.pripomínate si 21. august 1968?
Nemám sklon oslavovať výročia, pietne spomínať. Ale nie je možné nepripomenúť si udalosti, ktoré pre mňa znamenali životný zlom. Neodišiel som za hranice s myšlienkou ostať tam natrvalo, i keď to tak vyšlo. V auguste 1968 nastal v Československu kritický prelom v nádejách ľudí, zvlášť našej generácie, sľubujúcej si od Alexandra Dubčeka a Pražskej jari liberalizáciu pomerov a zmeny. Nádej, že totalita bude obmedzená, že si vytvoríme priestor pre väčšiu slobodu, poznačila našu generáciu. Po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy bolo všetko razom zmetené. Individuálne som sa preto rozhodol, že urobím všetko pre to, aby systém, ktorý sa vpádom vojsk utvrdil, zmizol.  Povedal som si, že v mojom prípade to bude možné najskôr pomocou myšlienok, nie bojovými akciami. To bola motivácia pre moju prácu v BBC.

.bojovať myšlienkami?
Čakajúc na britské vízum  vo Viedni, stretával som sa s mladými ľuďmi, ktorí po invázii odišli. Raz sme diskutovali v jednej viedenskej redakcii ako ďalej. Vtedy som povedal, že toto je môj cieľ. Pritom som nevedel kde budem v Británii pracovať.

.odchádzali ste  „naslepo“?
Nie. S BBC som mal kontakty už pred odchodom. Ako študent filmovej a televíznej dramaturgie som mal ísť na stáž do  televízie v BBC. Okrem toho som mal dievča, Angličanku, chceli sme sa vziať. Po okupácii nebola šanca, aby ona prišla sem. Bola to zmes pracovných i osobných dôvodov, pre ktoré som odišiel.
Tridsať rokov som pracoval ako redaktor slovenského vysielania BBC. Považoval som túto prácu za vytváranie „myšlienkového mosta“ medzi Západom a Východom. Povedal som si, že ľudia doma nesmú stratiť nádej v pretrvanie určitých ideí a hodnôt, i keď tu sa v čase normalizácie nekompromisne šliapalo po všetkom slobodnom.

.vedome ste sa rozhodli pokračovať v tradíciách vysielaní BBC počas druhej svetovej vojny?
Tak ďaleko som nešiel, i keď sa táto tradícia v Británii udržiava a Briti sú na ňu hrdí. V roku 1968 bola situácia v Európe iná ako cez vojnu. Hlavnou náplňou vysielania BBC bolo spravodajstvo, politické a ekonomické komentáre. Nechcel som bojovať proti niečomu, ale za niečo. Za myšlienky demokracie, zákonnosti, slobody prejavu.

.bolo zahraničné vysielanie BBC objektívne?
Éter bol pred zrútením komunizmu v rukách vlád. Slobodná Európa, Hlas Ameriky i BBC mali rôzne postavenia voči vládam USA, SRN, Veľkej Británie. Programy vysielania BBC do zahraničia nebolo a dodnes nie je potrebné predkladať britskej vláde „na schválenie“, to je v štatúte BBC. V zahraničnom aj domácom vysielaní platila a platí zásada čo najväčšej objektívnosti. Preto sme pokrývali i negatívne javy v živote britskej spoločnosti, záber bol široký: kultúra, spoločenský život, politika, ekonomika – tak, aby poslucháči mali možnosť sledovať vývoj na Západe. Súčasne sme informovali o vývoji a udalostiach  v Československu. V podstate sme sa veľmi nelíšili od toho čo robili Hlas Ameriky a Slobodná Európa. Len občas nám poslucháči vytýkali „priveľa objektívnosti“, že sme „neútočili“ na totalitný režim tak razantne, ako Slobodka. Tá vlastne fungovala ako domáci odbojový vysielač.

.nahrávali a vysielali ste aj rozhovory?
Príležitostí na nahrávanie rozhovorov bolo málo. Málokedy bol pred perestrojkou niekto z Československa ochotný poskytnúť rozhovor pre BBC. Nevrátil by sa domov bez rizika postihov za to, že „spolupracoval so štvavou vysielačkou“. Aj politici na služobných cestách zriedka poskytli rozhovor. Občas sa nám podarilo nahrať rozhovory s disidentmi  v Československu.

.zmenila sa situácia u nás z pohľadu redaktora BBC v období Gorbačovovej glasnosti a perestrojky?
Nie. Na jar 1989 som bol v Prahe s televíznym štábom BBC. Chceli sme nakrútiť dokument o komunistoch, komunistickej strane. O tom, ako sa človek stane jej členom: od iskričky cez pioniera, zväzáka, po funkcionára ústredného výboru. Lenže Ústredný výbor KSČ zakázal straníkom poskytovať rozhovory. Tak sme nakrútili situačný dokument o činnosti disidentov po študentských demonštráciach. Film No Spring In Prague je v archíve BBC. Zo zvukových nahrávok k nemu som na jar 1989 spravil niekoľko rozhlasových relácií.
Obrat nastal po Novembri 1989. Vysielali sme redaktorov do Prahy, Bratislavy. Dalo sa pracovať slobodne, ako redaktor BBC som nahral veľa rozhovorov s novopečenými politikmi. Mám ich v archíve, len neviem, koho by dnes zaujímali.

.vnímate prepojenie 21. augusta 1968 a 17. novembra 1989?
Čo sa skončilo 21. augusta, na to sa  čiastočne nadviazalo 17. novembra. Naša generácia zažila šok a sklamanie zo šesťdesiateho ôsmeho. Mnohí z jej príslušníkov boli neskôr aktívni v disente, v Občanském fóru, vo Verejnosti proti násiliu, ujali sa vedúcich funkcií po Novembri. Odrážali sa od nerealizovaných ideí z Pražskej jari. Pocit, že systém treba zmeniť, prežil.

.a vznik Slovenskej republiky?
Pracoval som v slovenskom vysielaní BBC, myslel som, že dozrel čas, keď sa Slovensko osamostatní ako demokratický štát, Slováci prevezmú zodpovednosť za seba. Snahy o politickú  emancipáciu tu boli od 19. storočia, len neúspešné. Zrazu sa situácia vyvinula tak, že bola možná politická  dohoda. Briti do toho nezasahovali, i keď vari mali v duchu konštitúcie svojej krajiny záujem, aby sa tu udržala federácia. Len sledovali situáciu. Keď bola vyhlásená Slovenská republika, rozdelili československú redakciu BBC na českú a slovenskú.

.je na Slovensku demokracia, o akú išlo „generácii šesťdesiatosmičkárov“?
Nedá sa to takto vymedziť. V roku 1968 boli možnosti demokracie skromné.   Nádeje, ktoré mali ľudia v čase Nežnej revolúcie, sa celkom nesplnili. Demokracia tu síce formálne je, ale v jej podhubí existujú nešváry. Napríklad právny systém, ktorý porovnávam s britským, má na Slovensku nedostatky, čo postihuje radových občanov. Zákony sa nepresadzujú objektívne pre každého rovnako. V Británii to tak nie je. Bez ohľadu na postavenie zákon platí na každého britského občana rovnako, súdnictvo je samostatné, neovplyvní ho politik ani vláda.

.platí to aj pre britskú políciu?
Samozrejme. Bol prípad, keď člen britskej kráľovskej rodiny prekročil v aute povolenú rýchlosť, policajti ho zastavili, dostal pokutu. Ak by to bol priestupok na zobratie vodičáku, zobrali by mu ho.

.ste spokojný, podarilo sa vám rozhlasovými vlnami poraziť tanky?
Ťažko posúdiť, nakoľko prispel zahraničný rozhlas, vysielajúci do Československa, k zmene režimu. Vedomie  ľudí v „normalizovanej“ krajine, že existujú aj iné hodnoty, politické ideály, možnosti počúvať a sledovať programy o vývoji západnej spoločnosti, určite prispelo k túžbe zmeniť niečo i tu. Vari sa  nemám za čo hanbiť, že som  pracoval v takomto rozhlase. Asi som aspoň malou čiastkou prispel k tomu, že dnes je na Slovensku sloboda a demokracia, i keď nie ideálna, čo je pochopiteľné z hľadiska pozostatkov minulosti, prežívajúcich v myslení, a krízy demokracie a systému voľného trhu vo svete.

(Obsažnejší rozhovor s Ivanom Štípalom spravila Barbora Valková v júni 2008: barboravalkova.blog.sme.sk/c/152272/Do-Britanie-ho-stiahol-prud-dejin-a-laska.html .)