Nezávislá hudobná scéna na Slovensku má svoj nepochybný pôvab. Je tu niekoľko kapiel, producentov, spevákov, hiphoperov či DJov s jasným názorom, svojským zvukom, muzikantskou originalitou, no prosto, je čo počúvať a to je dobre. 

Slovenskí muzikanti však trpia jednou chronickou chorobou: ich svet ako väzenskú celu ohraničujú kamenné steny vlastného štýlu. To, čo je dnu je OK, to čo je mimo - hoci len vo vedľajšej miestnosti - je totálna blbosť. Jeden mladý tvorca elektronickej hudby mi nedávno so zanietením rozprával, aký nezmyselný je gitarový rock. O niečo starší gitarista zase považuje dídžejov za pseudohudobníkov a sarkasticky poznamenáva, že im stačí vypnúť elektrinu a ich hudba zmizne. Pomerne známy DJ radí všetkých pesničkárov, ktorí sa doprevádzajú na španielke k Nedvědovcom a "kotlíkárom", metalový gitarista sa smeje z tých, čo hrajú folklór. A tak ďalej. Každý uznáva len tých, ktorí sú viac či menej ako on, tých, ktorí majú podobný vkus - a ostatnými v podstate opovrhuje. Jednoducho malosť, ktorá sama seba vidí ako stred či pupok sveta.

Red Bull Music Academy by pre slovenského muzikanta mohla byť liečením.

Je to dvojtýždňové stretnutie ľudí, ktorí majú radi hudbu a už aj niečo vytvorili. Organizátori ich sústredia na jedno miesto - a zbúrajú múry väzenia, v ktorom si tak pohodlne klochnili, presvedčení o vlastnej jedinečnosti a genialite. "Neorganizujeme žiadnu súťaž, neponúkame nikomu nahrávací kontrakt, nehľadáme talenty," povedal mi minulý rok v Londýne zakladateľ Red Bull Music Academy Many Ameri. "Len sa snažíme vytvoriť kreatívne a bezpečné prostredie."

Deje sa to tak, že organizátori (presnejšie "porota" zložená zo skúsených hudobníkov, producentov, vydavateľov a novinárov z celého sveta) vyberú dve tridsiatky účastníkov z rôznych hudobných aj geografických svetov, dopravia ich na jedno z hudobného hľadiska dôležité a plodné miesto, vytvoria im podmienky na tvorbu a pripravia im stretnutia a workshopy s výbornými hudobníkmi z rôznych kútov svetovej alternatívnej scény. Minulý rok v Londýne sa účastníci Akadémie mohli napríklad stretnúť s vychyteným producentom Markom Ronsonom, jedným z najvýznamnejších skladateľov súčasnej vážnej hudby Steveom Reichom, nu jazzovým majstrom Henrikom Schwartzom, folkovým a psychedelickým producentom Joeom Boydom alebo s mexickým mašinkárom menom Toy Selektah. Stretnúť znamená skutočne sa stretnúť. Čiže napríklad s dotyčným stráviť pár dní debatami, počúvaním hudby, prípadne vytváraním vlastných zvukových svetov. A okrem toho samozrejme interakcia medzi účastníkmi. A po nociach hudba v miestnych kluboch a jamovanie do skorého rána.

Red Bull Music Academy je nesmierne inšpirujúcim prostredím, v ktorom sa deje ono "travelling without moving": v jednom meste, v jednej budove stretnete celý hudobný svet.

Niekoľkí slovenskí hudobníci sa už Akadémie v minulosti zúčastnili. Ja som do nej len nahliadol ako novinár a bol to skvelý zážitok. Bolo by výborné, keby sa aj do Tokia podarilo nejakému slovenskému hudobníkovi dostať. Určite to treba skúsiť.

Tohtoročná Akadémia bude v dvoch turnusoch od 23. októbra do 25. novembra. Ak sa chcete dozvedieť viac a prípadne sa prihlásiť všetko potrebné nájdete na stránke www.redbull.sk/rbma. Prihlásiť sa treba do 4. apríla.

Moju krátku reportáž z minuloročnej Akadémie v Londýne nájdete tu:

http://www.tyzden.sk/casopis/2010/15/akademia-v-tooley-street.html

Reportáž Daniela Baláža, ktorý tam bol tiež si môžte prečítať tu:

http://www.tyzden.sk/casopis/2010/15/profesionalita-pohoda-zaujem.html