretina: na začiatku sme dvakrát neubránili Havláta s Eliášom (ale brániť týchto dvoch je fakt ťažké), prehrávame. Znížiť sme dokázali až dve minúty pred koncom. Ale ani z tretej power-play v troch zápasoch po sebe sme nedali gól. Višňa sa strašne snažil, skúsil to nádherne úplne sám, nepadlo. 

Bojovali sme, ale Češi boli jasne lepší. Akou-takou náplasťou pre nás bolo, že pri českej hymne nikto - až na dvoch-troch blbov - nepískal.

Zajtra Fínsko. Ak nevyhráme, sme dolu. Ak vyhráme, ešte nič nevyhráme. Dráma vrcholí. Nech nikoho nenapadne frflať. Bojuje sa vždy do konca.