autor

.martin Mojžiš

autor

.štefan Hríb

Pracoval od roku 1991 ako komentátor Lidových Novín. V roku 1992 začal v Rádiu Slobodná Európa ako dopisovateľ, neskôr moderátor. Od roku 1997 pracoval v týždenníku Domino Fórum ako redaktor, neskôr šéfredaktor. V roku 2004 založil časopis .týždeň. Moderuje televíznu reláciu Lampa. Má psa.

.denník Štefana Hríba

Koniec Planéty vedomostí

Od začiatku tejto kauzy som nikdy príliš neveril, že sa podarí zabrániť plošnému nákupu Planéty. V najnovšom čísle .týždňa však prinášame materiál, ktorý podľa mňa definitívne rozhodne v jej neprospech. Teraz som už úplný optimista.

Vážený pán Sibyla, milý Pavel,

predom môjho listu sa Ti chcem čo najsrdečnejšie poďakovať.

Oko a ucho ešte raz

V tomto vydaní .týždňa a v súvisiacom videu zverejnenom na našej stránke prinášame informácie o ďalších škandalóznych skutočnostiach týkajúcich sa Planéty vedomostí.

Paľo Demitra

Keď sme včera večer odchádzali so Števom Hríbom zo žilinského štadióna, zastavili nás Richard Lintner, Rasťo Pavlikovský a Marián Hossa a chvíľu sme sa bavili o tom nešťastnom zápase.

Kremnické gagy

Je veľa otázok, na ktoré neviem odpovedať. Jednou z nich je táto: Prečo som až doteraz nikdy nebol na Kremnických gagoch?

Prípad Cervanová: konečne svedok pred kamerou

Dostať pred kameru svedkov vyšetrovania prípadu Cervanová vôbec nie jednoduché. Robo Kirchhoff robí dokumentárny film o tomto prípade už šesť rokov a doteraz nebol ani jeden svedok ochotný porozprávať na kameru o metódach, s ktorými bol on osobne konfrontovaný.

Planéta a štrajk

Pevne verím, že toto je na dlhý čas posledný text, ktorý píšem o Planéte vedomostí. Keď som pred zhruba dvomi mesiacmi začal o tomto nepodarku diskutovať s pracovníkmi rezortu školstva, hovoril som, že plánovaných 12 miliónov eur (toto bola horná hranica ceny za celoplošnú licenciu Planéty) sa dá v školstve využiť určite oveľa lepšie, napríklad na zvýšenie platov učiteľov.

Keď Goliáš kritizuje Dávida

V sobotu usporiadalo OKS malé posedenie pri príležitosti prvého výročia extrémne úspešnej kampane s tromi prasiatkami.

Dojmy z MS 2011 - deň posledný

Ani na konci druhej tretiny zápasu o tretie miesto nevedeli českí hokejisti "daj-li jim medaili, nebo nedaj-li".

Dojmy z MS 2011 - deň štrnásty

A tak pekne sa ten deň začal. Cestou na štadión sme stretli skupinu Slovákov v českých dresoch, skandujúcich "Slovenskóó, Slovenskóó, heja, heja, Československo".

články

rss

späť na všetky články sekcie

Dojmy z MS 2011 - deň deviaty

Pred zápasom dlho hovoríme s Mišom Hudecom. Ani on nevidí budúcnosť nášho hokeja nádejne. K zápasu povie len to, že teraz to bude ľahšie, lebo našim málokto verí. Zaujímavé.

.martin Mojžiš .štefan Hríb

7. máj 2011 | prečítané 5150x | reagovalo 5 ľudí | hodnotené 4.3 | hodnotilo 81

Je po rozkorčuľovaní, pozeráme na rolby krúžiace po ľade, je to také upokujujúce. Aj keď dnes nijaké upokojenie pred zápasom nepotrebujeme. Obaja sme celkom pokojní, chladní, vlastne až studení. Cítime sa ako Lazar - nevylučujeme, že na nás ešte niekto zavolá, ale nepočítame s tým.
Nie je to preto, že by sme mužstvu prestali veriť. Veríme mu rovnako, ako doteraz. Nielenže veríme, sme si istí, že urobia všetko, čo bude v ich silách. Ale cítime ten pokoj, ktorý sa asi dostavuje pred posledným zúfalým bojom. Keď už nie je čo stratiť, ale ešte sa dá všetko získať.
Prvé príjemné zistenie - hráčom neveríme len my, ale celý štadión. Pri nastupovaní na ľad ich víta standing ovation. A mexická vlna, ktorú obidvaja neznášame.
Prvá tretina: využili sme presilovku (chvíľu sa zdalo, že Marián Gáborík so strelou pridlho váha, ale nakoniec trafil excelentne), dali sme prvý gól, vedieme 1:0. Fíni strieľajú viac a nebezpečnejšie, ale celkove to bola vyrovnaná tretina. Neprepadáme ani náhodou predčasnej radosti. Všetko sledujeme s pokojom zen-budhistických mníchov. Je to dlho nepoznaný mentálny stav. Aj keď, priznávame, tesne po góle sme na chvíľu z tohto stavu vypadli.
Druhá tretina: na ľade je to väčšinou z našej strany trápenie, Jaro Halák sa ale niekoľkokrát vyznamenal. Za normálnych okolnosti by sme boli s nervami v prdeli, ale v tomto polomŕtvolnom stave to zvládame s pokojom, ktorý sa síce nedá nazvať stoickým, ba možno ani pokojom nie, ale zvládame to.
Tretia tretina: v polovici tretiny pustil Halák dva pomerne lacné góly a až vtedy sme sa úplne a definitívne upokojili. Štvrtý krát po sebe sme na konci hrali power-play, v ktorej nepadol gól, štvrtýkrát sme o gól prehrali. Je po všetkom, skončli sme zle.
A teraz otázka: Koľko radosti títo hráči za posledných 15 rokov urobili miliónom našich ľudí? A koľko robíme radosti my iným? Porovnajme, pospomínajme a potom súďme. Tak to bude spravodlivé.

priemerné hodnotenie: 4.3 ~ hodnotilo: 81

nízke 1 2 3 4 5 vysoké

ohodnoťte článok od 1 do 5

Facebook vybrali.sme.sk Tlač

Diskusia (5)

.najvacsi super je domaci lad. od .shimey | 8. máj 2011 15:52

25 rokov doma nikto nevyhral. naposledi to boli rusi v 86, to este hral larionov, makarov, krutov... neviem nakolko je to psychologia, alebo co, ale kauzalita je jasna. len si spomenme na nabity kader rusov pri nasom prvom medailovom uspechu. podobny osud ako my teraz. smutne len je, ze toto je na dlhe roky, ak nie navzdy nas posledny pokus, ktory mohol skoncit kovom.
.existuje spravodlivost ? od .p.gincai | 8. máj 2011 09:04

vsetci sme si zelali uspech nasich hokejistov a vsetci sme im to z uprimneho srdca priali. tato partia si to zasluzi. ale... partia, ktora vedie nasu hokejovu masinku po tolkom amaterizme, zlodejstvy a hrabivosti pre seba vsak urobila tolko "hriechov", ze nie len "hokejovy boh" musel srsat spravodlivym hnevom a tak sme sice po celkom slusnej hre (aj ked sa cudujem,preco sa furt tlacime dorohov v utocnom pasme odkial goly zvycajne nepadaju) 4 x prehrali o gol. a je to spravodlive. vedenie nasho hokeja (a ani 80% slovakov) si uspech nezasluzi. pokym je v nasom srdci nespravodlivost a tu preferujeme v kazdodennom zivote, tak sa ani necudujme, ze sa nam nedari... kedy uz konecne vyvetrame v nasom hokeji ? .... aha, to by sme museli zacat u seba....
.suhlasim od .michalprekop | 8. máj 2011 01:22

Pekne napisany zaver.
.dobre od .michalT | 8. máj 2011 00:32

Je to škoda, dámy a páni. Na jednej strane si uvedomujem, že máme veľmi dobré mužstvo, na druhej strane nechápem, prečo sa to nejako neprejavilo. Neboli zohraní? Problém s trénerom? Stratégia? Nechápem to. Nedostatok šťastia to asi nebude, pretože prehrať 4 (slovom: štyri) razy po sebe nemôže byť náhoda. Nemôžem poprieť, že predviedli aj kus veľmi dobrého hokeja. Mám zmiešané pocity, neviem, čo si mám myslieť. Veľmi sa mi páči Váš článok, obzvášť jeho filozoficko-psychologický aspekt :-). Okrem toho, som rád, že ste neboli s nervami v prdeli :-). Michal
.posledné vety od .studentka | 7. máj 2011 23:56

Pekne napísané.

Komentáre do diskusie môžu pridávať len predplatitelia Piana. Zaregistrovať sa môžete tu.

Redakcia si vyhradzuje právo vymazať príspevky, ktoré obsahujú vulgárne či rasistické výrazy, a tiež tie, ktoré sú osobným útokom na redaktorov a spolupracovníkov .týždňa.

Inzercia Newsletter RSS Predplatné Články z tlačených vydaní Kontakty

Design and Technology by MONOGRAM