autor
.martin Droppa
V .týždni je reportérom. V druhej polovici osemdesiatych a v prvej polovici deväťdesiatych rokov pracoval ako drevársky robotník, kultúrny a osvetový pracovník, korektor v tlačiarňach, redaktor mestského rozhlasu, editor. Ako novinár spolupracoval so Slovenským rozhlasom, redakciou denníka SME, s reklamnou agentúrou Wiktor Leo Burnett. V rokoch 1997 až 2001 bol redaktorom denníka Hospodárske noviny, neskôr publikoval v týždenníku Formát. Kedysi organizoval a autorsky pripravoval tematické diskotéky, dlhé roky robil vedúceho a lektora filmového klubu, rok bol vedúcim kina s kapacitou 300 miest. Zaujíma sa o hudbu (nedá dopustiť na svoju najobľúbenejšiu skupinu Pink Floyd), literatúru (hlavne obdobie druhej svetovej vojny), film, výtvarné umenie, fotografiu. Poéziu píše už len sporadicky, dlhé roky je však členom literárneho klubu, občas i porotcom celoslovenskej literárnej súťaže.
.denník Martina Droppu
Heydrichova smrť a romantizmus vlastenectva
Slovenské vlastenectvo je zvláštny, nestály (po)cit, v ostatných dňoch takmer výlučne spájaný s frenetickým vykrikovaním hesiel My sme tu doma! a Slovenskóóóóó!!! počas medzištátnych športových zápasov. Držanie strany športovcom nemá však s vlastenectvom nič spoločné.
Prezidenti, oborohy, cintoríny, Švejk a turisti
Zápas Slovenska o dôstojné miesto na európskej mape turistických či dovolenkových destinácií pretrváva. Bojuje sa na viacerých frontoch.
Holokaust v tieňoch spochybňovania
Na to, aby sme hovorili o deportáciách a holokauste, netreba čakať na výročia, spojené s týmito temnými udalosťami histórie nášho národa.
Zvláštny farár
Na začiatku bol dobre mienený zámer napísať reportáž o ľuďoch z občianskeho združenia Dobrý pastier a o útulku pre ľudí bez striech nad hlavou, ktorý združenie prevádzkuje v Kláštore pod Znievom. Na konci je rozčarovanie.
Balada o vojakovi Vendelínovi
Na fotografii je československý vojak Vendelín Trnovský. Vendo, civilným zamestnaním profesionálny bytový maliar, sa narodil 21. februára 1921 v Kalamenoch, zomrel 25. januára 1984 v Ružomberku.
Túra krajinou v ráme
Len do 10. septembra môžeme v Liptovskej galérii Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši uvidieť a precítiť obrazy akademického maliara Karola Feňveša (29. december 1921).
Bojisko za 17 tisíc
Po bojoch na Dukle boli boje pri Liptovskom Svätom Mikuláši a o toto mesto druhou najväčšou bojovou akciou 1. československého armádneho zboru v ZSSR.
21. august v Liptove / europoklona
Tohtoročný 21. august bude v nedeľu. 21. august roku 1968 bol v stredu. V nedeľu si pripomenieme 43. výročie vpádu okupačných vojsk krajín Varšavskej zmluvy do Československa.
Boj (s) myšlienkami
Narodil sa v Turčianskom Svätom Martine v roku 1944, do roku 1962 žil v Liptovskom (Svätom) Mikuláši, v roku 1968 emigroval do Londýna. Do roku 1998 pracoval ako redaktor slovenského vysielania BBC. Hovorí Ivan Štípala.
O slobode
Spýtal(a) si sa ma: „Prečo sa tak dobre cítiš v rómskych osadách?“ Odpísal som: „Pretože sa tam cítim slobodný.“ Zavrel som oči.
články
rssBojisko za 17 tisíc
Po bojoch na Dukle boli boje pri Liptovskom Svätom Mikuláši a o toto mesto druhou najväčšou bojovou akciou 1. československého armádneho zboru v ZSSR.
.martin Droppa30. august 2011 | prečítané 2658x | reagoval 1 človek | hodnotené 4.5 | hodnotilo 31
O Liptovský Svätý Mikuláš sa bojovalo šesťdesiatdva dní. V bojoch bolo zabitých vyše 17 tisíc vojakov: československých, sovietskych, nemeckých, maďarských. Vojnové straty na životoch.
Mesto bolo definitívne oslobodené 4. apríla 1945 o šiestej hodine ráno. Admirál Friedeburg a generál Jodl podpísali 7. mája 1945 bezpodmienečnú kapituláciu Nemecka.
Vojenský historik Oldřich Vaněk potvrdzuje, že boje o centrum stredného Liptova boli jedny z najťažších na ceste k oslobodeniu Československa. Potvrdzuje to história i samotní priami účastníci týchto bojov. Mnohí z nich ešte žijú.
Sme na bojisku, starom vyše šesťdesiatšesť rokov. Príroda – víťaz nad všetkým, zahladila rany po bojoch. Ostali jazvy. Na telách a dušiach niekdajších bojovníkov i obyvateľov liptovských miest a obcí. Možno si to ani nevšimneme, ak však chceme, je to ľahké: Stačí sa zjari prechádzať oráčinami okolo Ploštína, a ako skaly nachádzame stabilizátory z minometných granátov. Nedávno ktosi vykopal na záhradke nad Mikulášom nevybuchnutý delostrelecký granát.
Prechádzky liptovskou prírodou môžu mať rôzne ciele. Možno hľadať huby (ako po daždi) alebo vojnové jazvy. Oldřich Vaněk rozpráva o dnes zarastenom mieste, kde bola pozorovateľňa československých vojakov. Cestujeme autobusom z mesta na východ, miesto vidíme cez okno. Stačí sa však obzrieť doprava a dozadu, a zbadáme vyvýšeninu, kde mali pozorovateľňu Nemci. Všetkým sme ako na dlani, a nič. Nič nikomu nehrozí. Ktohovie kde sú tí československí vojaci. O Nemcoch z pozorovateľne za chrbtom vieme, že ležia na nemeckom vojenskom cintoríne vo Važci. Keď na pozorovatelňu dopadol mínometný granát, zabilo ich to. Pochovaaní boli v rohu ploštínskeho cintorína, po roku 1990 previezli ich pozostatky do Važca. Mená vojakov z druhej pozorovateľne nevieme, preto nevieme s istotou povedať, aký osud ich postihol k dnešnému dňu. Možno niekto z nich ešte žije, možno žiaden.
Žijeme na miestach, kde sa vždy len bojovalo, kde sa i dnes len bojuje. Strategický zmysel všetkých bojov je ten istý: prežiť. Dnes to ale nie je rýdzi boj na život a na smrť. Je to „len“ boj o život.
Vojenský cintorín československých a sovietskych vojakov nad Liptovským Mikulášom.
Vojenský cintorín nemeckých a maďarských vojakov pri Važci.
Diskusia (1)
-
.boje o LM od .fuko | 30. august 2011 15:48
Je zaujímavé prečítať si o priebehu bojov o Liptovský Mikuláš z diel novších historikov. Vyzerá to tak, že operácia bola zo strany Červenej aj ČS armády totálne nepripravená a do akcie boli poslaní nevycvičení branci z východného Slovenska bez podpory ťažkých zbraní. Jeden z nemeckých protiútokov sa podaril najmä vďaka tomu, že vojaci večer pred tým obsadili liehovar a boli v dobe útoku totálne spití. Nechcem tým dehonestovať hrdinstvo ČS ani Sovietskych vojakov a dôstojníkov, len apelovať na to, že každú, hocako hrdinskú udalosť alebo postavu dejín je potrebné posudzovať kriticky. A povedal by som, že už je na to najvyšší čas...
Komentáre do diskusie môžu pridávať len predplatitelia Piana. Zaregistrovať sa môžete tu.
Redakcia si vyhradzuje právo vymazať príspevky, ktoré obsahujú vulgárne či rasistické výrazy, a tiež tie, ktoré sú osobným útokom na redaktorov a spolupracovníkov .týždňa.
Copyright © 2009 - 2012 Vydavateľstvo W Press a.s., Partizánska 2, 811 03 Bratislava, Slovensko / ISSN: 1336-653X
Design and Technology by MONOGRAM