Každým rokom si v prvý septembrový deň okrem Dňa Ústavy SR pripomíname vypuknutie druhej svetovej vojny, v ktorej bojovali i naši, československí, vojaci. Jedným z nich bol Vendo.

Hľadíme na fotografiu vojaka Trnovského, ktorého uniformu zdobia vojnové vyznamenania: Československý vojnový kríž z roku 1939, Československá vojnová medaila Za zásluhy, Československá vojenská pamätná medaila so štítkom (ZSSR), Československá vojenská medaila Za chrabrosť pred nepriateľom.
Čo vieme o Vendovi? Bol druhým nejstarším z ôsmich súrodencov, v mladosti sa začal zaujímať o společenské a politické dianie. Dnes by sme ho nazvali aktivistom. V roku 1941 bol na Slovensku, zakrátko však odchádza do ZSSR. Proti Nemcom bojoval až v Odese. V roku 1944 sa vracia domov – ako parašutista bol vysadený nad Prašivou v Nízkych Tatrách. Bojoval. Bol ťažko zranený.
V roku 1948 sa zaplietol do protištátnej protikomunistickej činnosti. Zatkli, odsúdili ho, zavreli. Na desať rokov. Do Jáchymova. Jáchymovská radiácia bola predsa len na niečo dobrá: Vendovi sa v baniach sťa zázrakom vyliečila boľavá, hnisajúca noha. Zvíťazil nad zranením z vojny. Vendova rodina nemala peniaze aby ho z väzenia vykúpila, a tak vojnový hrdina sedel v base a maľoval. Zarobil tým pár korún, tie posielal domov. Peniaze sa zišli – boľševici znárodňovacími dekrétmi priviedli rodinu Trnovskú takmer na mizinu.     
Keď sa Vendo vrátil z Jáchymova, 28. júna 1957 sa v Dlhej Lúke oženil s Máriou. Žena onedlho po svadbe zomrela, Vendo ostal sám s dvomi malými deťmi. Druhú manželku si nehľadal – z obavy, ako by prijala jeho detičky.
V roku 1968 Venda štátna moc rehabilitovala, o šestnásť rokov na to zomiera na rakovinu. Jáchymov. Po Novembri 1989, In memoriam, dostal niekoľko vyznamenaní, pozostalí i finančné odškodné.
Deti idú do školy, milé panie učitelky dostávajú kytice kvetov, pánu učiteľovi dala tretiačka Zuzanka bozk. Hudba hrá. Deň ústavy, začiatok školského roka (koniec prázdnin), výročie vypuknutia svetového vojnového požiaru. Jeden dátum.
Státisíce Vendov bojovali, zomierali, trpeli. O mnohých nevieme nič, a nikdy sa ani nič nedozvieme. O Vendelínovi Trnovskom vieme neveľa. Kto vie viac, kto pozná niekoho, kto s Vendom bojoval v pekle vojny či v pekle Jáchymova, prosím – ozvite sa. Kontakt na autora dostanete v redakcii.