autor
.martin Hanus
Je zástupca šéfredaktora, je zodpovedný najmä za rubriky téma a doma. V roku 1999 absolvoval nemecký jazyk a literatúru na Pedagogickej fakulte UK, neskôr učil na Gymnáziu J. Papánka na Vazovovej ulici. Z učiteľského chlebíčka, ktorému zasvätil tri roky, presedlal na ešte stresovejšiu novinárčinu. V roku 2002 začínal v týždenníku Domino Fórum, o dva roky stál spolu s ďalšími kolegami z Domina pri zrode .týždňa. Je ženatý, má dve deti.
.denník Martina Hanusa
Matovič a Dzurinda: dvaja hazardéri
Tento titulok vyzerá trochu silene. Na slovenskej politickej scéne naozaj sotva nájsť rozdielnejšie typy politikov než sú Matovič a Dzurinda.
Denník Pravda: príbeh jednej propagandy
Ak si chcete pripomenúť zašlé časy mečiarovského denníka Slovenská republika, čítajte denník Pravda. Je to síce chabá pripomienka, chýbajú tu Jánovia Smolcovia, ani sa tu nezverejňujú podvrhy. Ale s normálnou žurnalistikou to nemá nič spoločné.
R. Sulík: Komunikácia s Kočnerom ma veľmi mrzí
Líder SaS v rozhovore pre .týždeň priznáva, že takzvaná kauza Sasanka je skúškou, či mu ľudia budú veriť.
Ako ohlupovať národ
Autor si až s istým oneskorením prečítal materiál Národná stratégia pre globálne vzdelávanie na obdobie rokov 2012-2016, ktorý schválila minulú stredu Radičovej vláda. Názov nezavádza – ak mávate v noci problémy so zaspávaním, začítajte sa do tohto, do dvoch minút zaručene zaspíte od nudy. Touto radou sme však možnosti pozitívneho využitia Národnej stratégie vyčerpali.
SDKÚ-Gorila
Odvolanie Bubeníkovej je totálnym debaklom SDKÚ-DS. Dzurinda chcel byť lídrom zomknutého pravicového trojbloku, čo nevyšlo. Najbližšie týždne sa budú od neho odťahovať Bugár s Figeľom aj dosiaľ niektoré ticho sympatizujúce médiá. Modrá strana plne pochopí následky dnešných udalostí až počas volebnej noci z 10. na 11. marca. Gorilu, tohto džina vypusteného z fľaše, sa už totiž nepodarí zazátkovať.
T. Nicholson: Bubeníková sa predo mnou rozplakala
Prinášame úryvok z rozsiahleho rozhovoru s novinárom Tomom Nicholsonom, ktorý vychádza v najnovšom .týždni. V prvom tohtoročnom vydaní venujeme kauze Gorila 14-strán.
Je Gorila šalátovina?
Je fajn, že denník Sme vyspovedal bývalého policajta Jána Rejdu, jedného z protagonistov spisu Gorila. Ale k Rejdovej sebaobhajobe aj k jeho označeniu Gorily za „grc“ pravdivý iba na 20 percent treba ešte niečo dopovedať.
Nový trik: eurozónu má zachrániť MMF
Je to ako na hojdačke: včera večer Sarkozy a Merkelová odhodlane predostreli svoj plán na záchranu Európy. O pár hodín zazvonila umieráčikom americká ratingová agentúra. A na Slovensku sa vzrušujeme nad vecami, ktoré neexistujú. Viac v mojom Nemeckom diári.
Bude ešte na Vianoce existovať euro?
Máte pocit, že titulok zbytočne dramatizuje? Azda aj áno – ale skúste sa začítať do francúzskej a nemeckej tlače. Také peklo medzi Parížom a Berlínom tu už dávno nebolo. A k tomu na upokojenie adventný bonus o katolíkovi Thomasovi Gottschalkovi. Viac v mojom Nemeckom diári.
Nestojme falošne za Pravdou
Bolo úplne v poriadku, keď novinári kritizovali exministra Galka a jeho VOS za odpočúvanie kolegov z Pravdy – napichnúť novinárov len preto, aby sa zistila ich „styková báza“ v spravodajskom prostredí, je neprípustné. Lenže napriek tomu spoločná deklarácia šéfredaktorov smrdí.
články
rssAko ohlupovať národ
Autor si až s istým oneskorením prečítal materiál Národná stratégia pre globálne vzdelávanie na obdobie rokov 2012-2016, ktorý schválila minulú stredu Radičovej vláda. Názov nezavádza – ak mávate v noci problémy so zaspávaním, začítajte sa do tohto, do dvoch minút zaručene zaspíte od nudy. Touto radou sme však možnosti pozitívneho využitia Národnej stratégie vyčerpali.
.martin Hanus24. január 2012 | prečítané 7290x | reagovalo 9 ľudí | hodnotené 4.2 | hodnotilo 139
Žiaľ, už existuje iba negatívne využitie: a to naozaj začať s implementáciou tejto stratégie do škôl. V tomto prípade treba len dúfať, že v škole, ktorá je vo svojej podstate konzervatívnou inštitúciou, sa ťažko presadzujú nielen užitočné reformy, ale aj najväčšie hlúposti.
Táto stratégia globálneho vzdelávania sa síce navonok tvári reformne, deklaruje, že chce deti priviesť deti od memorovania ku kritickému mysleniu, ale v skutočnosti nejde o nič iné než o ideologickú nalieváreň. Len s tým rozdielom, že kým kedysi sa vychovával socialistický človek, teraz to má byť „globálne“ a „rozvojovo“ uvedomelý občan, spôsobilý „prevziať zodpovednosť za správanie, ktoré zabezpečí trvalo udržateľný život na Zemi“, poznať „hlavných aktérov rozvojovej spolupráce“ ako aj „miléniové ciele“ OSN, má byť vzdelaný v oblasti HIV/AIDS, má si osvojiť idey multikulturalizmu, vyrovnať sa s témami ako „stereotypy a predsudky, xenofóbia, rasizmus, intolerancia“ a byť podkutý v oblasti „rodovej rovnosti“.
Strategický materiál sa odvoláva na portál www.rozvojovevzdelavanie.sk, ktorým by sa mali učitelia inšpirovať a ktorý obsahuje ponuku prihlúplych rolových hier. Na portáli sa takisto dočítame angažované heslá o genderových roliach, alebo o tom, že krajiny by sa nemali deliť na bohaté a chudobné, ale na „ekologických dlžníkov a ekologických veriteľov“. Všetko v duchu, v akom o týchto veciach myslia a hovoria aktivisti z mimovládiek.
Tu teraz nejde len o jednu vzdelávaciu stratégiu, aké sa píšu preto, aby sa písali. Problém je širší a priamo sa týka sporov o podstatu školy. Uvedený vládny materiál si školu nepredstavuje ako vzdelávaciu inštitúciu, ktorá má dieťa socializovať a oboznámiť so základmi vlastnej aj svetovej kultúry či poznania. Škola má byť opäť len akýmsi výcvikovým táborom, ktorého vzdelávacie obsahy majú z nemalej časti tvoriť aktuálne ideologické klišé. Predtým to bol proletariát, teraz napríklad rodová rovnosť alebo poznanie „ekostopy jednotlivých krajín“ – škola teda opäť nie je autonómnou inštitúciou s vlastným životom, ale slúžkou dobových požiadaviek. Oproti socializmu je tu isteže významný rozdiel najmä v tom, že tentoraz žiaci nemusia držať ruky za operadlom a môžu si naozaj hovoriť, čo chcú.
A rodič? Ten je spokojný, že v modernom výcvikovom tábore so siedmymi hodinami angličtiny týždenne pripravujú jeho dieťa na život a keďže sa na hodinách o všetkom do nemoty diskutuje, ešte sa ich dieťa naučí aj to oné, kritické myslenie...
Taký je napokon ideál týchto vzdelávacích teórií: študent nemusí vedieť
poriadne nič, zato sa vie drzo hlásiť o slovo, odmieta čokoľvek memorovať (nech sa niekto opováži žiadať od neho naspamäť verš zo Sládkovičovej Maríny), zato dokonale ovláda mediálne skratky, jeho knižnicou je Facebook, na internete vám nájde hádam aj snežného muža Yetiho a Andrej Hlinka je preňho v prvom, druhom aj treťom rade netolerantný slovenský antisemita.
Takáto škola vychováva budúcich novinárov a „ľudí proti rasizmu“, ktorí sú schopní odhaliť skrytého rasistu aj v takom Jánovi Figeľovi či Lucii Nicholsonovej (ukážky vhodné do moderných učebníc nájdete tu a tu a tu), alebo vychováva budúcich európskych úradníkov, ktorí dôsledne dbajú na to, aby sa vedecké granty rozdeľovali podľa rodového aspektu.
Ale dosť bolo kritiky, načim aj trochu pokory. Ak sa svet okolo blázni, to ešte neznamená, že vy ste úplne normálny.
Diskusia (9)
-
.nebojte sa od .anton3526 | 28. január 2012 11:51
Nebojte sa. Ja som učiteľ. Učím na strednej škole a môžem sa zaručiť, že nič z toho sa na školách reálne neuplatní.... Sú to len pusté žvásty ministerských úradníkov. Osvojili si tento new speak a zahlcujú ním priestory škôl. Produkujú papiere, na ktoré v školách tlačíme testy z matematiky a angličtiny ... Iba na to je to dobré. Verte, učitelia majú týchto sračiek plné zuby a odmietajú sa v nich angažovať. Jedine z donútenia, alebo za kredity. Po získaní kreditov zabudnú ... Tieto veci naozaj nikto neberie vážne. Ani tí, čo ich píšu. Je to len taká samoúčelná hantýrka, úradníci kamuflujú činnosť a my na školách kamuflujeme implementáciu ... že uvedomelí občania, udržateľný rozvoj a podobne.
-
.fuha od .mNula | 26. január 2012 10:48
to je ina tragedia, ked takyto text vypusti zastupca sefredaktora jedneho z mala slovenskych periodik, ktore ako tak za to stoja... Prial by som mu sa porozpravat s nejakymi rozumnymi ludi, ktorych deti vyrastaju v takej napriklad irskej skole. S ludmi, ktori sa chcu vratit domov, no ked si porovnaju pristup u nas a tam (so slovenskym systemom sa priamo stretnu na vyrovnavacich skuskach), zachvati ich panika...
-
.coming out... od .mk | 25. január 2012 10:28
... "obyčajného" redaktora, ktorému je aj "biela" dobrá. a najlepšie pod žlto-bielou vlajkou. veľmi štúdiahodný text...
-
.adamO od .adamO | 25. január 2012 00:10
normalny s tvrdym y:)
-
.kritika konceptov alebo ich praktickej implementacie? od .peter sutoris | 24. január 2012 18:07
nazdar martin, nemam ten material nastudovany (a kedze tipujem, ze maloco z neho sa dostane aj realne do praxe, ako sme uz videli pri predoslych pokusoch, ani nim nejdem stracat cas), takze neviem posudit do akej miery prakticky ta pedagogika je nastrojom ideologie alebo niecoho ineho. mam ale pocit, ze ty neriesis primarne prakticke sposoby, akym sa toto ma presadzovat, ale ze ti vadia samotne koncepty a myslienky. a v tom s tebou nemozem suhlasit. ziadna krajina (mozno s vynimkou severnej korei) dnes nie je izolovany ostrov a nemoze sa donekonecna chovat provincne. co je zle na tom, ak sa decka budu zamyslat nad multikulturalizmom (cim netvrdim, ze skola ich ma nutit, aby sa s nim stotoznili, ale aby boli vystaveni zakladnym faktom a roznym nazorom, vratane toho tvojho, a vedeni k tomu, aby si vytvorili nazor vlastny) -- nepomohlo by im to lepsie chapat etnicke nepokoje v europe, nepripravilo by ich to na prichod lekarov a zrejme casom aj inych profesionalov z vychodu ku nam? mileniove ciele osn? co je zle na tom, ze si decka na slovensku budu vedome, ze su na tom po materialnej stranke lepsie, ako 80%+ deciek po svete, z ktorych mnohe nemaju ani to stastie, ze maju pitnu vodu, mozu chodit do skoly atd.? ze mozno na slovensku konecne vyrastie generacia, ktora s pokorou prestane hadzat vsetky problemy na externe vplyvy prostredia (lebo si uvedomi, ze je v porovnani so zvyskom sveta privilegovana, ze sa narodila prave tu) a zacne od seba? xenofobia, rasizmus, intolerancia? neexistuju? netreba ich riesit? dodnes stretavam po slovensku vysokoskolsky vzdelanych ludi, ktori mi bez akehokolvek naznaku poznania historickych faktov budu tvrdit, ze kolonizacia azie a afriky europanmi bola len a len cisto dobra vec (bez naznaku uvedomenia si nematerialnych negativ, vsetkeho nasilia, rasizmu a kulturnej arogancie, ktore niesla), ze afrika je chudobna, lebo ludia su tam lenivi, co je dane geneticky, nie kulturne (vacsina sociologov a kulturnych antropologov, ktori sa tam zaoberaju, sa bez mihnutia oka zhodne, ze to nie je ani jedno, ani druhe). potom sa divime, ze xenofobne strany to v niektorych regionoch slovenska u mladych valcuju? nemame predsudky? pozname fakty? uvazujeme o nich racionalne? nenosime v sebe strach z diverzity? a mame cakat, ze tieto pokrivenia v spolocnosti bude napravat rodina, ta rodina, ktora sa v tej nasej "rozvinutej" europe rozpada a prestava plnit co i len elementarne funkcie, kym skola si zachova svoj "konzervativny" (citaj desatrocia konstantny, v mraznicke ulozeny) pristup. mozme sa bavit o tom, aka pedagogika podporuje kriticke myslenie a aka podporuje sirenie ideologie (ktora je opakom kritickeho myslenia), a aka podporuje sirenie apatie (sucasny stav). mozme sa bavit o tom, co su fakty a co su nazory a kde je hranica. ale bavit sa o tom, ci je ulohou skoly vytvarat u ziakov iste povedomie, ze tieto veci tu su (aj ked je to povedomie vo forme, ze s nimi nesuhlasim, ale poznam argumenty protistrany), mi v roku 2012 pride kontraproduktivne. v dobrej debate plati, ze debatujuci by nemal druhu stranu vykreslovat ako karikaturu, naopak, mal by byt schopny odprezentovat ten najpresvedcivejsi argument protistrany a triafat sa donho. toto v rozvojovej problematike plati na slovensku u miziveho percenta ludi, ktori nepoznaju argumenty ale ani fakty, casto nemaju nazor (kolko % ludi vie od brucha povedat, ake % ludi na svete zije pod dolar na den alebo kolko % deti na svete je nutenych pracovat namiesto chodenia do skoly? kto si z dejepisu pamata, co to bola eugenika v nacistickom nemecku a kto z nich vie, ze ako "veda" bola vzapati roznosena na kusy? ze rozdiely medzi anatomiou mozgu cernocha a belocha su prakticky ziadne? ze v mnohych rozvojovych krajinach maju deti v priemere nizsie iq ako u nas a studie konkluzivne dokazali, ze je to preto, lebo v prvych rokoch zivota sa im nedostalo urcitych latok potrebnych pre zdravy vyvin nervovej sustavy, ako je napriklad jod? a kto dnes vie ze ceskoslovenska delegacia na mierovej konferencii v parizi po prvej svetovej vojne vyslovila zaujem o kolonizaciu casti zapadneho pobrezia afriky?). nemat nazor si v tak vysoko poprepajanom svete v tomti storoci pri zalezitostiach globalneho dopadu nemozme dovolit. ze sa nas to netyka? daj tomu zo dve dekady, staci si pozriet demograficky vyvoj v europe a rastuci tlak utecencov, aj to slovensko bude musiet spolocnost otvorit ludom z menej bohatych krajin (ti ukrajinski doktori su len prva lastovicka) a bude celit cim dalej tym vacsiemu naporu utecencov. nehovoriac o tom, ze tie tvrdenia, ze slovensko by v EU a inych medzinarodnych organizaciach nemalo byt len do poctu a prezentovat autenticky nazor, ktori ti ostatni pocuvaju, je postavene na premise, ze slovensko nejaky nazor ma, a ze ten nazor je informovany faktami a poznanim inych nazorov. ja ten pocit fakt nemam. tolko od mimovladneho aktivistu, mozme prilezitostne predebatit ked sa uvidime.
-
.keyboard od .madom | 24. január 2012 16:08
mate uvedeny nick, nie meno a priezvisko, takym tykam, aj cudzim. Vas nazor sa velmi nelisi od obsahu clanku, no nechapem vase reakcie. Aj ked s vacsinou vasich nazorov suhlasim, skor sa hodia pod ine clanky. Aj ked je tema skolstvo... No trochu o inom.
-
.madom od .keyboard; | 24. január 2012 15:47
Vy na tom tiež nie ste oveľa lepšie, ak neviete, že cudzím ľudom netykáme. Škola je konzervatívnou inštitúciou do takej miery, do akej z nej takú inštitúciu ako spoločnosť spravíme. Koľko z toho, čo sme sa za socíku, prípadne za Havla, Mečiara učili v školách, skutočne využijeme v živote? Pokiaľ človek nešiel študovať prírodovedné vedy, nevyužil takmer nič. Nerobme z každého dieťaťa nasilu intelektuála. Radšej ho naučme čítať, písať, počítať, slušne sa správať, spravovať si domácnosť a jej rozpočet, ako funguje štát a jeho ekonomika, ako sa chovať na pohovore alebo ako v malom podnikať. Radšej nech to dieťa vie, že to, že má medzi nohami pipíka ešte neznamená, že je niečo viac alebo menej, keď ho to už doma rodičia nenaučili. Škola by mala dobre pripraviť mladého človeka do života a nie učiť ho memorovať sa na silu.
-
.to keyborad od .madom | 24. január 2012 15:37
ty si asi dalsi priklad velkeho problemu v nasich skolach: neschopnost pochopit text.
-
.nesúhlasím. od .keyboard | 24. január 2012 14:32
Nevedel som, že učiť sa o AIDS, chudobe, rodovej rovnosti, či o multikulturalizme a odsudzovať xenofóbiu a rasizmus je čosi zlé. Ale možno by bol lepšie šikanovať niekoho inej farby pokožky, najlepšie chlapec dievča a popritom jej recitovať nejaké nezmyselné slovenské supedielo. Akosi mi stále uniká podstata toho, čo je na tolerancii a informáciach o dnešnom svete zlé. Na čo mi je Marína, keď neviem narábať s peniazmi a zostaviť si rodinný rozpočet? Na čo mi je hlavné mesto Kambodže a čo sa vyrába aj v poslednej dedine, keď neviem, že pri súloži bez ochrany ma ohrozujú rôzne pohlavné a často i smrteľné choroby? Haló, je 21. storočie. Autorovi asi ušlo, že v tom materiáli sa nepíše nič o nejakom nepriateľovi, ktorého sme tu za socializmu mali a od mala nám vymývali mozgy zlými imperialistami zo Západu. A to je ten hlavný rozdiel. Kým vtedy to skutočne bola sprostá propaganda, tieto veci, ktoré sa v článku menujú, sú skutočnými témami a problémami dnešného sveta.
Komentáre do diskusie môžu pridávať len predplatitelia Piana. Zaregistrovať sa môžete tu.
Redakcia si vyhradzuje právo vymazať príspevky, ktoré obsahujú vulgárne či rasistické výrazy, a tiež tie, ktoré sú osobným útokom na redaktorov a spolupracovníkov .týždňa.
Copyright © 2009 - 2012 Vydavateľstvo W Press a.s., Partizánska 2, 811 03 Bratislava, Slovensko / ISSN: 1336-653X
Design and Technology by MONOGRAM