video

rss

Tento informačný text sa vám zobrazuje namiesto článku, ktorý ste chceli zobraziť, pretože nie ste platiaci užívateľ siete Piano. Ak chcete zobraziť pôvodný text, 

PIANO je sieť predplatného, kde za jedinú platbu 2,90 € mesačne získavate okamžite prístup k prémiovému obsahu na najvýznamnejších slovenských weboch. Nezáleží na tom, kde zaplatíte, k ostatným stránkam v sieti máte automaticky aktivovaný prístup. Nemusíte už znova nikde inde platiť ani sa znova prihlasovať. 

Netreba sa pritom báť, že vaše peniaze na predplatné idú aj stránkam, ktoré nečítate. PIANO rozdeľuje peniaze podľa toho, koľko času na jednotlivých médiách strávite. Odmeňuje tak naozaj kvalitný obsah, ktorý chcete čítať - a dáva médiám signál, do čoho investovať majú a do čoho radšej nie. 

Vaše konto je viazané na vás, nie na váš počítač. Nemôžete konto v PIANO zdieľať s inými ľuďmi, ale môžete ho vďaka pridelenému heslu využívať aj na viacerých vlastných počítačoch.

Otvoriť platobné okno s možnosťami platby 

Prečo musím platiť, nestačia médiám príjmy z reklamy?

Reklama je výborný zdroj príjmov na financovanie masového obsahu, ktorý láka veľké množstvo ľudí. Médiá však majú problém financovať z nej na webe náročnejší obsah určený pre ľudí, ktorých zaujímajú menej masové témy, hlbšie analýzy a pôvodné spravodajstvo a vlastná tvorba.

Médiá sa tradične od svojho vzniku preto väčšinou museli spoliehať na oba zdroje príjmov, od čitateľov aj z reklamy (napr. za noviny v stánku zaplatíte a je v nich aj reklama). 

Na webe médiá dlhé roky dúfali, že príjmy z reklamy budú stále rásť a tak dokážu nahradiť výpadok príjmov od čitateľov. To sa však nestalo a ak chcú médiá skvalitňovať a rozširovať svoj obsah, musia sa vrátiť k pôvodnému modelu financovania aj vďaka platbám od čitateľov.

Možnosti platby 

Zaplatiť môžete:

  • platobnou kartou Visa, Mastercard, Maestro
  • online prevodom z Tatra banky alebo Slovenskej sporiteľne
  • na faktúru Slovanetu alebo Websupportu, ak už ste ich zákazníci (ďalšie firmy budú postupne pribúdať)
  • cez Paypal 
  • prevodom na účet z ktorejkoľvek banky.

Otvoriť platobné okno s možnosťami platby

Ak vám niektorý nástroj chýba, napíšte nám na info@pianomedia.sk. 

Ako umožniť hromadný prístup pre zamestnancov

Ak chcete zabezpečiť prístup pre viac ľudí, napíšte nám a pošleme vám podrobnejšie informácie o možnostiach hromadného predplatného.

Kto všetko sa do projektu zapojil?

Aktuálny zoznam nájdete na www.pianomedia.sk.

Kde sa dozviem o sieti PIANO viac?

Pozrite si stránku www.pianomedia.sk, tam sme pripravili všetky informácie, ktoré by ste mohli potrebovať, prípadne napíšte na info@pianomedia.sk 

Ako môžem zaplatiť?

Kliknite sem a zobrazia sa všetky možnosti platby.

20 rokov slobody

00 : 00 | .lampa

Hostia: Martin M. Šimečka Peter Zajac

16. november 2009 | videné 4414x | reagovalo 27 ľudí

Diskusia (27)

  1. .pre lol, pravda od .stano kalman | 4. január 2011 11:00

    nuz zalezi od toho koho pravdu pises a ci je pravda ,ktoru pises pravdou vo svojej pravej a pravdivej podstate.

  2. .shora od .lol | 27. november 2009 09:46

    Na sme som bol scenzurovany a napokon zruseny. Tu zatial akurat zoparkrat scenzurovany, ked som napisal pravdu o Zajacovi a spol. :-)

  3. .rothbard od .shora | 27. november 2009 08:45

    lol, ivan baltay: normalne sa tesim aka diskusia tu zacala, na mojom sme-blogu zatial nemam stastie na takych diskuterov ako vy ste dvaja

  4. .zLO? od .jON | 26. november 2009 21:40

    ...a ja zas hovorim ze "kde nie je tam ani HZDS neberie!" :-)

  5. .spolocenske vedy od .lol | 26. november 2009 10:30

    To co je netestovatelne podla Poppera nemozeme nazvat vedou. To samozrejme neznamena, ze to musi byt zavrhnute. Aj rozpravky maju napriklad vychovnu funkciu. V kazdom pripade by to vsak nemalo byt pouzite ako zamienka na nejake nasilne regulacne a ine zasahy. BTW, statny kapitalizmus je asi nekorektny termin. Definicia kapitalizmu vylucuje stat z akejkolvek sfery okrem ochrany zivotov, majetku jednotlivcov a tych najzakladnejsich funkcii pre prezitie spolocnosti. Statny korporatizmus - privilegia pre vybrane korporacie, banky a centralnu banku by bol asi lepsi nazov. To sa prave opat v poslednom case ukazalo byt ako jedna z najvacsich hrozieb pre slobodnu spolocnost. Stale pod vplyvom Keynesovych sialenych absurdnych myslienok o vytvarani prosperity chrlenim papieroveho obeziva a hromadenim dlhu podvadzaju nic netusiace masy starou bajkou o potrebe konania mensieho zla pre vraj obecne dobro.

  6. .spolocenske vedy od .ivan baltay | 26. november 2009 07:19

    kedze su "netestovatelne", mozno sa na ne vztahuje Boasovo "Nanestastie nemame k dispozicii nic, co by vrhlo ake-take svetlo na tieto procesy" (v Misesovom duchu napriklad preto ze existuje statny kapitalizmus, centralne banky, atd. a tym padom peniaze/ceny stracaju svoju rolu "objektivneho/prirodzeneho" identifikatora (ktoru maju vo Volnom trhu)). Boasovo pokracovanie som preformuloval do otazky: "No ked toto obmedzenie uzname, mozeme definovat metodu, od ktorej mozno ocakavat nejake vysledky?". Podla Wittgensteinovho Traktatu sa tu totiz tym padom pravdepodobne pohybujeme v "nelogickej/metafyzickej" oblasti - "O com nemozno hovorit, o tom treba mlcat" - posledna 7. veta Traktatu) Na dovazok v tom o com mozno hovorit sa treba podla predposlednej vety Traktatu dopracovat (premyslanim/diskusiou/diskurzom?) k nasledovnemu: 6.54 - Moje vety objasnuju prostrednictvom toho, ze ten, kto mi rozumie, ich na konci rozpozna ako nezmyselne, ked pomocou nich - po nich - vystupil nad ne. (Musi takpovediac odhodit rebrik potom, co po nom vystupil hore.) Musi tieto vety prekonat, potom uvidi svet spravne.

  7. .zP od .lol | 26. november 2009 02:49

    Rothbard a Mises su k pravde blizsie prave preto, lebo sa drzia pravidla, ze to, co sa neda dokazat a ani testovat nema zmysel presadzovat. Volny trh je prave nahradne riesenie, ked nevieme dokazat ani testovat lepsie riesenie. Je to v podstate aplikacia pravidla prezumcie neviny ucastnika trhu. Ak nevieme dokazat, ze ucastnik trhu sa dopusta zlocinu, tak ma narok na slobodne obchodovanie. Ich hypotezy tiez nie su testovatelne v realite, lebo ich nikde vlady testovat nedovolia, ale kedze ziadne im alternativne hypotezy prave z toho isteho dovodu nemozu byt povazovane za testovatelne a toboz nie povazovane za spravne, tak ma zmysel iba nahradne riesenie - prezumcia neviny - volny trh. Len diskusiou samozrejme nic otestovat v Popperovskom zmysle nemozete. ZP je z tychto dovodov tiez iba dalsia netestovatelna hypoteza a nahradnym riesenim urcite nemoze byt, lebo vyzaduje nasilny zasah do trhu.

  8. .rothbard, Von Mises, ZP od .ivan baltay | 25. november 2009 22:57

    takze podla Vas 1. odborne diskusie, resp. publikovanie analyz Rothbardovich/Von Misesovich konceptov, alebo ZP je zbytocne, alebo nedostatocne? 2. Odvolavate sa na Wittensteinov (W.) traktat paragrafy 4.46, 4.461, 4.4611? Tam mimochodom W. vysvetluje, ze tautologia ani kontradikcia nie su nezmyselne, lebo patria k symbolizmu, ale su bez zmyslu... 3. Myslite si, ze publikovanim analyz Rothbardovich/Von Misesovich teorii, alebo ZP v karentovanych odbornych casopisch sa nevytvori dostatocne kriticka odborna diskusia o prijati tej ktorej hypotezy na testovanie? 4. Co, ako a kde konkretne navrhujete, resp. diskutujete "svoje" riesenia?

  9. .zP od .lol | 25. november 2009 21:37

    Ja zasnem. Ako moze nejaky diskurz testovat (falzifikovat) hypotezu o ZP? Vsak diskurz moze vyvratit nanajvys vnutorne logicke nezmysly - kontradikcie. Nemoze nikdy nahradit testovanie v realite - experiment. Vsak to je zaklad Popperovej metodologie vedy. Ak prijmete axiomy, ktore realitu dobre nepopisuju este stale mozu byt logicky nekonfliktne a iba konfrontacia s realitou je potom rozhodujuca.

  10. .zakladny prijem (ZP) od .ivan baltay | 25. november 2009 18:08

    na stranke ZP ma zaujal najmä ciel tejto stranky: vstupit do diskurzu (vratane odborneho) a nechat nim testovat/falzifikovat myslienku ZP. Tym sucasne overovat pravost ambicie ZP zbavit nas existencionalneho strachu...

  11. .popper od .lol | 25. november 2009 12:18

    To ci testovatelost hypotez je prospesna pre ludstvo vobec nema moc do cinenia s tym, ci je zakladny prijem dobry pre spolocnost. Spolocenske dobro je prave velmi tazke objektivne posudit ak nie nemozne. Vacsina (ak nie vsetky) hypotez o nom su prave netestovatelne hypotezy. To ze Popper povazuje svoju metodologiu poznavania reality za dobro je tiez iba jeho subjektivny nazor, aj ked ona ako metodologia objektivne moze fungovat. Poznavanie objektivnej pravdy je dokazatelne dobro? Co ak sa pri tom poznavani napriklad znicime? Ja si tiez subjektivne myslim, ze je to dobre, ale urcite by som kvoli tomu nikoho nasilim nenutil zdielat moj nazor a uz vobec ho nenutil platit na nejaky zakladny prijem. Zakladny prijem je prave exemplarny priklad netestovatelnej hypotezy a socialne inzinierstvo. Niekde to snad bolo umoznene testovat aj voci inym alternativam (zrusenieu nedobrovolnych dani vcitane)?

  12. .popper od .ivan baltay | 24. november 2009 22:07

    ak sa zhodneme na tom, ze "dobro" je v testovatelnosti/falzifkovatelnosti kazdej novej hypotezy, potom by bolo mozno zaujimave vediet aj tu vasu, kedze nasa je popletena :-)

  13. .popper od .lol | 24. november 2009 20:43

    Popper prave tvrdil, ze prave zlo treba minimalizovat, lebo sa podstatne lahsie identifikuje ako vacsinou netestovatelne (nefalzifikovatelne) hypotezy o nejakom dobre. Myslim, ze aj toho Poppera mate dopleteneho.

  14. .adam Kurta od .ivan baltay | 23. november 2009 19:40

    momentalne za prakticku aplikaciu Metodologie dobra povazujem to, co pred parlamentom robi Adam Kurta.

  15. .karl Popper od .ivan Baltay | 23. november 2009 19:08

    Je to formulacia Karla Poppera. Zda sa mi velmi presna...

  16. .proti kontaminacii Metodologie dobra od .ivan baltay | 23. november 2009 19:04

    budeme dufat v nove objavy (Najmensie zlo pravdepodobne nie je novy objav :-))... Budeme mat najvacsi zaujem na falzifikujucom experimente. Budeme ho oslavovat ako uspech, lebo nam otvoril nove pohlady do sveta novych skusenosti. A budeme ho oslavovat aj keby nam tieto nove skusenosti mali poskytnut nove argumenty porti nasim vlastnym najnovsim teoriam.

  17. .zakladny prijem od .lol | 22. november 2009 23:08

    Takze zakladny prijem nekontaminuje metodologiu dobra? To akoze netreba najprv od niekoho pracujuceho nasilim vytlct peniaze, aby niekto iny nepracujuci mohol mat zakladny prijem? To uz nie je zlo? Ako sa to odlisuje od legalizovanej lupeze - zla? Nie je to nahodou kontaminacia dobra (prezitie jedneho) zlom (okradnutim druheho)?

  18. .zakladny prijem od .ivan baltay | 21. november 2009 17:36

    tato formulacia je doveryhodna: Základný príjem nie je všeliek na problémy celej spoločnosti, ale oddeľovanie príjmu od práce je dôležitým krokom pre jej ozdravenie a teda pre lepšiu budúcnosť. Jedným z dôležitých fenoménov, ovplyvňujúcich život v našej spoločnosti je strach. Strach z toho, že stratíme zamestnanie, že nebudeme mať na bývanie, na stravu pre seba, pre deti, na splátky... Pre tento strach sme ochotní robiť nezmyselné veci, poslúchať nezmyselné príkazy, dodržiavať nezmyselné pravidlá, ochotní sa nechať ponižovať. Základný príjem môže dať človeku určitú istotu a tým i väčšiu slobodu a dôstojnosť. aj tato: Cieľom autorov stránky je podnietiť celoslovenskú diskusiu na túto tému

  19. .zakladny prijem od .jožo sklenár | 21. november 2009 12:38

    a čo www.zakladnyprijem.sk

  20. .rothbard od .ivan baltay | 21. november 2009 08:22

    uz citame :-) www.iness.sk

  21. .rothbard od .lol | 20. november 2009 20:16

    Pravda, Rothbard je asi to najlepsie, co som doteraz cital. Bohuzial nasi tzv. "praviciari" z OKS a podobnych zaujmovych skupiniek o nom nemaju ani najmensie ponatie.

  22. .churchilova loz od .samuel Hora | 19. november 2009 23:11

    Ze sme nic lepsie ako demokraciu nevymysleli je loz. Vieme aj o moralnejsich, efektivnejsich a slobodnejsich systemoch. Co takto si trosku precitat napr. Rothbarda?

  23. .a kde je ten film? od .jano | 19. november 2009 20:50

    ???

  24. .kontaminacia dobra od .lol | 19. november 2009 19:36

    Myslim, ze samotny Zajac kontaminoval "metodologiu dobra" zlom az az. Staci si spomenut jeho obhajobu vypalnickeho tunelu zvaneho "verejnopravna TV" a koncesionarskych poplatkov. Nehovoriac o jeho hlasovani volakedy v parlamente za vatikansku zmluvu, na zaklade ktorej teraz danovi poplatnici musia cvakat na cirkev a podobne darebactva. A tiez netreba zabudat, ze je plateny nemeckymi danovymi poplatnikmi zatialco tu ostatnym kaze, ako sa maju postarat o seba v kapitalizme.

  25. .dekuji :) od .merien | 19. november 2009 16:03

    Slobodu si velmi vazim, je pre mna tou najvyssou hodnotou. 17ty november sice neoslavujem, ale kazdy den si pripominam aka je sloboda dolezita. Rok 1989 zmenil smerovanie mojho zivota ako aj vstup do EU. Hmmm......, mala som vtedy iba sedem rokov, sledovali sme televizor a ja som sa mamy pytala co sa deje....este som tomu nerozumela :) Pamatam si na Kryla ako spieval piesen Dekuji....a pripajam sa k nemu DAKUJEM!!!!

  26. .metodologia od .ivan Baltay | 18. november 2009 21:19

    Suhlasim s nazorom pana Zajaca, ze prijatim akehokolvek nepresneho variantu (napriklad variantu "Najmensie zlo") sa kontaminuje cela "Metodologia dobra", pretoze sa tym zaplieta do obhajoby tohto variantu a tym straca schopnost sebatestovania a sebafalzifikacie.

  27. .hostia od .priaznivec | 18. november 2009 19:30

    Dakujem, lampa sa mi velmi paci. Mohli by ste ale obcas zmenit hostov. Zajac a Simecka tam boli uz niekolkokrat. Napr. o 17. 11.: Bolo by zuajimave pocut Budaja, Knazka, Gala, o ktorych uz neni moc pocut v mediach.

Komentáre do diskusie môžu pridávať len predplatitelia Piana. Zaregistrovať sa môžete tu.


Redakcia si vyhradzuje právo vymazať príspevky, ktoré obsahujú vulgárne či rasistické výrazy, a tiež tie, ktoré sú osobným útokom na redaktorov a spolupracovníkov .týždňa.

Inzercia Newsletter RSS Predplatné Články z tlačených vydaní Kontakty

Copyright © 2009 - 2012 Vydavateľstvo W Press a.s., Partizánska 2, 811 03 Bratislava, Slovensko / ISSN: 1336-653X

Design and Technology by MONOGRAM