Progrock alebo artrock. Z diaľky to vyzerá, že oba štýly, dominujúce v popmusic sedemdesiatych rokov, sú mŕtve. Ale nie je to tak. Nielenže sa staré kapely vracajú, no majú aj svojich nasledovníkov. Mars Volta, …And You Will Know Us By Trail of Dead alebo metaloví The Sword vydávajú veľké koncepčné albumy s dlhými inštrumentálnymi plochami, sólami a nepredvídateľnými zvratmi presne tak ako to pred tridsiatimi rokmi robili Yes, Pink Floyd alebo Genesis.

Do tejto partie určite patrí stará britská progrocková skupina Wishbone Ash, ktorá sa 4. marca prvýkrát predstaví na Slovensku. Jej koncert sa uskutoční v bratislavskom klube MMC.

Wishbone Ash nikdy nedosiahli status legiend, no pre zasvätených pamätníkov zostávajú jednou z najkultovejších skupín začiatku 70. rokov. Kapela pôsobí s rôznymi malými prestávkami dodnes. Jediným pôvodným členom z najslávnejšej zostavy Wishbone Ash je už len gitarista a spevák Andy Powell. A pritom ešte na začiatku mali nakročené k veľkej sláve.

Vtedy vydali prelomový album Argus, akúsi rockovú ságu o vojnových hrdinoch, pomenovaný podľa jedného z pohanských bohov. Wishbone Ash boli trochu iní ako ostatné britské artrockové alebo hardrockové skupiny. V ich hudbe bol stále jasný odkaz šesťdesiatych rokov, no nepokúšali sa o žiadne veľké hudobné kotrmelce ako to napríklad robili ich konkurenti z Yes.

Wishbone Ash skladali v podstate obyčajné gitarové pesničky, ktoré s artrockom spájala hlavne ich dĺžka. Podarilo sa im skrížiť americkú a britskú hudbu dohromady. V ich hudbe je cítiť blues, dokonalé harmónie na spôsob CSN&Y, no pritom nezabudli ani svoje keltské folkové korene. Táto štvorica bola jednou z prvých kapiel, ktoré používali zdvojené gitarové sóla tak, ako to neskôr robila írska skupina Thin Lizzy.

Záhadou zostáva, prečo sa Wishbone Ash nedostali do prvej ligy svetového artrocku, medzi Yes, King Crimson alebo Genesis. Keď vyšiel ich najlepší album Argus, vtedajší hudobný časopis Sounds ho v roku 1972 označil za najlepší album roka. Wishbone Ash sa na rozdiel mnohých britských skupín presadili v 70. rokov v Amerike. No ich hviezdy s prichádzajúcou vlnou punku a tvrdšieho metalu a hardrocku začala postupne zapadať. Kapela však v rôznych zostavách a comebackoch v pôvodnej zostave vydržala dodnes. Keď som sa pýtal kamaráta z predajne Roxy, ktoré albumy Wishbone Ash (nahrali 22 albumov!) stoja za vypočutie, povedal, že takmer všetky. A keď je to veľa, tak prvých osem určite!

Uvidíme, ako bude vyzerať ich slovenský koncert. Keď tu pred rokom hrali Yes, malo to stále svoj čaro, aj keď na pódiu stáli len traja pôvodní členovia. To sa nedá povedať o bratislavskom vystúpení kalifornských Iron Butterfly vo veľmi zlej sále Múzea obchodu, ktoré voňalo chorobnou nostalgiou za minulosťou. Koncert Wishbone Ash môže byť zážitkom. Keď pred rokmi ukázali, že aj ten progrock môže mať srdce, tak sa ich vôbec netreba báť!