autor

.martin Droppa

V .týždni je reportérom. V druhej polovici osemdesiatych a v prvej polovici deväťdesiatych rokov pracoval ako drevársky robotník, kultúrny a osvetový pracovník, korektor v tlačiarňach, redaktor mestského rozhlasu, editor. Ako novinár spolupracoval so Slovenským rozhlasom, redakciou denníka SME, s reklamnou agentúrou Wiktor Leo Burnett. V rokoch 1997 až 2001 bol redaktorom denníka Hospodárske noviny, neskôr publikoval v týždenníku Formát. Kedysi organizoval a autorsky pripravoval tematické diskotéky, dlhé roky robil vedúceho a lektora filmového klubu, rok bol vedúcim kina s kapacitou 300 miest. Zaujíma sa o hudbu (nedá dopustiť na svoju najobľúbenejšiu skupinu Pink Floyd), literatúru (hlavne obdobie druhej svetovej vojny), film, výtvarné umenie, fotografiu. Poéziu píše už len sporadicky, dlhé roky je však členom literárneho klubu, občas i porotcom celoslovenskej literárnej súťaže.

.denník Martina Droppu

Heydrichova smrť a romantizmus vlastenectva

Slovenské vlastenectvo je zvláštny, nestály (po)cit, v ostatných dňoch takmer výlučne spájaný s frenetickým vykrikovaním hesiel My sme tu doma! a Slovenskóóóóó!!! počas medzištátnych športových zápasov. Držanie strany športovcom nemá však s vlastenectvom nič spoločné.

Prezidenti, oborohy, cintoríny, Švejk a turisti

Zápas Slovenska o dôstojné miesto na európskej mape turistických či dovolenkových destinácií pretrváva. Bojuje sa na viacerých frontoch.

Holokaust v tieňoch spochybňovania

Na to, aby sme hovorili o deportáciách a holokauste, netreba čakať na výročia, spojené s týmito temnými udalosťami histórie nášho národa.

Zvláštny farár

Na začiatku bol dobre mienený zámer napísať reportáž o ľuďoch z občianskeho združenia Dobrý pastier a o útulku pre ľudí bez striech nad hlavou, ktorý združenie prevádzkuje v Kláštore pod Znievom. Na konci je rozčarovanie.

Balada o vojakovi Vendelínovi

Na fotografii je československý vojak Vendelín Trnovský. Vendo, civilným zamestnaním profesionálny bytový maliar, sa narodil 21. februára 1921 v Kalamenoch, zomrel 25. januára 1984 v Ružomberku.

Túra krajinou v ráme

Len do 10. septembra môžeme v Liptovskej galérii Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši uvidieť a precítiť obrazy akademického maliara Karola Feňveša (29. december 1921).

Bojisko za 17 tisíc

Po bojoch na Dukle boli boje pri Liptovskom Svätom Mikuláši a o toto mesto druhou najväčšou bojovou akciou 1. československého armádneho zboru v ZSSR.

21. august v Liptove / europoklona

Tohtoročný 21. august bude v nedeľu. 21. august roku 1968 bol v stredu. V nedeľu si pripomenieme 43. výročie vpádu okupačných vojsk krajín Varšavskej zmluvy do Československa.

Boj (s) myšlienkami

Narodil sa v Turčianskom Svätom Martine v roku 1944, do roku 1962 žil v Liptovskom (Svätom) Mikuláši, v roku 1968 emigroval do Londýna. Do roku 1998 pracoval ako redaktor slovenského vysielania BBC. Hovorí Ivan Štípala.

O slobode

Spýtal(a) si sa ma: „Prečo sa tak dobre cítiš v rómskych osadách?“ Odpísal som: „Pretože sa tam cítim slobodný.“ Zavrel som oči.

články

rss

Balada o vojakovi Vendelínovi

Na fotografii je československý vojak Vendelín Trnovský. Vendo, civilným zamestnaním profesionálny bytový maliar, sa narodil 21. februára 1921 v Kalamenoch, zomrel 25. januára 1984 v Ružomberku.

.martin Droppa

5. september 2011 | prečítané 2401x | reagoval 1 človek | hodnotené 4.9 | hodnotilo 74

Každým rokom si v prvý septembrový deň okrem Dňa Ústavy SR pripomíname vypuknutie druhej svetovej vojny, v ktorej bojovali i naši, československí, vojaci. Jedným z nich bol Vendo.


Hľadíme na fotografiu vojaka Trnovského, ktorého uniformu zdobia vojnové vyznamenania: Československý vojnový kríž z roku 1939, Československá vojnová medaila Za zásluhy, Československá vojenská pamätná medaila so štítkom (ZSSR), Československá vojenská medaila Za chrabrosť pred nepriateľom.
Čo vieme o Vendovi? Bol druhým nejstarším z ôsmich súrodencov, v mladosti sa začal zaujímať o společenské a politické dianie. Dnes by sme ho nazvali aktivistom. V roku 1941 bol na Slovensku, zakrátko však odchádza do ZSSR. Proti Nemcom bojoval až v Odese. V roku 1944 sa vracia domov – ako parašutista bol vysadený nad Prašivou v Nízkych Tatrách. Bojoval. Bol ťažko zranený.
V roku 1948 sa zaplietol do protištátnej protikomunistickej činnosti. Zatkli, odsúdili ho, zavreli. Na desať rokov. Do Jáchymova. Jáchymovská radiácia bola predsa len na niečo dobrá: Vendovi sa v baniach sťa zázrakom vyliečila boľavá, hnisajúca noha. Zvíťazil nad zranením z vojny. Vendova rodina nemala peniaze aby ho z väzenia vykúpila, a tak vojnový hrdina sedel v base a maľoval. Zarobil tým pár korún, tie posielal domov. Peniaze sa zišli – boľševici znárodňovacími dekrétmi priviedli rodinu Trnovskú takmer na mizinu.     
Keď sa Vendo vrátil z Jáchymova, 28. júna 1957 sa v Dlhej Lúke oženil s Máriou. Žena onedlho po svadbe zomrela, Vendo ostal sám s dvomi malými deťmi. Druhú manželku si nehľadal – z obavy, ako by prijala jeho detičky.
V roku 1968 Venda štátna moc rehabilitovala, o šestnásť rokov na to zomiera na rakovinu. Jáchymov. Po Novembri 1989, In memoriam, dostal niekoľko vyznamenaní, pozostalí i finančné odškodné.
Deti idú do školy, milé panie učitelky dostávajú kytice kvetov, pánu učiteľovi dala tretiačka Zuzanka bozk. Hudba hrá. Deň ústavy, začiatok školského roka (koniec prázdnin), výročie vypuknutia svetového vojnového požiaru. Jeden dátum.
Státisíce Vendov bojovali, zomierali, trpeli. O mnohých nevieme nič, a nikdy sa ani nič nedozvieme. O Vendelínovi Trnovskom vieme neveľa. Kto vie viac, kto pozná niekoho, kto s Vendom bojoval v pekle vojny či v pekle Jáchymova, prosím – ozvite sa. Kontakt na autora dostanete v redakcii.

priemerné hodnotenie: 4.9  ~  hodnotilo: 74
 
1 2 3 4 5

ohodnoťte článok od 1 do 5

Diskusia (1)

  1. .re: od .peter2 | 2. február 2012 15:15

    Velmi pekny a zaujimavy clanok

Komentáre do diskusie môžu pridávať len predplatitelia Piana. Zaregistrovať sa môžete tu.


Redakcia si vyhradzuje právo vymazať príspevky, ktoré obsahujú vulgárne či rasistické výrazy, a tiež tie, ktoré sú osobným útokom na redaktorov a spolupracovníkov .týždňa.

Inzercia  Newsletter  RSS  Predplatné  Články z tlačených vydaní  Kontakty

Copyright © 2009 - 2012 Vydavateľstvo W Press a.s., Partizánska 2, 811 03 Bratislava, Slovensko / ISSN: 1336-653X

Design and Technology by MONOGRAM