aktualizované
- Obama mení smerovanie klimatickej politiky
- Video: J. Klavec o možnom dolapení bin Ládina
- Obama chce opäť financovať zahraničné potraty
- Obama prikázal zatvoriť väznicu na Guantáname
- Video: Redaktori .týždňa k novému prezidentovi USA
- Video: Posledný príhovor G. Busha národu

Video .týždeň: J. Klavec: Pre ľudské práva vraha sa zabúda na obete
Video .týždeň: J. Klavec: Dolapiť Ládina je možné v krátkom čase
Video .týždeň: Redaktori .týždňa k novému prezidentovi USA
Video .týždeň: Posledný príhovor Georga Busha národu
Video .týždeň: Odstupujúci veľvyslanec USA v SR Vincent Obsitnik


GATES: Pôjdeme po al-Kájde kamkoľvek sa pohne
Americký minister obrany Robert Gates v utorok vyhlásil, že Spojené štáty budú pátrať po al-Kájde a jej predstaviteľoch kdekoľvek a pôjdu po ich stopách kamkoľvek budú viesť. Zároveň kladne odpovedal na otázku, či s týmto svojim postupom uzrozumeli i vládu v Pakistane. Podľa jeho slov je totiž susedný Afganistan pre americké ozbrojené sily aktuálne "najväčšou vojenskou výzvou

"Tak ako bývalý prezident George Bush, aj Barack Obama dal jasne najavo svoj cieľ a my v tomto vytýčenom smere budeme pokračovať," povedal Gates. "Ako povedal prezident Obama, je to naša najvyššia vojenská priorita. Očakávame však dlhý a náročný boj," dodal.

Gates v tejto súvislosti zároveň pripustil rozmiestnenie ďalších troch bojových jednotiek v Afganistane, každej s 3500 vojakmi, a to do polovice roka 2009, pričom nasadenie väčšieho počtu jednotiek nie je podľa neho v dohľadnom čase aktuálne. "Našou úlohou je i získanie si podpory afganského ľudu, ktorý nesmie poskytovať bezpečné útočisko pre al-Kájdu, dôrazne sa dištancuje od vlády Talibanu a bude podporovať legitímne zvolenú vládu Hámida Karzaja, v ktorej musia vidieť svoju oporu."

WASHINGTON 27. januára (SITA/AFP)

Moslimov budeme najprv počúvať, nie im diktovať
Prvé interview vo funkcii poskytol americký prezident Barack Obama arabskej spravodajskej televízii al-Arabíja.

Nový americký prezident Barack Obama poskytol v utorok svoje vôbec prvé interview od nástupu do funkcie panarabskej televíznej stanici al-Arabíja. Zámer prihovoriť sa moslimom v prvých dňoch po svojej inaugurácii deklaroval už minulý týždeň. "Mojou úlohou je presvedčiť moslimský svet, že Američania nie sú vaši nepriatelia," povedal v al-Arabíjí.

Stanica, ktorú vlastní saudskoarabská kráľovská rodina a sídli v Dubaji, v minulosti odvysielala rozhovory aj s bývalým americkým prezidentom Georgeom Bushom či jeho ministerkou zahraničných vecí Condoleezzou Riceovou. Bushova administratíva viackrát označila túto stanicu za objektívnejšiu ako jej najväčšiu konkurentku, katarskú al-Džazíru.

Obama sa chce "okamžite pustiť" do riešenia situácie na Blízkom východe, a chce "začať počúvaním, pretože Spojené štáty príliš často začínali prikazovaním". Podľa Obamu "nie je dôvod, aby Amerika neobnovila úctu a partnerstvo", ktoré dominovali vzťahom medzi USA a arabským svetom ešte pred 20 či 30 rokmi.

Americký prezident hovoril v rozhovore pre al-Arabíju aj o tom, ako vyrastal v Indonézii a pripomenul, že má moslimských príbuzných. Na druhej strane potvrdil spojenectvo medzi USA a Izraelom, ako aj to, že Spojené štáty uznávajú právo Izraela na sebaobranu. Obe strany blízkovýchodného konfliktu vyzval na hľadanie mierového riešenia. "Obe strany si musia uvedomiť, že cesta, ktorou idú, nevedie k prosperite a bezpečnosti ich občanov," povedal Obama.

KÁHIRA 27. januára (SITA/AP)

Obama mení smerovanie klimatickej politiky
Prezident Barack Obama zavádza v súlade so svojimi predvolebnými sľubmi zásadné zmeny v smerovaní klimatickej politiky. Americkému úradu pre ochranu životného prostredia (EPA) prikázal, aby preveril nariadenie svojho predchodcu Georgea W. Busha, na základe ktorého jednotlivé americké štáty o hraničných hodnotách výfukových plynov z áut nesmú rozhodovať samostatne. Očakáva sa tiež, že Obama vydá prísnejšie smernice k spotrebe paliva u nových vozidiel. S takýmito opatreniami chce zvýšiť tlak na kolísajúci americký automobilový priemysel, aby vyrábal autá s nízkou spotrebou. Ministerka zahraničných vecí Hillary Clintonová vymenovala v tejto súvislosti bývalého vyjednávača o Kjóte Todda Sterna za špeciálneho vyslanca americkej vlády pre klimatické zmeny. Informácie priniesol nemecký spravodajský portál Deutsche Welle.
WASHINGTON 27. januára (SITA)


S Obamovou prácou je zatiaľ spokojných 68 percent Američanov
Vyše dve tretiny Američanov schvaľuje prvé kroky nového amerického prezidenta Baracka Obamu. Prieskum Gallupovho inštitútu zistil, že až 68 percent opýtaných je spokojných s tým, ako Obama zvládol prvých 100 hodín v úrade hlavy štátu. 12 percent prejavilo nespokojnosť s Obamovými prvými krokmi a zvyšok nevedel odpovedať. Vyššie ohodnotenie doteraz získal v roku 1961 len John F. Kennedy, ktorého prácu v prvých dňoch ocenilo 72 percent Američanov. Dwight Eisenhower dostal taktiež 68 percent. Prvé kroky Obamovho predchodcu Georgea Busha schvaľovalo 57 percent opýtaných.
WASHINGTON 25. januára (SITA/AP)


Obama chce opäť financovať zahraničné potraty
Americký prezident Barack Obama v piatok zrušil osemročný zákaz financovania organizácií na podporu plánovaného rodičovstva, ktoré okrem iného podporujú vykonávanie potratov vo svete. V piatok o tom informoval hovorca šéfa Bieleho domu. Obama podpísal vládne nariadenie o zrušení reštrikcií počas tretieho pracovného dňa v najvyššej štátnej funkcii, uviedol Bill Burton.

Tento krok spôsobí, že viac "zdravotníckych zariadení bude dostávať americké peniaze určené na plánovanie rodiny a budú môcť zasiahnuť väčší počet žien," myslí si hovorca Americkej federácie pre plánované rodičovstvo (PPFA) Tait Sye. Predchádzajúce Bushove nariadenie zrušilo financovanie zahraničných kliník na plánované rodičovstvo, ktoré vykonávajú umelé prerušenia tehotenstva, najmä v rozvojových krajinách. Normu prvýkrát uviedol do praxe republikánsky prezident Ronald Reagan v roku 1984. Odvtedy platí pravidlo, že demokratickí šéfovia americkej administratívy zákaz financovania týchto organizácií zrušia a republikáni ho znovu zavedú. Obamov piatkový krok mal za následok zrušenie nariadenia exprezidenta Georgea W. Busha, ktorý ho zaviedol okamžite po nástupe do funkcie v roku 2001. Tzv. pro-life aktivisti bojujúci proti interrupciám tento postup nového šéfa Bieleho domu okamžite odsúdili, liberáli ho naopak privítali.

Obama ešte vo štvrtok počas 36. výročia rozhodnutia Najvyššieho súdu, na základe ktorého majú ženy ústavné právo na podstúpenie umelého prerušenia tehotenstva, verbálne podporil "právo ženy na slobodnú voľbu". V roku 1973 Najvyšší súd v rámci procesu "Roe verzus Wade" precedentným spôsobom de facto uzákonil v Spojených štátoch jednu z najmenej reštriktívnych potratových noriem na svete. V prípade sa angažovali konzervatívne náboženské skupiny bojujúce proti umelým prerušeniam tehotenstva, tzv. pro-life aktivisti, a z tejto otázky sa im podarilo urobiť celospoločenskú tému. Podľa výskumov však väčšina Američanov zastáva v tejto veci liberálny názor a uprednostňujú právo ženy na slobodnú voľbu. Podľa údajov Americkej konferencie katolíckych biskupov (USCBB) je len 11 percent obyvateľov Spojených štátov za absolútny zákaz potratov.

WASHINGTON 24. januára (SITA/AFP)

OSN: Pan Ki-mun telefonoval s Obamom aj s Clintonovou
Generálny tajomník Organizácie Spojených národov Pan Ki-mun v piatok prediskutoval viaceré medzinárodné otázky s novým americkým prezidentom Barackom Obamom a šéfkou diplomacie USA Hillary Clintonovou. Urobil tak prostredníctvom telefonického rozhovoru a jeho témou bol aj konflikt na Blízkom východe medzi Izraelom a hnutím Hamás.

Obama aj Clintonová hovorili o spoločnom úsilí v riešení otázok ako globálna ekonomická kríza, klimatické zmeny, potravinová bezpečnosť a regionálne konflikty, predovšetkým na Blízkom východe a v Afrike, informovala hovorkyňa OSN Michele Montasová. Jednou z tém rozhovorov bola aj reforma najväčšej globálnej organizácie a šéf Bieleho domu vyjadril jej šéfovi v tejto otázke plná podporu, dodala Montasová.

NEW YORK 24. januára (SITA/AP)

BRITÁNIA: Brown hovoril s Obamom o ekonomike a Blízkom východe
Nový americký prezident Barack Obama v piatok viedol telefonický rozhovor s britským premiérom Gordonom Brownom, s ktorým diskutoval o svetovej ekonomickej kríze a Blízkom východe. Tlačovú agentúru AFP o tom informoval hovorca Brownovho úradu. Telefonát bol prvým rozhovorom medzi lídrami od utorňajšieho nástupu Obamu na post prezidenta Spojených štátov.

"Hovorili o ekonomike, Blízkom východe a iných medzinárodných záležitostiach. Rozhovor bol priateľský a vecný," uviedol pre AFP nemenovaný hovorca. Vopred naplánovaný rozhovor trval približne 45 minút a uskutočnil sa v čase, keď bol britský premiér na návšteve škótskeho Glasgowa. Downing Street odmietla odpovedať na otázku, či Brown a Obama prediskutovali aj možnosť osobného stretnutia. Britský premiér sa predtým stretol s Obamom v USA i v Londýne.

Podľa Obamovho hovorcu Roberta Gibbsa nový prezident v piatok telefonoval aj s kanadským premiérom Stephenom Harperom a saudskoarabským kráľom Abdulláhom. Podrobnosti rozhovorov neuviedol.

LONDÝN 23. januára (SITA/AFP)

Obama ukončí zákaz podpory potratov za štátne peniaze
Nový americký prezident Barack Obama by mal v piatok ukončiť zákaz využívať americké zdroje na financovanie medzinárodných skupín, ktoré podporujú, alebo vykonávajú interrupciu. Uviedla to spravodajská agentúra AP, ktorá sa odvolala na nemenované zdroje z prostredia prezidentského úradu.

Téma interrupcií je jednou z najkontroverznejších v USA a podpora či odmietanie práva ženy na umelé prerušenie tehotenstva je často predmetom sporov medzi republikánmi a demokratmi. V súčasnosti medzinárodné organizácie, ktoré dostávajú peniaze od americkej vlády, nemôžu vykonávať, ani aktívne podporovať interrupciu ako metódu plánovania rodiny. Tento zákaz prvýkrát v roku 1984 zaviedol republikánsky prezident Ronald Reagan. V roku 1993 do neho ustúpil demokrat Bill Clinton, v roku 2001 ho opätovne zaviedol Obamov predchodca George W. Bush. WASHINGTON 23. januára (SITA/AP)

OBAMA: Ženy majú právo na potraty
Americký prezident Barack Obama vo štvrtok podporil "právo ženy na slobodnú voľbu" počas 36. výročia rozhodnutia Najvyššieho súdu, na základe ktorého majú ženy ústavné právo na podstúpenie umelého prerušenia tehotenstva. "Na 36. výročie (procesu) Roe verzus Wade si pripomíname, že toto rozhodnutie nielenže chráni ženské zdravie a reprodukčnú slobodu, ale zastáva aj širší princíp: že vláda by nemala zasahovať do našich najsúkromnejších rodinných záležitostí," uviedol Obama v písomnom stanovisku. "Zostávam odhodlaný chrániť ženské právo voľby," dodal šéf Bieleho domu.

V roku 1973 Najvyšší súd v rámci procesu "Roe verzus Wade" precedentným spôsobom de facto uzákonil v Spojených štátoch jednu z najmenej reštriktívnych potratových noriem na svete. V prípade sa angažovali konzervatívne náboženské skupiny bojujúce proti umelým prerušeniam tehotenstva, tzv. pro-life aktivisti, a z tejto otázky sa im podarilo urobiť celospoločenskú tému. Podľa výskumov však väčšina Američanov zastáva v tejto veci liberálny názor a uprednostňujú právo ženy na slobodnú voľbu. Podľa údajov Americkej konferencie katolíckych biskupov (USCBB) je len 11 percent obyvateľov Spojených štátov za absolútny zákaz potratov.

WASHINGTON 23. januára (SITA/AFP)

Obama vymenoval vyslancov pre Blízky východ a Afganistan
Nový americký prezident Barack Obama vo štvrtok vymenoval vyslancov s vysokými právomocami pre krízové oblasti Blízkeho východu, Afganistanu a Pakistanu. Poverenie zastupovať Spojené štáty v iniciatívach týkajúcich sa konfliktu medzi Izraelom a Palestínčanmi, ako aj v širšom regióne, dostal bývalý senátor a sprostredkovateľ v severoírskom mierovom procese George Mitchell. Bývalý veľvyslanec Richard Holbrooke, ktorý je považovaný za architekta Daytonskej mierovej zmluvy, prevezme zodpovednosť za realizáciu spoločnej stratégie USA voči Afganistanu a Pakistanu.

"Sľubujem plné úsilie v hľadaní mieru a stability na Blízkom východe," vyhlásil Mitchell po tom, ako ho na ministerstve zahraničných vecí uviedla nová šéfka rezortu diplomacie Hillary Clintonová. Obama, ktorý vo štvrtok navštívil ministerstvo prvýkrát vo funkcii prezidenta, povedal, že Mitchella čo najskôr vyšle do nepokojného regiónu, aby pomohol upevniť krehké prímerie v Pásme Gazy. "Bude to politikou mojej vlády, aktívne a agresívne sa usilovať o trvalý mier medzi Izraelom a Palestínčanmi, ako aj medzi Izraelom a jeho arabskými susedmi," vyhlásil prezident.

Diplomatický veterán Holbrooke, ktorého kedysi prezývali Kissinger Balkánu, svoje nové poslanie považuje za "veľmi ťažké". "Nikto nemôže povedať, že vojna v Afganistane sa vydarila. V Pakistane je situácia nekonečne zložitá," povedal. Zároveň ubezpečil, že vymenovaním spoločného vyslanca pre Afganistan a Pakistan USA "plne rešpektujú, že Pakistan má vlastnú históriu a vlastné tradície".

Obamovo rozhodnutie vymenovať dvojicu osobitných vyslancov malo upozorniť na nový prístup jeho vlády k medzinárodným záležitostiam a znamená odklon od politiky bývalého prezidenta Georgea W. Busha, ktorý takýto krok odmietal.

WASHINGTON 22. januára (SITA/AFP)

Obama prikázal zatvoriť väznicu na Guantáname
Nový americký prezident Barack Obama vo štvrtok podpísal dokumenty, ktorými začal zmeny v prístupe orgánov Spojených štátov k podozrivým z terorizmu. Medzi rozhodnutiami, ktoré obsahuje trojica výkonných nariadení a prezidentská direktíva, je uzavretie zadržiavacieho strediska v kubánskom zálive Guantánamo, prehodnotenie vojenských súdov s podozrivými a zákaz najtvrdších vypočúvacích metód. Neslávne známu väznicu na Guantáname by mali zatvoriť v priebehu jedného roka, čím Obama splní jeden z hlavných sľubov svojej prezidentskej kampane. Ešte v utorok nový šéf Bieleho domu nariadil prerušenie všetkých procesov na Guantáname na obdobie 120 dní, počas ktorého prehodnotia činnosť vojenských tribunálov.

Špeciálne vojenské tribunály na Guantáname v roku 2006 zriadila administratíva Obamovho predchodcu Georgea W. Busha. Ich účelom bolo súdiť podozrivých z terorizmu, pričom sa ne nevzťahovali pravidlá platné pre civilné či iné vojenské súdy. Väznicu na kubánskej základni Američania zriadili už v roku 2002 po spojeneckej invázii do Afganistanu. Bushova vláda tvrdila, že zadržaní sú "nepriateľskí bojovníci" organizácie nespadajúcej pod žiadny štát a nie sú preto chránení Ženevskými konvenciami o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami. V nasledujúcich rokoch na Guantáname zadržiavali približne 800 ľudí. Počet zadržiavaných sa v súčasnosti odhaduje na 245, pričom proti väčšine z nich doteraz nevzniesli žiadne obvinenia. Medzi problémy, ktoré musí vyriešiť nová vláda, patrí aj to, kam umiestni väzňov z Guantánama a ako bude niektorých stíhať za vojnové zločiny.

Ako uviedol nemenovaný vysokopostavený úradník, ktorého cituje tlačová agentúra AFP, štvrtkové nariadenia znamenajú aj zatvorenie všetkých centier určených na zadržiavanie podozrivých z terorizmu v zahraničí. Jedno z podpísaných výkonných nariadení podľa neho "prikazuje, aby CIA (Ústredná spravodajská agentúra) čo najrýchlejšie uzavrela každé zadržiavacie zariadenie, ktoré v súčasnosti funguje, a neprevádzkovala takéto zariadenia ani v budúcnosti".

Nariadenia, ktoré Obama podpísal v Oválnej pracovni Bieleho domu, tiež obsahujú vytvorenie zvláštneho orgánu, ktorého úlohou bude do 30 dní navrhnúť postupy pri zaobchádzaní s podozrivými z terorizmu zadržanými v budúcnosti. Ďalšou súčasťou je pokyn, aby americké orgány pri vypočúvaní dodržiavali armádne predpisy. Tie výslovne zakazujú používanie vyhrážok, donucovacích prostriedkov, fyzického týrania a kontroverznej metódy simulovaného topenia, ktorú kritici označujú za mučenie. Podľa nemenovaného zdroja z amerického Kongresu, ktorý cituje tlačová agentúra AP, však vláda plánuje zvážiť doplnenie o ďalšie agresívne metódy vypočúvania.

Obamova direktíva je určená ministerstvu spravodlivosti, ktoré má preskúmať prípad Katarčana Alího al-Marrího. Ten je v súčasnosti oficiálne jediným "nepriateľským bojovníkom" zadržiavaným na pôde Spojených štátov a podľa úradov je agentom teroristickej organizácie al-Kájda. Revízia sa zameria na to, či má al-Marrí právo žalovať vládu pre obmedzovanie slobody, ktoré už Najvyšší súd priznal väzňom z Guantánama. WASHINGTON 22. januára (SITA/AP)

Senátor Ted Kennedy je opäť doma, počas inaugurácie skolaboval
ORF. Populárny 76-ročný senátor Edward Kennedy sa potom, ako počas inaugurácie Baracka Obamu skolaboval, v stredu vrátil domov z nemocnice vo Washingtone a jeho stav sa zlepšuje. Bližšie informácie o jeho stave nie sú známe.

Demokratický senátor Kennedy (brat zavraždeného prezidenta J. F. Kennedyho), počas slávnostného obeda na počesť novozvoleného prezidenta Baracka Obamu vo washingtonskej budove Kongresu dostal ťažký kŕčový záchvat, čo vyvolalo obavy zo zhoršenia zdravotného stavu senátora, ktorému vyoperovali zhubný nádor na mozgu. Podľa lekárov záchvat je však len prejavom únavy, ktorú spôsobila účasť senátora na inaugurácii a obede, na ktorom bol aj sám Obama.

VIEDEŇ 22. januára (SITA)

Obama obmedzil právo exprezidentov na utajovanie záznamov
Ďalším krokom nového amerického prezidenta Baracka Obamu po utorňajšom nástupe do úradu je nariadenie, podľa ktorého už bývalí prezidenti nebudú môcť neobmedzene požadovať, aby niektoré dokumenty z čias ich pôsobenia ostali utajené. Obamovo nariadenie jasne uvádza, že ani bývalí viceprezidenti, ani príbuzní zosnulých exprezidentov nebudú mať možnosť utajovať záznamy. Bývalí prezidenti o to síce môžu požiadať, no nemôžu nútiť Národné archívy, aby citlivé dokumenty naozaj nezverejnili.

Obamovo stredajšieho rozhodnutie zmenilo nariadenie jeho predchodcu Georgea W. Busha, ktoré vydal v roku 2001. Federálny súd v roku 2007 označil niektoré časti Bushovho nariadenia za neplatné. Podľa Zákona o prezidentských záznamoch sú tieto majetkom vlády, nie prezidenta. Bývalí prezidenti a viceprezidenti majú podľa zákona právo utajovať niektoré svoje dokumenty, medzi nimi dôverné komunikácie s poradcami, po dobu 12 rokov. Po tomto období sa väčšina dokumentov musí zverejniť. Podľa Bushovho nariadenia však bývalí prezidenti mohli požadovať utajenie dokumentu aj po 12 rokoch, ak obsahoval vojenské, diplomatické, alebo bezpečnostné tajomstvo, komunikáciu medzi prezidentom a jeho poradcami, prípadne právne rady. Možnosť zabrániť zverejneniu citlivých dokumentov Bush priznal aj bývalým viceprezidentom a príbuzných zosnulých exprezidentov.

Obamovo nariadenie obmedzuje dôvody na utajovanie záznamov na prípady, keď sa týkajú národnej bezpečnosti, vymožiteľnosti práva, či internej komunikácie. Špecifikuje tiež to, že o nezverejnenie určitých dokumentov môžu požiadať len žijúci exprezidenti. Archivár im oznámi svoj zámer dokument zverejniť a potom majú 30 dní na to, aby vyslovili svoje prípadné výhrady voči tomuto kroku. Jeho žiadosť následne posúdi archivár, právny zástupca Bieleho domu a generálny prokurátor. Tí môžu podľa nového nariadenia odmietnuť exprezidentovu požiadavku a umožniť zverejnenie materiálu.

WASHINGTON 22. januára (SITA/AP)

Obama podpíše zatvorenie Guantánama už vo štvrtok
Americký prezident Barack Obama podpíše nariadenie o zatvorení väznice v prístave Guantánamo už vo štvrtok, uviedol zdroj z Bieleho domu, ktorý si neželal byť menovaný. Šéf USA prisľúbil zatvorenie zadržiavacieho tábora počas prezidentskej kampane v roku 2008 a po dvoch dňoch pôsobenia v najvyššej štátnej funkcii je pripravený tento sľub aj splniť, uviedol ďalej ten istý zdroj.

Pred niekoľkými hodinami sa dostal na verejnosť dokument, podľa ktorého by mal Obama Guantánamo zavrieť najneskôr v priebehu dvanástich mesiacov. Výnimky by mali platiť na zadržaných, ktorých nie je možné prepraviť do iných krajín alebo súdiť na amerických súdoch. Administratíva prezidenta Obamu však tieto neoficiálne informácie odmietla komentovať. Ešte v utorok nový šéf Bieleho domu nariadil prerušenie všetkých procesov, ktoré v súčasnosti prebiehajú vo väzení na Guantáname, na dobu 120 dní.

Špeciálne vojenské tribunály v tomto kubánskom zálive v roku 2006 zriadila administratíva Obamovho predchodcu Georgea W. Busha. Vznikli na súdenie údajných teroristov a fungovali mimo pravidiel platných pre civilné či vojenské súdy. Väznicu tu Američania vytvorili už v roku 2002 po spojeneckej invázii do Afganistanu. Bushova vláda tvrdila, že zadržaní sú "nepriateľskí bojovníci" organizácie nespadajúcej pod žiadny štát a nie sú preto chránení Ženevskými konvenciami o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami. Počas týchto rokov zadržiavali v Guantáname približne 800 ľudí. WASHINGTON 22. januára (SITA/AFP)

Obama začal pracovať na stiahnutí Američanov z Iraku
Prezident Spojených štátov Barack Obama v stredu požiadal vrcholných vojenských veliteľov, aby predstavili plány potrebné na "zodpovedné" stiahnutie amerických vojsk z Iraku. "Požiadal som vojenských veliteľov, aby sa zapojili do prípadného nevyhnutného plánovania a zabezpečenia vojenského stiahnutia sa z Iraku," uviedol Obama vo svojom vyhlásení deň po tom, ako sa stal vrchným veliteľom amerických vojsk. Šéf Bieleho domu vyhlásil, že vydal inštrukcie na zorganizovanie stretnutia s americkým veľvyslancom a tiež vojenským veliteľom v Iraku. Cieľom schôdzky by malo byť "odovzdanie najnovších informácií o situácii v Iraku".

Obama počas svojej predvolebnej kampane viackrát prisľúbil, že ak sa stane prezidentom USA, zabezpečí stiahnutie Američanov z tejto blízkovýchodnej krajiny. Tí by sa mali postupne presunúť do Afganistanu, kde sa v posledných mesiacoch bezpečnostná situácia rapídne zhoršila.

WASHINGTON 22. januára (SITA/AFP)

Obama si musel zopakovať prezidentskú prísahu
Americký prezident Barack Obama si v stredu zopakoval prezidentskú prísahu po tom, ako sa v utorok počas jej skladania pred šéfom Najvyššieho súdu Johnom Robertsom "zakoktal". "Veríme tomu, že prísaha bola vykonaná správne a že prezident bol včera (v utorok) riadne vymenovaný," uviedol tajomník Bieleho domu Greg Craig. "Prísaha sa však nachádza v samotnej ústave. A aby sme sa zbavili prípadných pochybností, pretože sa tam vyskytlo jedno chybné slovo, hlavný sudca Najvyššieho súdu John Roberts zorganizoval prísahu opätovne," vysvetlil Craig.

WASHINGTON 21. januára (SITA/AFP)

Obama chce do roka zavrieť Guantánamo
Americký prezident Barack Obama by mal zavrieť americkú vojenskú základňu v kubánskom prístave Guantánamo v priebehu jedného roka. Vyplýva to z vládneho nariadenia zverejneného v stredu. "Zadržiavacie objekty pre jednotlivcov, pod ktorých spadá toto nariadenie, by sa mali zatvoriť tak skoro, ako je možné a nie neskôr ako jeden rok od vydania tohto nariadenia," uvádza sa v dokumente, ktorý sa objavil na internetovej stránke Americkej únie pre občianske slobody (ACLU). Výnimky by mali platiť na zadržaných, ktorých nie je možné prepraviť do iných krajín alebo súdiť na amerických súdoch. Administratíva prezidenta Obamu publikovaný text odmietla komentovať.

Prezident Obama nariadil ešte v utorok prerušenie všetkých procesov, ktoré v súčasnosti prebiehajú vo väzení na Guantáname na dobu 120 dní. Zatvorenie Guantánama patrilo medzi jeho najvýraznejšie predvolebné sľuby. Špeciálne vojenské tribunály tu v roku 2006 zriadila administratíva Obamovho predchodcu Georgea W. Busha. Vznikli na súdenie údajných teroristov a fungovali mimo pravidiel platných pre civilné či vojenské súdy. Väznicu tu Američania vytvorili už v roku 2002 po spojeneckej invázii do Afganistanu. Bushova vláda tvrdila, že zadržaní sú "nepriateľskí bojovníci" organizácie nespadajúcej pod žiadny štát a nie sú preto chránení Ženevskými konvenciami o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami. Počas týchto rokov zadržiavali v Guantáname približne 800 ľudí.

WASHINGTON 22. januára (SITA/AFP)

Obama sa pomodlil s kresťanmi, židmi, hinduistami aj moslimami
Deň po tom, ako ho vymenovali za 44. prezidenta Spojených štátov, Barack Obama naplnil poslednú z inauguračných tradícií. Nový šéf Bieleho domu sa v stredu zúčastnil na spoločnej modlitbe v Národnej katedrále. Do predného radu si okrem neho sadla aj prvá dáma Michelle Obamová, viceprezidentský manželský pár Joe a Jill Bidenovcov a čerstvá americká šéfka diplomacie Hillary Clintonová. Všetci spolu s ďalšími asi 150 hosťami počúvali modlitby hinduistických, židovských, moslimských a kresťanských kazateľov z celých Spojených

Tradičné náboženské stretnutie, ktorého tradíciu začal pred 220 rokmi prvý americký prezident George Washington, viedla prvýkrát v histórii osoba ženského pohlavia. Inauguračná náboženská slávnosť sa v Národnej katedrále na severe Washingtonu koná od roku 1985, kedy sa Ronald Reagan stal po druhý krát prezidentom USA.

WASHINGTON 22. januára (SITA/AFP)

Clintonovú zvolili za novú ministerku zahraničných vecí
Hillary Clintonová sa v stredu stala ministerkou zahraničných vecí v administratíve čerstvého prezidenta Spojených štátov Baracka Obamu. Medzi prvé sľuby bývalej Obamovej demokratickej súperky patrí vyvinutie diplomatického tlaku na nastolenie arabsko-izraelského mieru a prijatie nových krokov smerom k problematickým krajinám, akou je napríklad Irán. Clintonovú na najvyššom diplomatickom poste potvrdili v prvý Obamov pracovný deň vo funkcii šéfa Bieleho domu.

Americkí senátori za ňu hlasovali v pomere 94 ku 2. Jedinými dvoma zákonodarcami, ktorí odstupujúcej newyorskej senátorke neodovzdali hlasy, boli republikáni Jim DeMint z Južnej Karolíny a David Vitter z Louisiany. Druhý menovaný poslanec za ňu nehlasoval ani v zahraničnom výbore 15. januára, pretože sa obáva jej možného konfliktu záujmov s charitatívnou nadáciou Billa Clintona.

Ako prvý za Clintonovú hlasoval predseda zahraničného výboru Senátu John Kerry, ktorý ju podporil aj vo svojom oduševnenom prejave, v ktorom tiež deklaroval, že Obama mu prisľúbil, že bude "brať vážne" boj proti klimatickým zmenám. "Pozeráme sa do nezvrátiteľnej priepasti," varoval bývalý protikandidát čerstvého exprezidenta Georgea W. Busha v boji o kreslo prezidenta USA. Kerry spomenul aj pokračujúce vojny v Iraku a Afganistane, stagnujúci blízkovýchodný mierový proces, konflikty v Afrike a snahy o zvrátenie negatívneho imidžu Spojených štátov po celom svete.

Nomináciu Hillary Clintonovej za novú ministerku zahraničia schválil ešte 15. januára zahraničný výbor amerického Senátu. Všeobecne sa očakávalo, že Senát jej nomináciu bez problémov schváli. Clintonová vo svojom prejave pred výborom z 13. januára prisľúbila, že jej zahraničná politika bude "rozumnou zmesou diplomatickej a vojenskej schopnosti USA". "Musíme využívať to, čo sa nazýva rozumná sila; celý rozsah nástrojov, ktoré máme k dispozícii," povedala s tým, že ide o zmes diplomatických, ekonomických, vojenských, politických, kultúrnych a právnych stratégií.

WASHINGTON 22. januára (SITA/AFP)

KUBIŠ: Dosiahnuť politickú kultúru USA je beh na dlhé trate
Clintonová bude výborná šéfka diplomacie, Kubiš dúfa, že zabudne na stretnutie s Mečiarom.

Americká politická kultúra, keď si demokrat Barack Obama zobral do vlády aj porazených republikánov, je podľa šéfa diplomacie Jána Kubiša na Slovensku zatiaľ nereálna. "Viete, to je možno beh na dlhšie trate, ale na to je treba celkovo vyvinuté politické prostredie. Toto politické prostredie u nás na Slovensku neexistuje," povedal pre agentúru SITA. "Miera nepriazne a animozity, neschopnosti komunikácie, a to skrz naskrz celým politickým spektrom, je mimoriadne kvalitne zakorenená v našej politickej, v úvodzovkách, kultúre."

Vinu kladie na opozíciu, ktorá sa podľa neho vo vláde riadila princípom premiéra Roberta Fica, že víťaz volieb berie všetko. "Pozrite sa, ako táto opozícia fungovala, keď bola vo vláde. Myslím si, že zastávala také isté princípy, ako zastáva dnes pán premiér... Jednoducho vytvorili si koalíciu a boli tam možno nezávislejší odborníci," tvrdí Kubiš, ktorý sa považuje za nezávislého vo Ficovom kabinete. Po nástupe do funkcie bol sklamaný, keď mu ľudia z opozície povedali, že nie je ich oponentom, ale protivníkom.

V nástupe afroameričana Baracka Obamu do úradu amerického prezidenta vidí Kubiš inšpiráciu pre Európu. "Je to fantastický krok. Je to obrovský kvalitatívny skok. Zase nám Spojené štáty ukazujú vynikajúci príklad, čo zmôže demokracia, čo zmôže normálne vybudovaná občianska spoločnosť, čo zmôže aj občianska odvaha."

Obama podľa Kubiša nezmení základné smerovanie americkej zahraničnej politiky. Očakáva ale oveľa väčšie vojenské, politické, diplomatické aj humanitárne nasadenie v Afganistane, nový prezident má aj jasnú pozíciu voči Iraku. Zmena v Bielom dome podľa neho prinesie aj skutočnú spoluprácu a väčšiu partnerskú angažovanosť vo vzťahoch s Európskou úniou, ale aj ďalšími krajinami, ako je Čína, India, Južná Afrika, Brazília a podobne. Aj EÚ bude musieť "zapnúť" a dokázať, že v partnerstve prispievajú obe strany.

Kubiš ocenil Obamovo rozhodnutie pozastaviť procesy s podozrivými z terorizmu na americkej základni Guantanámo. "Chvalabohu, že k tomu dochádza. To bola škvrna, hanba." Guantanámo podkopávalo pozíciu Spojených štátov ako predvoja demokracie, ako krajiny, ktorá dodržiava ľudské práva. "Guantanámo sa vymykalo z tohto a poškodilo Spojeným štátom," povedal. Zastavenie procesov bolo žiaduce už dávno a preto ho Obamovo rozhodnutie neprekvapilo.

Hillary Clintonová bude podľa Kubiša veľmi dobrá ministerka zahraničných vecí. "Ja len dúfam, že bude mať, pokiaľ ide o vzťahy k Slovensku, bude mať čas, aby reflektovala ten obrovský vývoj a pokrok, ku ktorému došlo v porovnaní s tým obdobím, keď nás ešte poznala trošku bližšie, to znamená s tým obdobím 90-tych rokov." Domnieva sa, že pokrok Slovenska nespochybňuje ani účasť Vladimíra Mečiara, o ktorom Clintonová nelichotivo píše vo svojich spomienkach, vo vláde. "Ale vládny program je vládny program a ten program sa plní. Strana, nakoniec aj jej predstaviteľ, sa zmenil a z pozícií, ktoré kedysi dávno zastával, si myslím, že toho veľa neostalo, aspoň pokiaľ ide o NATO, pokiaľ ide o Európsku úniu." Dúfam, že práve túto zmenu si Clintonová všimne.

Nová šéfka americkej diplomacie sa stretla v roku 1996 v Bratislave s vtedajším premiérom Mečiarom ako prvá dáma, manželka prezidenta Billa Clintona. Denník Sme citoval z jej knihy spomienok, podľa ktorej na ňu podobne zlý dojem urobil len diktátor Zimbabwe Robert Mugabe. "Bývalý boxer si sadol na jeden koniec malého gauča, ja na druhý. Povedala som mu, že stretnutie s mimovládnymi organizáciami na mňa spravilo dobrý dojem a ich práca má veľký význam. Naklonil sa ku mne a výhražným tónom, otvárajúc a zatvárajúc päste zúrivo kričal, že vykonávajú duplicitnú činnosť a ich zradcovská činnosť spochybňuje vlastný štát. Ku koncu nášho stretnutia som sedela v rohu gauča vydesená jeho násilníckymi názormi a sotva kontrolovanou zúrivosťou," napísala Clintonová.
BRATISLAVA 21. januára (SITA)


Obama sa začína angažovať na Blízkom východe
Nový americký prezident Barack Obama v stredu telefonoval s niekoľkými lídrami z Blízkeho východu v rámci jednej zo svojich najvyšších priorít týkajúcej sa dosiahnutia mieru v tomto regióne. Zdroj z Bieleho domu pod podmienkou anonymity potvrdil rozhovory s izraelským premiérom Ehudom Olmertom, egyptským prezidentom Husním Mubarakom a jordánskym kráľom Abdalláhom II. Jordánsko a Egypt, jediné arabské krajiny, ktoré podpísali s Izraelom mier, zohrávajú medzi židovským štátom a Palestínčanmi úlohu kľúčových vyjednávačov.

Obama však ako úplne prvému volal palestínskemu prezidentovi Mahmúdovi Abbásovi. "Toto je môj prvý telefonát so zahraničným lídrom a volám len niekoľko hodín po prevzatí úradu," citoval Abbásov hovorca Nábil Abú Rudeina Obamu. Nový americký prezident svojho palestínskeho kolegu, s ktorým sa spojil len deň po svojej inaugurácii, uistil, že s ním mieni "pracovať na budovaní trvalého mieru na Blízkom východe".

Po začiatku izraelskej invázie do Pásma Gazy Obama prisľúbil, že sa zaangažuje do blízkovýchodnej diplomacie "okamžite" po prevzatí funkcie 20. januára. Nový americký prezident podľa svojich spolupracovníkov plánuje už čoskoro vymenovať bývalého vyjednávača pre Severné Írsko Georgea Mitchella za svojho vyslanca pre Blízky východ. Mitchellovo diplomatické úsilie v Severnom Írsku viedlo k trvalému mieru, preto prezident v podobný úspech dúfa aj v Izraeli.

WASHINGTON 21. januára (SITA/AFP)

Autor Obamovho inauguračného prejavu má 27 rokov
Mladý muž, ktorý napísal prvý prejav Baracka Obamu ako amerického prezidenta, sa dostane do histórie ako najmladšia osoba, aká kedy vytvorila inauguračný príhovor prezidenta. 27-ročný Jon Favreau strávil posledné dva mesiace prípravou na napísanie príhovoru. K dispozícii mal tím asistentov, ktorí mu zhromažďovali potrebné podklady od kľúčových momentov americkej histórie po príhovory bývalých prezidentov. Favreau sa stal hlavným autorom prezidentových príhovorov po víťazstve Obamu v štáte Iowa, ktoré mu otvorilo cestu do Bieleho domu. Do príhovoru vtedy Obamovi vsunul známu frázu: "Áno, môžeme." Favreau strávil s Obamom veľa času počas prezidentskej kampane, aby si osvojil jeho myšlienky a spôsob vyjadrovania.
WASHINGTON 21. januára (SITA/Makfax)


Budúcnosti s Obamom v Bielom dome sa neboja ani republikáni
Aj najnovší prieskum potvrdil vysokú popularitu nového amerického prezidenta Baracka Obamu, traja zo štyroch Američanov vidia po jeho nástupe do úradu budúcnosť krajiny optimistickejšie. Prieskum Associated Press a Knowledge Networks pritom ukázal, že dokonca aj republikáni veria demokratickému prezidentovi. Pesimisticky sa k Obamovej administratíve stavia len 29 percent republikánov, 30 percent naopak verí v optimistickejšiu budúcnosť. Prieskum sa uskutočnil v utorok po inaugurácii prostredníctvom internetu na vzorke 835 respondentov. WASHINGTON 21. januára (SITA/AP)


Obama otvára cestu k mieru na Blízkom východe
Nástupom nového amerického prezidenta Baracka Obamu sa otvára cesta k mieru na Blízkom východe, vyhlásil v stredu nemecký minister zahraničných vecí Frank-Walter Steinmeier. Nemecko od novej americkej administratívy očakáva "veľmi aktívnu diplomaciu, najmä na Blízkom východe", vyhlásil Steinmeier v rozhovore pre nemecký bulvár Bild. "Myslím si, že nová vláda sa bude už od začiatku veľmi angažovať. Toto zvyšuje šancu, že nájdeme cestu smerom k mieru," povedal.

Sociálny demokrat Steinmeier, ktorý bude v septembrových voľbách hlavným vyzývateľom kresťanskodemokratickej kancelárky Angely Merkelovej, uviedol, že vidí "príležitosť na novú éru" v americko-nemeckých vzťahoch. Po utorňajšom Obamovom inauguračnom prejave sa nová americká zahraničná politika dá zhrnúť slovami "viac partnerov, menej nepriateľov", povedal. "Obama a jeho nová ministerka zahraničných vecí Hillary Clintonová zdôrazňujú spoluprácu, nie konfrontáciu alebo separovanie," myslí si Steinmeier.

Merkelová bola v utorok pri téme Obama o niečo menej nadšená a zdôraznila, že ak bude nový americký prezident na jej krajinu tlačiť, aby vyslala viac jednotiek do Afganistanu, neuspeje. Zároveň vyjadrila pochybnosti o tom, či Obamova snaha o rokovania s Iránom bude mať zmysel. EÚ podľa jej slov viackrát rokovala s Iránom a tieto snahy sú dlhodobo neúspešné. Zároveň však konštatovala, že to v každom prípade treba skúšať ďalej.

BERLÍN 21. januára (SITA/AFP)

Michelle Obama oficiálne vstúpila na svetovú scénu
Michelle Obama oficiálne vstúpila na svetovú scénu a spolu s manželom, novým prezidentom Spojených štátov Barackom Obamom absolvovala utorňajšiu inauguráciu a následné podujatia, vrátane 10 plesov. Na slávnostnej prísahe sa objavila v zlatožltom odeve od americkej návrhárky kubánskeho pôvodu Isabel Toledo s konfekčnými , vrátane olivovo zelených rukavíc. Na bálových parketoch zažiarila v dlhých bielych šatách s vlečkou od Jasona Wu, Američana pochádzajúceho z Taiwanu. Aj štýlom obliekania 45-ročná bývalá právnička vyjadrí svoj prístup k role prvej dámy v období hlbokého hospodárskeho poklesu v USA.

Michelle Obama si už získala uznanie za jej elegantný, mladistvý štýl obliekania, v ktorom spája konfekciu s odevmi od návrhárov ako sú Mario Pinto a Narciso Rodriguez z Chicaga. Zlatožltým oblečením sa v utorok odlišovala od amerických političiek väčšinou v odevoch v červených, bielych a modrých farbách. Žltú v mnohých častiach sveta považujú za symbol nádeje a optimizmu, ktoré teraz Američania vkladajú do nového šéfa Bieleho domu. Barack Obama, ktorý na každom z plesov vystúpil s príhovorom, na jednom z nich vyhlásil, "dnes oslavujeme, ale zajtra sa začína práca."

BRATISLAVA 21. januára (SITA/Reuters)

Guantánamo: Obama vyzval na zastavenie procesov
Americkí prokurátori sa chystajú vyzvať vojenských sudcov, aby pozastavili procesy s obvinenými na základni v prístave Guantánamo na dobu 120 dní na žiadosť prezidenta Baracka Obamu. Vyplýva to z dokumentu, ktorý sa na verejnosť dostal v utorok v noci amerického času. "V záujme spravodlivosti a na pokyn prezidenta Spojených štátov a ministra obrany, vláda úctivo žiada vojenské úrady, aby pozastavili procesy so zadržanými až do 20. mája 2009," uvádza sa ďalej v dokumente. Barack Obama, ktorý sa oficiálne funkcie amerického prezidenta ujal v utorok, už dávnejšie sľúbil zatvoriť kontroverznú vojenskú základňu na Kube používanú americkou armádou na uväzňovanie podozrivých teroristov. Guantánamo sa stalo nechceným symbolom amerického pohŕdania ľudskými právami a tŕňom v oku viacerých aktivistov na ochranu ľudských práv. Medzi najtvrdších kritikov základne patrí napríklad organizácia Amnesty International.

GUANTÁNAMO 21. januára (SITA/AFP)

ČÍNA: Obamov komunizmus a disidenti zmizli z internetu
Čínske preklady inauguračného prejavu Baracka Obamu zverejnené v stredu na tamojších internetových stránkach neobsahovali niektoré narážky na komunizmus a disidentov. Komentáre nového šéfa Bieleho domu obsahovali aj narážky, na ktoré sú čínski komunisti zvlášť citliví. Vláda najľudnatejšej krajiny je známa svojou častou snahou kontrolovať a cenzurovať obsah na čínskom webe. Obama v utorok počas svojej prvej prezidentskej reči vyhlásil, že predchádzajúce generácie "čelili komunizmu a fašizmu nielen s pomocou rakiet a tankov, ale súdržných spolkov a pevného presvedčenia". Neskôr ubezpečil tých, "ktorí sa dostali k moci s pomocou korupcie a podvodov a umlčania disidentov, že ste na nesprávnej strane histórie." Preklady Obamovho prejavu na najpopulárnejších internetových portáloch Sina a Sohu neobsahovali slovo "komunizmus" v prvej vete a druhý odsek o disidentoch sa na tamojšom webe vôbec nevyskytoval. Iný portál Netease síce odsek o komunizme obsahoval, časť o disidentoch však chýbala aj tam. Celý preklad Obamovho prejavu sa nedal pozrieť ani na webových stránkach hongkonskej televízie Phoenix TV.

PEKING 21. januára (SITA/AP)

Čínske médiá chvália Busha, Obamu sa obávajú
Čínske štátne médiá vyjadrili v stredu po inaugurácii Baracka Obamu miernu nervozitu nad budúcnosťou bilaterálnych vzťahov so Spojenými štátmi. Zároveň vzdali dnes už bývalému šéfovi Bieleho domu Georgeovi Bushovi hold za jeho angažovanie sa v zbližovaní Pekingu a Washingtonu.

V editoriale po anglicky píšuceho denníka China Daily sa píše, že najcennejším Bushovým odkazom je po ôsmich rokoch jeho pôsobenia vo funkcii zlepšenie čínsko-amerických vzťahov. China Daily analytici považujú za hlásnu trúbu vládnych postojov smerom navonok. "Viacerí očakávajú, lepšie povedané obávajú sa, toho, či bude nový prezident ignorovať ťažko dosiahnutý progres v bilaterálnych vzťahoch," píše sa v úvodníku denníka. "Po desaťročiach dramatických vzostupov a pádov začali kedysi krehké vzťahy vykazovať známky stabilizácie," uvádza China Daily.

Noviny sa však nevyhýbajú ani kritike na adresu exprezidenta Busha, predovšetkým pokiaľ ide o vojnu v Iraku, ktorá "zdiskreditovala Spojené štáty". Autor editorialu sa ďalej obáva, že Obama sa bude na najľudnatejšiu krajinu pozerať ako na súpera, predovšetkým pokiaľ ide o ekonomiku. "Dobrá správa pre Obamu je však tá, že jeho predchodca zanechal po sebe po ôsmich rokov v úrade jedny z najvplyvnejších vzťahov na celom svete. To je pekné dedičstvo, ktoré na ktoré by mal vo všeobecnosti nadviazať," uzatvárajú čínske noviny.

PEKING 21. januára (SITA/AFP)

ANTIGUA: Obama bude mať v Karibiku vlastný kopec
Antigua plánuje vzdať novému americkému prezidentovi zvláštny hold. Svoj najvyšší kopec premenuje na Mount Obama. Premiér Baldwin Spencer uviedol, že karibský miništát premenuje vrch Boggy 4. augusta, teda v deň, kedy nový šéf Bieleho domu oslávi 48. narodeniny. Spencer predstavil plán ešte v novembri a prostredníctvom oficiálneho listu o ňom informoval aj samotného Obamu. Premiér Antiguy v utorok informoval, že na Obamovu počesť v deň jeho inaugurácie na svojom ostrove "zhromaždil ľudí všetkých farieb z celého sveta".Vrch Boggy meria 396 metrov, rozprestiera sa na juhu ostrova a je vyhľadávanou destináciou pre horolezcov.
ST JOHN'S 21. januára (SITA/AP)


OBAMA: Musíme sa vzchopiť a obnoviť Ameriku
Barack Obama sa v utorok stal prvým afroamerickým prezidentom v histórii. Jeho úvodné slová vo funkcii šéfa Spojených štátov sa niesli v znamení "nádeje nad strachom" v čase, kedy USA čelia finančnej a ekonomickej kríze, vedú vojnu v Iraku a Afganistane a čelia stále sa rozširujúcemu antiamerikanizmu nielen v arabskom svete.

"Dnes sa musíme vzchopiť, oprášiť a začať znovu pracovať na obnove Ameriky," uviedol Obama vo svojom prvom prezidentskom prejave. "Vybrali sme si nádej pred strachom, jednotu cieľa pred konfliktom a nezhodami," pokračoval vo svojej občas poetickej inauguračnej reči. "Dnes vám hovorím, že výzvy, ktorým čelíme sú reálne, sú vážne a je ich mnoho. Nenaplníme ich ľahko, alebo v krátkom časovom úseku. Ale vedzte jedno - Amerika, tá ich naplní."

Prezidentská limuzína po Obamovom slávnostnom sľube v sídle washingtonského Kapitolu, kde ujal svojho úradu a stal sa 44. americkým prezidentom, si to vzápätí namierila na Konštitučnú a Pennsylvánsku Avenue. Takmer trojkilometrovú trasu lemovali státisícové davy Američanov, ktorí celý čas jasali a mávali americkými vlajkami. Na samotnej inaugurácii sa podľa odhadov zúčastnili asi dva milióny ľudí.

Analytici hodnotia Obamov prvý prejav vo funkcii šéfa Bieleho domu ako "štandardný" a zatiaľ nie je jasné, či sa do histórie zapíše podobnými zlatými písmenami ako pamätná reč Johna Fitzgeralda Kennedyho, ku ktorému Obamu často prirovnávajú. "Nepýtajte sa, čo pre vás môže urobiť krajina, ale čo môžete urobiť pre krajinu vy," vyhlásil vtedy 44-ročný populárny prezident, ktorého ešte pred koncom prvého funkčného obdobia v roku 1963 zavraždili. "Čo je to historická reč?" pýta sa Buddy Howell, expert na prezidentskú rétoriku pôsobiaci na Univerzite Denison v Ohiu. "Keď sa skončí storočie a pozrieme sa spať, neviem, či nám zostanú akékoľvek pamätné vety typu 'nepýtajte sa'," myslí si Howell o Obamovom prejave.WASHINGTON 21. januára (SITA/AFP/AP)

Bush odletel z Washingtonu a namieril si to do Texasu
Dnes už bývalý americký prezident George W. Bush v utorok (tamojšieho času) opustil Washington a namieril si to do svojho ranča v Texase. Po skončení inaugurácie nového šéfa Bieleho domu Baracka Obamu davy ľudí zhromaždených na Národnej triede mávali smerom k Bushovej helikoptére, ktorá preletela nad washingtonským Kapitolom.

V súlade s americkou tradíciou nechal Bush svojmu nástupcovi odkaz na jeho stole v Oválnej pracovni, v ktorom mu zaželal veľa úspechov. "Nebudem sa zmieňovať o žiadnych detailoch, ale niesol sa v podobnom duchu ako to, čo povedal počas volebnej noci o úžasnej novej kapitole, ktorú (vtedy ešte) budúci prezident Obama odštartuje. To znamená, že mu zaželal všetko dobré," informovala odchádzajúca hovorkyňa Bieleho domu Dana Perinová. Ako dodala, Bush napísal odkaz ešte v pondelok a nechal ho v hornej zásuvke svojho pracovného stolu. Ten darovala Spojeným štátom v roku 1879 Veľká Británia.

Ešte pred rannou kávou v Bielom Dome, Michelle Obamová odovzdala svojej predchodkyni Laure Bushovej darček. Išlo o poznámkový blok viazaný v koži obsahujúci citát Louisa L'Amoura, autora známeho svojimi poviedkami o tzv. americkom divokom západe. Do darčekovej škatule zabalila Obamová aj pero, na ktorom sa nachádzal vygravírovaný utorkový dátum inaugurácie jej manžela. Podľa Obamovej hovorkyne Katie McCormickovej Lelyveldovej má Bushovej práve toto pero slúžiť na napísanie prvých riadkov svojich pripravovaných memoárov.

Bush začal svoj posledný deň v Oválnej pracovni o siedmej ráno. Najskôr prostredníctvom telefónu hovoril s odstupujúcou šéfkou americkej diplomacie Condoleezzou Riceovou a ďalšími členmi jeho abdikujúcej administratívy. Rozprával sa aj s pastorom dallaskej cirkvi, ktorý odslúžil súkromnú ceremóniu za účasti Obamu ešte pred jeho zložením prezidentského sľubu. Z Kapitolu sa Bushovci prostredníctvom helikoptéry prepravili na Andrewsovu leteckú základňu, kde bývalý prezident Spojených štátov prehovoril k svojim stúpencom. Celá rodina spoločne s Georgeom H.W. Bushom a bývalou prvou dámou Ameriky Barbarou neskôr nasadli do lietadla a odleteli do texaského Midlandu, rodiska mladého Busha. Tam by ho mal privítať asi 20 tisícový dav. "Je to významný deň, ale je to aj smutný deň" povedal Dudley Winn, farmár zo Západného Texasu, ktorý sa plánuje zúčastniť na Bushovom privítaní v Midlande. "Držal našu krajinu pokope s pomocou hodnôt, ktorým veríme. Robil prácu, ktorú sme od neho chceli. Udržiaval naše hodnoty v bezpečí," dodal Winn.

WASHINGTON 21. januára (SITA/AP)

Obama vstúpil do Bieleho domu prvýkrát ako prezident
Barack Obama v utorok (tamojšieho času) vstúpil do Bieleho domu prvýkrát ako americký prezident. Po tom, ako spoločne so svojou manželkou Michelle prešiel časť cesty z washingtonského Kapitolu, sadol si do svojho nového sídla a sledoval pokračovanie slávnostnej akcie na jeho počesť.

Obama vstúpil do Bieleho domu a vyšiel na menšie javisko, aby odtiaľ spoločne s prvou dámou Spojených štátov a ich dvoma dcérami pozoroval záver inauguračnej slávnosti za zvuku bicích a dychových nástrojov. K Obamovcom sa krátko na to pridala aj rodina viceprezidenta Joea Bidena. Šéf Bieleho domu sa väčšinu času usmieval a kýval zhromaždeným ľuďom, občas sa za zvuku ozývajúcej sa hudby pohyboval do rytmu a predviedol aj niektoré zo svojich typických tanečných kreácií.

Ešte predtým Obama oblečený v tmavom hladkom kabáte spoločne s Michelle odetej do žiarivého zlatožltého kostýmu dvakrát vystúpil zo svojej limuzíny a kráčali držiac sa za ruky. V pätách im boli celý čas bezpečnostní agenti, členovia armády a polícia, ktorá lemovala cestu do Bieleho domu. Promenáda prezidentského páriku trvala asi osem minút a manželia za ten čas prešli asi sto metrov. Následne sa opäť vrátili do svojho Cadillacu a postupovali ďalej po Pennsylvánskej Avenue. Biden spoločne so ženou Jill takisto vystúpili zo svojho auta a kráčali za Obamovcami. Od čias Thomasa Jeffersona väčšina amerických prezidentov prejde aspoň časť Pennsylvánskej Avenue pešo ešte predtým, než vstúpia do Bieleho domu.

Asi hodinu predtým prezidentská limuzína ozdobená americkou vlajkou opustila okolie Kapitolu, kde sa Obama oficiálne ujal svojho úradu a stal sa 44. americkým prezidentom. Jeho kolóna si to vzápätí namierila na Konštitučnú a Pennsylvánsku Avenue. Takmer trojkilometrovú trasu lemovali státisícové davy Američanov, ktorí celý čas jasali a mávali americkými vlajkami. Desiatky bielych policajných motoriek obkolesovali limuzínu do tvaru písmena V.

Predstavitelia Washingtonu odhadujú, že cestu prezidentského páru do svojho sídla priamo na mieste sledovalo asi 350 tisíc ľudí. Na Národnej triede, kde Obama zložil prezidentský sľub, sa v tom čase zhromaždili asi dva milióny zvedavcov.

WASHINGTON 20. januára (SITA/AFP)

Inauguračný obed narušili zdravotné problémy senátorov
Slávnostný obed, ktorý usporiadali vo washingtonskom Kapitole v rámci utorňajšej inaugurácie prezidenta Baracka Obamu, narušili zdravotné ťažkosti prítomných senátorov. Ako informuje spravodajský kanál CNN, počas obeda utrpel záchvat 76-ročný senátor Demokratickej strany Edward M. Kennedy, ktorého museli previezť do nemocnice. Tlačová agentúra The Associated Press neskôr informovala, že sálu musel predčasne opustiť aj 91-ročný demokratický senátor Robert Byrd. Podľa nemenovaného člena Snemovne reprezentantov, ktorého cituje CNN, Kennedy utrpel záchvat na záver obeda. Televízna stanica MSNBC uviedla, že senátor skolaboval a museli ho vyniesť na nosidlách. Demokratický senátor Jay Rockefeller neskôr informoval novinárov, že Kennedyho záchvat si všimol aj prezident Obama, ktorý k nemu ihneď pribehol. Obama senátora spomenul v neskoršom príhovore prítomným zákonodarcom, pričom vyjadril obavy o jeho zdravotný stav. Kennedy minulý rok postúpil chirurgický zákrok, pri ktorom mu odstránili nádor na mozgu.
WASHINGTON 20. januára (SITA)

BRITÁNIA: Obama otvára novú kapitolu svetových dejín
Britský premiér Gordon Brown v utorok privítal inauguráciu nového prezidenta Spojených štátov amerických Baracka Obamu, pričom ju označil za začiatok "novej kapitoly v amerických i svetových dejinách". Ako uviedol vo svojom vyhlásení z Downing Street, Obamu považuje za "muža veľkej vízie".

"Celý svet sleduje inauguráciu prezidenta Obamu a je tak svedkom novej kapitoly amerických i svetových dejín," vyhlásil Brown. "Nie je len prvým černošským americkým prezidentom, ale začína s odhodlaním vyriešiť problémy sveta," dodal. Brown sa predtým s Obamom stretol v Londýne i vo Washingtone. Podľa britského premiéra bude nový prezident USA čeliť "nebývalým výzvam". "Je mužom veľkej vízie, je mužom veľkého odhodlania a energie a je mužom s veľkým zmyslom pre morálku." Brownov hovorca Michael Ellam predtým informoval, že Brown zaslal Obamovi blahoprajný list, v ktorom mu prisľúbil úzku spoluprácu v oblastiach, ako je riešenie svetovej finančnej krízy alebo blízkovýchodný mierový proces.

Britský minister zahraničných vecí David Miliband vyjadril presvedčenie, že Británia bude môcť s Obamom vybudovať "silné partnerstvo". "Čo sa týka jeho vzťahov so Spojeným kráľovstvom, som si istý, že budú veľmi silné," uviedol pre televíznu stanicu Sky News. Miliband zároveň poprel tvrdenia, že európski lídri súťažia v tom, kto ako prvý získa pozvanie do Bieleho domu.

Buckinghamský palác pred inauguráciou oznámil, že britská kráľovná Alžbeta II. zaslala Obamovi osobný odkaz, v ktorom mu vyjadrila svoju podporu a popriala úspech počas pôsobenia v úrade.

LONDÝN 20. januára (SITA/AFP)

Bushovci opustili Washington, odcestovali do Texasu
Bývalý americký prezident George W. Bush opustil tesne po inauguračnej ceremónii Washington a odcestoval do Texasu. Nový líder krajiny Barack Obama s manželkou Michelle odprevadili Bushovcov cez zadný východ Kapitolu k vrtuľníku, ktorý ich dopravil na základňu Andrews v Marylande. Odtiaľ Bushovci odletia lietadlom do Texasu. Georgea Busha a jeho manželku Lauru sprevádza jeho otec George Bush starší s manželkou Barbarou.
WASHINGTON 20. januára (SITA/AFP)


Barack Obama, 44. prezident Spojených štátov
Sľubom, že zachová a ochráni americkú ústavu, sa stal Barack Hussein Obama 44. prezidentom Spojených štátov a zároveň prvým Afroameričanom na čele krajiny.

Barack Obama sa narodil pred 47 rokmi v Honolulu kenskému otcovi a americkej matke. Vyrastal na Havajských ostrovoch a v Indonézii. Otca veľmi nepoznal, pretože rodičia sa rozišli a otec sa vrátil do Kene, kde v roku 1982 zomrel pri automobilovej nehode. Obama má právnické vzdelanie, vyštudoval na Harvarde, kde sa v roku 1990 stal prvým afroamerickým šéfredaktorom Harvard Law Review v histórii školy. Po ukončení štúdia sa v roku 1991 vrátil do Chicaga, kde dvanásť rokov prednášal na miestnej právnickej škole. V štáte Illinois, v ktorom je Chicago najväčším mestom, začal aj politickú kariéru.

Do štátneho senátu sa dostal v roku 1997, pôsobil v ňom do roku 2004. Jeho prvá snaha o prerazenie vo federálnej politike prišla v roku 2000, demokratické primárky pre voľby do Snemovne reprezentantov však vtedy prehral. Uspel až v senátnych voľbách o štyri roky neskôr, po zvolení odstúpil z pozície zákonodarcu v štáte Illinois. Počas svojho pôsobenia presadil viacero projektov zameraných najmä na zdravotnú starostlivosť a boj proti rasizmu, pričom sa mu viackrát podarilo získať aj podporu republikánov.

Počas kampane pred voľbami za senátora predniesol v demokratickom konvente v roku 2004 prejav, ktorým si vybudoval svoju povesť zjednotiteľa americkej politiky. Kritizoval v nej vedenie vojny v Iraku, hovoril o zmenách v sociálnych a ekonomických prioritách americkej vlády. Na základe historických príkladov kritizoval stranícke videnie americkej politiky. Na podobných vyhláseniach postavil aj svoju prezidentskú kampaň, do ktorej sa mu podarilo získať viacero Američanov, ktorí dovtedy nezvykli voliť. Ide najmä o mladých ľudí a príslušníkov menšín. Napriek tomu nemal dlho istú ani nomináciu Demokratickej strany, keďže v primárkach proti nemu stála Hillary Clintonová podporovaná svojím manželom a populárnym exprezidentom Billom Clintonom. Definitívne rozhodnutie padlo až v júni, na Obamovu stranu sa neskôr postavili aj obaja Clintonovci.

Novembrové prezidentské voľby rozhodli, že 44. prezidentom Spojených štátov amerických sa stane Obama. V primárnych voľbách Demokratickej strany porazil v tesnom súboji bývalú prvú dámu Hillary Clintonovú, v prezidentských voľbách zdolal republikánskeho kandidáta Johna McCaina.

Obama je ženatý, manželku Michelle si vzal v roku 1992. Prvá dcéra Malia Ann sa mu narodila v roku 1998, druhá Natasha o tri roky neskôr. WASHINGTON 20. januára (SITA)

OBAMA: Čelíme skutočným výzvam, ale zvládneme ich
Sľubom, že zachová a ochráni americkú ústavu, sa stal Barack Obama 44. prezidentom Spojených štátov a zároveň prvým Afroameričanom na čele krajiny. V inauguračnom prejave zhodnotil situáciu, v akej sa USA práve nachádzajú, a naznačil, ako by sa mohla vyvinúť počas jeho vlády. Národu sľúbil obnovu Ameriky, ekonomický rast a nové pracovné miesta. "Stav americkej ekonomiky potrebuje jasné a rýchle činy," zdôraznil. "Výzvy, ktorým čelíme sú ozajstné a je ich veľa. My ich však zvládneme," zdôraznil.

V domácej politike Obama prisľúbil skoncovať s falošnými sľubmi a dogmami, ktoré ju sužujú už dlhú dobu. Svetu povedal, že USA sú pripravené opäť prevziať vedúcu úlohu. Obama sa bude podľa vlastných slov snažiť o nový prístup najmä k moslimskému svetu. Boj proti terorizmu zostane jednou z priorít jeho vlády, pričom teroristom odkázal, že budú porazení. Obama znovu zopakoval svoj sľub daný počas prezidentskej kampane, že americké jednotky čo najskôr opustia Irak.

WASHINGTON 20. januára (SITA)

EÚ: Barroso vyzýva Obamu na posilnenie transatlantických väzieb
Predseda Európskej komisie (EK) José Manuel Barroso vyzval nastupujúceho amerického prezidenta Baracka Obamu, aby pomohol posilniť transatlantické vzťahy v záujme riešenia svetovej hospodárskej krízy a konfliktu na Blízkom východe. Washington a členské štáty Európskej únie by mali podľa neho užšie spolupracovať aj v oblasti boja