autor

.juraj Kušnierik

V .týždni má na starosti kultúru. Objednáva a rediguje články o umení, hudbe, literatúre, filme, divadle a ostatných umeleckých žánroch. Sám najradšej píše o hudbe a o knihách. Predtým, ako sa stal novinárom, bol kníhkupec, pracoval v Artfore, ktorého je stále veľkým priateľom a priaznivcom. Na Rádiu_FM má každú stredu program Slová_FM. Má rád Island a o islandskej hudbe píše knihu. Je ženatý a má jednu dospelú dcéru. Blízky mu je anarchizmus, no keďže miluje slobodu a vie, že ľudia sú aj zlí, ocitá sa v prirodzenej blízkosti liberálne cítiacich konzervatívcov.

.denník Juraja Kušiernika

Bez ohľadu na ACTA

Anonymnými hackermi rozpálená debata o zmluve ACTA je oveľa zaujímavejšia než zmluva samotná.

Marián Varga 65

Je to neuveriteľné, ale je to tak: Marián Varga má dnes, 29. januára, 2012, 65. narodeniny.

Rádiové hlavy

Nie, nejde o riaditeľov slovenských rádií, ale o hudbu.

Etta James, RIP

V piatok, 20. januára 2012 zomrela Etta James, veľká soulová a bluesová speváčka. Mala 73 rokov.

Pop Music Business

Vo vlaku z Groningenu do Amsterdamu rozmýšľam o popmusic, o festivale a konferencii Eurosonic Noorderslag a o tom, prečo je Selah Sue hviezda a Eefje de Visser nie.

Rebríky

Neviem komu prvému napadlo zostavovať na konci roka hudobné či literárne rebríčky. Nech už to bol ktokoľvek, zanechal nám danajský dar.

Vianoce: moc bezmocného

Boh, ktorý prichádza ako malé, bezmocné dieťa zachrániť svet. Vianoce.

Václav odišiel za Magorom do neba

Všetci spoloční priatelia hovorili: "S Václavom je zle." Tak zle to s ním bolo, že dnes zomrel. A všetko sa zmenilo. Václav je v nebi s Magorom.

Osveta a mikromágia, Véčko a A4

To, že v roku 2011 osvetové centrum prenájme priestor Véčka kúzelníkovi Geričovi by ma veru ani vo sne nenapadlo.

Chorí lekári. Chorí a zbabelí.

Lekári, ktorí sa "dali na péenku", hoci by sa mali starať o vážne choré deti si nezaslúžia nič iné než pohŕdanie.

články

rss

späť na všetky články sekcie

Za Pavlom Polanským

V stredu, 17. marca 2010 zomrel vo veku 84 rokov Pavol Polanský, človek, ktorý miloval dobrú hudbu.

.juraj Kušnierik

19. marec 2010 | prečítané 1966x | reagovalo 11 ľudí | hodnotené 4.6 | hodnotilo 55

Bol to jeden z najpríjemnejších a (zároveň) najzaujímavejších rozhovorov, aké sme kedy robili.

Spolu so Števom Hríbom a fotografkou Jarmilou Uhlíkovou sme jedného zamračeného dňa v roku 2008 prišli do bytu blízko viedenského Belvedera. Privítali nás veľmi láskaví starí manželia. Kým sme prišli k veci, prezerali sme si platne, ktoré zapĺňali celú jednu stenu obývačky (opery, symfónie a veľa, veľa jazzu, v prehrávači bol album Cigánskych diablov) a rozprávali sme sa o zvieratách, ktoré mali manželia Polanskí zjavne radi (býval s nimi veľký papagáj).

Potom nám pán Pavol Polanský rozprával o svojom živote.

Detstvo na Hlbokej ulici v Bratislave, český vojenský kapelník, vďaka ktorému sa mohol rozvinúť jeho hudobný talent, veľa hudby.

Potom vojna. Pavol Polanský sa vtedy ešte volal Pavol Feldman a to stačilo na to, aby ho mesto, kde bol doma zo seba spolu s ďalšími Židmi poslalo na smrť. On však aj vďaka hudbe prežil.

Potom návrat domov, chvíľka slobody, znovu hudba.

Potom komunisti, ktorí označili jeho hudbu za "nepriateľskú". Pôsobenie v rozhlase a začiatky slovenskej pop music. Šesťdesiate roky, otvárajúci sa svet, rozhlas a znovu hudba.

Potom príchod Rusov a okamžitý odchod do Viedne. Tam začínal z ničoho, no čoskoro mal vlastnú hudobnú reláciu na ORF. Musik zum Träumen z neho spravila hviezdu. Nielen v Rakúsku, kde sa k nemu správali s príkladnou slušnosťou a úctou (okrem iného dostal aj najvyššie rakúske štátne vyznamenanie), ale aj na Slovensku, kde bol personou non grata.

Potom pád komunizmu a Pekná hudba na Twiste, pravdepodobne najobľúbenejšia hudobná relácia, akú po Novembri 89 slovenské rádiá vysielali.

Pavol Polanský síce chodieval do Twistu a občas aj za priateľmi, no ako nám povedal, "do Bratislavy sa od augusta 1968 nevrátil." Krajina, z ktorej odišiel ho vtedy druhýkrát zradila. Krajina, v ktorej bol pracovný tábor, kde počas vojny čakal na smrť ho, naopak, prijala.

Keď sme sa s Pavlom Polanským v roku 2008 rozprávali, hovoril nám veľa o tom ako miluje Viedeň a Rakúsko, no všetci traja sme cestou do Bratislavy mali pocit, že domov v jeho hlave sa volá Bratislava a Slovensko. Ako keby predsa len dúfal, že sa tam jedného dňa vráti. Že mu niekto zo Slovenska povie "pán Feldman, strašne sme Vám uškodili, keď sme vás poslali na smrť, pán Polanský, hrozne nás mrzí, že sme sa voči Vám správali ako voči triednemu nepriateľovi, hanbíme sa za to a boli by sme radi, keby ste nám to odpustili."

Počas jeho života mu to však nikto nepovedal.

Ešte aj o jeho smrti sme sa dozvedeli od spoločných priateľov a následne z rakúskych médií. Slovenské médiá mlčia, o predstaviteľoch štátu či "kultúrnej obce" ani nehovoriac. Pričom z facebooku a z mailov, ktoré sme dostali včera v noci do Lampy je jasné, koľkí ľudia ho tu mali radi.

Zomrel Pavol Polanský, múdry a láskavý človek, ktorý miloval dobrú hudbu.

Tá dobrá hudba, ktorú mal rád - swing, jazz, Mozartove opery, Mahlerove symfónie, alebo Nothing But Swing Trio, Cigánski diabli, či Plastic People of the Universe - bude odteraz vždy znieť tak trochu aj na jeho slávu.

priemerné hodnotenie: 4.6 ~ hodnotilo: 55

nízke 1 2 3 4 5 vysoké

ohodnoťte článok od 1 do 5

Facebook vybrali.sme.sk Tlač

Diskusia (11)

.prejav úcty Paľovi Polanskému od .ernest Stredňanský | 25. marec 2010 07:51

„Pavel Polanský je pre mna laureát akehokolvek kridla za rozvoj slovenskej kultury. Najde niekto odvahu to povedat nahlas?“ Ďakujem Vám pán Babič, že ste to povedali o pánovi Polanskom tak, ako ste to povedali. Ja som jeden z tých, ktorý tú odvahu má. Ktovie, či si Vaše slová „všimne“ aj minister kultúry Marek Maďarič a tí, ktorí rozdávajú ceny za prínos pre slovenskú kultúru??? Ďakujem Ti Pavol, že som Ťa tak nejako pred šesťdesiatumi rokmi mohol poznať, aj keď nás potom dlho delil oceán. A že som po roku 1989 mohol aj počúvať Tvoj decentný príjemný hlas a načúvať hudbe, ktorú si pre nás tak citlivo vyberal. S úctou a spomienkou Ernest Stredňanský Ernest Stredňanský režisér, novinár
.ad jozef II. od .miso98 | 24. marec 2010 19:21

a v ktorej časti mu tyká?
.vecna pekna hudba od .skladci | 22. marec 2010 22:32

Aj my sme carovne strednajsie vecery travili s manzelkou - vtedy este priatelkou - pri zapnutom Twiste...od 20-22.00 nastal cas, ktory sa vymykal z tohto blazniveho a draveho sveta. Bol to cas jemnosti, neznosti, zamatovosti. Bola to oslava zivota, cista radost z peknej hudby, z bytia. Pan Polansky-Feldman, uz tuto radost preziva vo Vecnosti a nikto mu ju uz nevezme - ani fasisti, ani komunisti, ani dnesne zvery okolo nas. Pan Polansky, tesim sa, az sa raz stretneme, a znova mi pustite trocha z tej svojej Peknej Hudby...
.pavel Polansky od .jan babič | 20. marec 2010 21:51

no dobre... prihrejem si aj svoju polievocku... desat rokov nikde nic a zraru zomrel ! Hor sa do ulic !!! To je tema... V roku 2002 sa na Trencianskom jazzovom festivale odohralo jedno z najvzacnejsich stretnuti jazzovych osobnosti storocia ... Vlasta Pruchova a Pavel Polansky ( podotykam Pavel ... ) Pavel Polansky je osobnost ktorej sa malokto bez bazne a hany dokazal dotknut, komunikovat, oslovit a prihlasit sa ... lebo co ak ... Mozno poznate Musik zum Träumen ... a jeho nahravky na ceskoslovenskej jazzovej... ja som ho hral na Radiu Go Dee Jay a uvadzal jeho muzikantsky kumst... Pavel Polansky je pre mna laureat akehokolvek kridla za rozvoj slovenskej kultury. najde niekto odvahu to povedat nahlas ??????????????
.ďakujem pán Feldman - Polanský od .miro R. | 19. marec 2010 23:29

Ďakujem pán Feldman - Polanský Nemal som možnosť sa mu poďakovať osobne... tak aspoň takto. Poďakovať za to, že ma naučil počúvať, naučil milovať jazz. Je to už okolo desať rokov, čo som si v jednu stredu večer prelaďoval rádio... Tá hudba ma zaujala, ostal som pri nej, z toho hlasu ktorý znel, medzi skladbami bolo cítiť čistú radosť z hudby, radosť z toho, že sa o ňu môže podeliť s inými ľuďmi. A od vtedy, kedy som len mohol, som počúval a doslova nasával čaro JAZZU, čaro Peknej Hudby...každú stredu, a ak si dobre pamätám, každú druhú sobotu to bolo Tisíc tvárí jazzu, tiež s pánom Polanským. Vďaka nemu som spoznal snáď všetky "veľké mená" svetového jazzu, ale aj "ďžezmenov" nášho malého Slovenska, z Bratislavy, Nitry, či mojej rodnej Trnavy, ktorí zato nie sú o nič menší. VĎAKA pán Polanský! Česť Vašej pamiatke!
.pozdrav od .simonne | 19. marec 2010 19:30

Neviem kde inde by som mohla povedať pár pekných slov o Paulovi Polanskom a jeho žene Katke, s ktorými sme bohužiaľ vlastnou vinou strávili tak málo času, ale vždy pri každej návšteve sme sa niečo dozvedeli z minulosti. Paul bol veľmi múdry a vzdelaný človek, česť jeho pamiatke, je mi to veľmi ľúti. Simonne
.vdaka od .ivan68 | 19. marec 2010 19:17

panovi Polanskemu, za prijemne chvile stravene pri kazdej jeho hudobnej relacii, budem nanho spominat.
.smutna sprava od .mato | 19. marec 2010 15:07

ale krasne napisany nekrolog o vynikajucom cloveku, akych je vzdy zalostne malo.
.ľúto mi od .aH | 19. marec 2010 14:43

a plačlivo, že odišiel človek s príjemným hlasom, ktorý robil radosť peknou hudbou všetkým nám doma. Nezabudnuteľné, a neprekonateľné svojou osobitosťou, ostávajú pre mňa najmä jeho vianočné relácie. NEZABUDNEM. Nech odpočíva v pokoji.
.skoda ho. od .sidney | 19. marec 2010 13:16

A aj inych.....
.kušnierikovi od .jozef II. | 19. marec 2010 11:32

Povedzme, že solídny spomienkový článok. Ale že ste sa doteraz nenaučili vykať p.Kušnierik?

Komentáre do diskusie môžu pridávať len predplatitelia Piana. Zaregistrovať sa môžete tu.

Redakcia si vyhradzuje právo vymazať príspevky, ktoré obsahujú vulgárne či rasistické výrazy, a tiež tie, ktoré sú osobným útokom na redaktorov a spolupracovníkov .týždňa.

Inzercia Newsletter RSS Predplatné Články z tlačených vydaní Kontakty

Design and Technology by MONOGRAM