autor
.martin Droppa
V .týždni je reportérom. V druhej polovici osemdesiatych a v prvej polovici deväťdesiatych rokov pracoval ako drevársky robotník, kultúrny a osvetový pracovník, korektor v tlačiarňach, redaktor mestského rozhlasu, editor. Ako novinár spolupracoval so Slovenským rozhlasom, redakciou denníka SME, s reklamnou agentúrou Wiktor Leo Burnett. V rokoch 1997 až 2001 bol redaktorom denníka Hospodárske noviny, neskôr publikoval v týždenníku Formát. Kedysi organizoval a autorsky pripravoval tematické diskotéky, dlhé roky robil vedúceho a lektora filmového klubu, rok bol vedúcim kina s kapacitou 300 miest. Zaujíma sa o hudbu (nedá dopustiť na svoju najobľúbenejšiu skupinu Pink Floyd), literatúru (hlavne obdobie druhej svetovej vojny), film, výtvarné umenie, fotografiu. Poéziu píše už len sporadicky, dlhé roky je však členom literárneho klubu, občas i porotcom celoslovenskej literárnej súťaže.
.denník Martina Droppu
Heydrichova smrť a romantizmus vlastenectva
Slovenské vlastenectvo je zvláštny, nestály (po)cit, v ostatných dňoch takmer výlučne spájaný s frenetickým vykrikovaním hesiel My sme tu doma! a Slovenskóóóóó!!! počas medzištátnych športových zápasov. Držanie strany športovcom nemá však s vlastenectvom nič spoločné.
Prezidenti, oborohy, cintoríny, Švejk a turisti
Zápas Slovenska o dôstojné miesto na európskej mape turistických či dovolenkových destinácií pretrváva. Bojuje sa na viacerých frontoch.
Holokaust v tieňoch spochybňovania
Na to, aby sme hovorili o deportáciách a holokauste, netreba čakať na výročia, spojené s týmito temnými udalosťami histórie nášho národa.
Zvláštny farár
Na začiatku bol dobre mienený zámer napísať reportáž o ľuďoch z občianskeho združenia Dobrý pastier a o útulku pre ľudí bez striech nad hlavou, ktorý združenie prevádzkuje v Kláštore pod Znievom. Na konci je rozčarovanie.
Balada o vojakovi Vendelínovi
Na fotografii je československý vojak Vendelín Trnovský. Vendo, civilným zamestnaním profesionálny bytový maliar, sa narodil 21. februára 1921 v Kalamenoch, zomrel 25. januára 1984 v Ružomberku.
Túra krajinou v ráme
Len do 10. septembra môžeme v Liptovskej galérii Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši uvidieť a precítiť obrazy akademického maliara Karola Feňveša (29. december 1921).
Bojisko za 17 tisíc
Po bojoch na Dukle boli boje pri Liptovskom Svätom Mikuláši a o toto mesto druhou najväčšou bojovou akciou 1. československého armádneho zboru v ZSSR.
21. august v Liptove / europoklona
Tohtoročný 21. august bude v nedeľu. 21. august roku 1968 bol v stredu. V nedeľu si pripomenieme 43. výročie vpádu okupačných vojsk krajín Varšavskej zmluvy do Československa.
Boj (s) myšlienkami
Narodil sa v Turčianskom Svätom Martine v roku 1944, do roku 1962 žil v Liptovskom (Svätom) Mikuláši, v roku 1968 emigroval do Londýna. Do roku 1998 pracoval ako redaktor slovenského vysielania BBC. Hovorí Ivan Štípala.
O slobode
Spýtal(a) si sa ma: „Prečo sa tak dobre cítiš v rómskych osadách?“ Odpísal som: „Pretože sa tam cítim slobodný.“ Zavrel som oči.
články
rss21. august v Liptove / europoklona
Tohtoročný 21. august bude v nedeľu. 21. august roku 1968 bol v stredu. V nedeľu si pripomenieme 43. výročie vpádu okupačných vojsk krajín Varšavskej zmluvy do Československa.
.martin Droppa19. august 2011 | prečítané 3439x | reagovalo 0 ľudí | hodnotené 4.3 | hodnotilo 54
Je viac než pravdepodobné, že tohtoročné výročie 21. augusta 1968 si budú v mnohých mestách i obciach bývalého Československa (a určite aj v zahraničí) mnohí pripomínať na rôznych spoločenských úrovniach. Existuje však jedno mesto na Slovensku, kde sa 21. augusta 2011 oficiálne nebude spomínať výročie „vypuknutia“ okupácie a následného nástupu brutálnej husákovskej normalizácie. Tým mestom je Liptovský Hrádok. Na nedeľu 21. augusta t. r. je v Liptovskom Hrádku naplánované slávnostné otvorenie nového námestia v centre:
http://www.lhsity.sk/foto.php?fotka=hlavnestranky/velke/Namestie_plagat1.jpg
Keď sa Peter Lachký, občan Liptovského Hrádku, spýtal na oficiálnej internetovej stránke liptovskohrádockej samosprávy, či je správne usporadúvať v meste akúkoľvek slávnosť v deň, na ktorý pripadá mimoriadne smutné výročie, Ján Kazár, prednosta MsÚ Liptovský Hrádok, mu odvetil, že termín otvorenia námestia určil Riadiaci orgán ROP. (Pre neznalé a neznalých „moderných skratiek“ vysvetlivka: ROP je Regionálny Operačný Plán.):
http://www.lhsity.sk/index.php?page=forum_prispevky&tema=26&tread=7977
Pavol Hammel v jednej svojej pesničke vyspevuje o klaňaní sa: „Pokloňme sa, pokloňme sa...“ Netušil, nevedel, neborák umelec, ani jeho textár, že prejdú desaťročia a my sa nebudeme klaňať žihľave ani cibuli, ale zjednotenej európskej mene, presnejšie eurofondom. Klaňať sa peniazom, oslavovať ich (predražené získanie, úspešné minutie a nejasné splácanie) je, nielen podľa mňa, choré.
Na liptovskohrádockú nedeľnú slávnosť pôjdem. Nie „oslavovať“ dokončenie nejakej stavby. Pôjdem tam preto, aby som si v centre prastarého lesníckeho mesta (kde na novom námestí ostali tri pôvodné lipky – aj to okýptené o konáre až na kmene) pripomenul udalosti spred vyše štyroch desaťroči, a hlavne to, aké morálne, ľudské i ekonomické škody v našej vlasti ony napáchali. Aby som si pripomenul obete (aj na životoch!) „nezištnej bratskej pomci“ a následnej „normalizácie“ života v Československu. Pôjdem tam ako občan Slovenskej republiky, veriac, že vo svojej spomienke nebudem fyzicky na novom liptovskohrádockom námestí osamotený.
Diskusia (0)
Komentáre do diskusie môžu pridávať len predplatitelia Piana. Zaregistrovať sa môžete tu.
Redakcia si vyhradzuje právo vymazať príspevky, ktoré obsahujú vulgárne či rasistické výrazy, a tiež tie, ktoré sú osobným útokom na redaktorov a spolupracovníkov .týždňa.
Copyright © 2009 - 2012 Vydavateľstvo W Press a.s., Partizánska 2, 811 03 Bratislava, Slovensko / ISSN: 1336-653X
Design and Technology by MONOGRAM