Zdá sa, že až na OKS vládne v koalícii zhoda, že ide o dobrého kandidáta a chcú „to mať už za sebou“. Zastavte a zvážte – treba zakričať.

Každý, kto sleduje tento časopis a čítal články nielen autora týchto riadkov, ale aj Martina Mojžiša či Františka Šebeja (dnes poslanca NR SR) vie, že sa dlhoročne venujeme azda najzložitejšiemu prípadu slovenskej justície: odsúdeniu siedmych Nitranov za znásilnenie a vraždu medičky Ľudmily Cervanovej v roku 1976. Po dôslednom oboznámení sa s viacerými závažnými skutočnosťami sme – aspoň my traja – presvedčení, že komunistická a následne aj demokratická slovenská justícia odsúdila nevinných ľudí. Zničila životy im a ich blízkym. Ba čo viac, zmanipulovala matku a iných blízkych medičky. Kto má záujem, dohľadá si k tomu všetky podklady. Podobne dlhoročne kričia aj Ľuba Lesná, Marián Balázs či Fero Guldan a iní. 

Teraz budem hovoriť iba za seba. Svoje presvedčenie opieram presne o to, čo „s prehľadom“ ignoroval v roku 2006 trojčlenný senát Najvyššieho súdu (predseda Štefan Michálik), keď vyniesol – podľa mňa – škandalózny rozsudok. A práve členom tohto senátu bol aj terajší kandidát koalície na šéfa  NBÚ Juraj Kliment. Senát ignoroval najmä tri zásadné veci, z ktorých každá mala stačiť na to, aby vrátil nanajvýš sporný prípad krajskému súdu a malo sa začať dokazovanie „od nuly“. Po prvé, federálny Najvyšší súd pod vedením dnes už nebohého Otakara Motejla po roku 1989 v prípade skonštatoval minimálne 73 závažných pochybení a vrátil ho na počiatočné dokazovanie – čo slovenské súdy po rozpade ČSFR až dodnes ignorujú. Po druhé, senát, v ktorom sedel aj Juraj Kliment celkom ignoroval pitevnú správu súdneho znalca Patrika Fialu, ktorá vylučuje známky znásilnenia na skúmanom tele. A po tretie, tento senát ako nepotrebné – presnejšie, ako také, ktoré ho nezaujímajú, hoci nevedel, o čo ide – označil dôkazy, ktoré sú uložené v policajnom archíve v Levoči a ktoré podľa obhajoby svedčia o tom najpodstatnejšom, a síce, že odsúdení v deň únosu, znásilnenia a vraždy vôbec neboli v internáte Mlynská dolina.

Časopis .týždeň tento prípad dlhodobo sleduje a kladie závažné otázky, na ktoré nikto doteraz neodpovedal. Pred niekoľkými rokmi sme sprostredkovali pre štyroch odsúdených, ktorí boli v tom čase na slobode, možnosť podstúpiť test na zariadení zvanom PDD (detektor lži), ktorý vykonal rešpektovaný examinátor z USA a školiteľ našich examinátorov z NBÚ Patrick T. Coffey. Všetci odsúdení túto možnosť radi s úľavou využili a vyšlo, že ak tvrdia, že so skutkom nemajú nič spoločné, hovoria pravdu. Dvaja ďalší odsúdení – Milan Andrášik a Miloš Kocúr – boli v tom čase vo výkone trestu a riaditeľ väznice im test na PDD neumožnil, aj keď sa ho dožadovali. Ešte raz a pomaly: všetci šiesti odsúdení (prípad Brázda mal samostatné konanie) – údajní vrahovia – sa tešili možnosti a ochotne podstúpili test na PDD u dvoch medzinárodne rešpektovaných examinátorov, pánov Coffeyho a Lee, ktorí obaja školili slovenských pracovníkov NBÚ, SIS či polície. A všetci šiesti testom prešli s tým, že s prípadom nemajú nič spoločné. Je vylúčené – opakujem, je vylúčené – aby šiesti netrénovaní ľudia oklamali detektor lži v rukách skúseného examinátora. Pre mňa osobne je najsilnejší ten moment, že odsúdení Nitrania, ktorí už mali tresty za sebou a nemali čo získať (okrem očistenia svojho mena), naopak, mohli veľa stratiť, ak by testom neprešli, sa tohto testu iniciatívne a opakovane dožadovali. Tento moment správne zvýraznila v nedávnej ankete .týždňa ako kľúčový aj premiérka Iveta Radičová. V okruhu jej najbližších kolegov dnes pracujú Marián Balázs aj Ľuba Lesná, ktorí o prípade vedia veľa. O to väčšie je moje sklamanie, keď som dnes čítal v hlavnom článku na prvej strane denníka SME, že premiérka považuje nomináciu Klimenta za „veľmi dobrú voľbu“.

Sudca Kliment, ako mi dosvedčili odsúdení Nitrania sa nikdy k prípadu nijako nevyjadril. Platí tu overené. Kto mlčí, ten svedčí. Nevedno, či je presvedčený o vine Nitranov, každopádne však nikdy ani len nenaznačil, že by nebol.

Pýtali sme sa opakovane verejne a nahlas všetkých – sudcov, vyšetrovateľov aj prokurátorov –, ktorí mali za 30 rokov s týmto prípadom niečo spoločné, aby povedali konečne aj oni pravdu. Výsledok? Hlboké mlčanie, arogancia či obviňovanie z „mediálnej kampane“.

Povedzme si ešte niečo o argumentácii, ktorou je rozsudok zdôvodnený. V stave totálnej absencie iných dôkazov svedčiacich o vine obžalovaných sa opiera iba o výpovede získané v prípravnom konaní. Podstatou a základným sporom rozsudku je otázka zákonnosti výpovedí tých obžalovaných, ktorí sa priznali, ako aj hodnovernosť svedkov. Pritom obžalovaní, ale aj svedkovia viackrát opakovane a jasne po roku 1989, kedy padol komunistický režim a kedy prípad nanovo otvoril federálny Najvyšší súd, tvrdili, že bol na nich vykonávaný brutálny psychický aj fyzický nátlak – aby potvrdili vyšetrovateľmi skonštruovanú a lživú verziu skutku. Traja z nich tomu nátlaku neodolali, no štyria nikdy. Sudca Michálik (a tiež Kliment) však v rozsudku dospel k jednoznačnému názoru, že tvrdenia obhajoby o získaní priznaní v prípravnom konaní nezákonným spôsobom, dokonca pod hrozbou trestu smrti „nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní“ . Šokujúce je najmä jeho zdôvodnenie, ako k takému zisteniu dospel. Píše, že „keby bol tlak na obžalovaných taký veľký a nezákonný, ako tvrdí obhajoba, zrejme  by sa priznali všetci obžalovaní (...), no nestalo sa tak“. Čítate dobre kľúčové slovo – ZREJME. Okrem toho, svoju na vode postavenú konštrukciu korunuje senát súdu tvrdením, že „ďalšie dôkazy nie je potrebné vykonať, pretože (...) táto reťaz dôkazov (!) by nebola porušená ani vykonaním navrhovaných dôkazov“.  Aká reťaz dôkazov?

Inými slovami: sudcovia Michálik, Hatala a Kliment vyhodnotili navrhované dôkazy – ktoré pritom vôbec nevykonali, nevideli a o ktorých nič nevedia – tým spôsobom, že keby boli akékoľvek, nič by nezmenili, lebo im stačia dôkazy, ktoré majú. Aké dôkazy však majú? Iba výpovede tých, ktorí tvrdia, že boli k nim donútení. Inak nič. Odsúdeným pritom za socializmu hrozil trest smrti. Však je to desivé...

Neviem celkom presne, čo mala časť koalície proti druhému kandidátovi na šéfa NBÚ Petrovi Paludovi, viem však presne, čo by sa mala pýtať tretieho kandidáta Klimenta. Ako je možné, že v inom prípade (Majský) vrátil pri pochybnostiach vec na dokazovanie nižším súdom, no v prípade Cervanová mlčal tvárou v tvár svojmu škandalóznemu rozsudku a mlčí doteraz. Pre mňa je spolupáchateľom justičného zločinu.

Pán sudca Kliment, mám už iba dve otázky. Ste naozaj presvedčený, že vrahmi Cervanovej sú Nitrania? Ak áno, o čo svoje presvedčenie opierate?