„Aparatúra sa nedá naladiť lepšie. A vôbec, oni tomu nerozumejú,“ hovorí mi zvukár Pepo.

„Počúvaj, ten Pepo je sympatický chalan a my tu nechceme robiť žiadne terno, ale väzbia stále tie isté frekvencie a tie treba vychytať naladením aparatúry. It is his fucking problem,“ hovorí mi stále nervóznejší Bob.

„Viac z toho nedostanem,“ vraví Pepo nespokojnému Benovi.

„Môžem sa na to pozrieť?“ pýta sa Pepa jeden z najvychytenejších hudobných producentov a zvukárov na svete Valgeir Sigurdsson. Chvíľu točí gombíkmi a zvuk v prázdnom Subclube sa poznateľne zlepší.

„Dúfam, že sa to zmení, keď prídu ľudia,“ hovorí mi Valgeir a s plachým úsmevom dodáva: „ Ten chlapec nemá naladenú aparatúru.“

„Muzikanti týmto veciam nerozumejú,“ vraví sebavedome Pepo, ignorujúc moje vysvetlenie, že toto sú ľudia, ktorí okrem vlastnej hudby robia zvuk napríklad pre Björk a CocoRosie.

„Čo si dáte?“ pýta sa Pepo Bena, Valgeira a jeho priateľky Siggy. Medzičasom sa presunul za bar a pozýva Islanďanov na drink. Valgeir a Sigga pijú minerálku, nervózny Bob pivo. „Na zdravie!“ štrngá si s ním Pepo.
Na koncert prišlo dosť veľa ľudí, Ben ich valcoval mohutnými hlukovými plochami, Valgeir, Sigga a Ben namiešali nádherné zvukomaľby nad pomalými beatmi. Ľudia sú nadšení. Aj Valgeir, Sigga a Ben. Až tak, že – prvýkrát na svojom európskom turné – dávajú prídavok. Keď potom zídu s pódia, všetci im podávajú ruky, ďakujú, niektorí si kupujú cédéčka.

„Did you enjoy it?“ pýtam sa islandských kamarátov pred Subclubom.

„Zvuk na pódiu bol otrasný,“ vraví Valgeir. „Ale bol to najlepší koncert naturné! Ľudia pozorne počúvali, reagovali na hudbu a všetci boli k nám veľmi milí.“ Majstri zvukov hovoria, že práve toto je najdôležitejšie – atmosféra a komunikácia.  Bez toho by ich koncerty nemali zmysel.
Ako keby som sa pozrel do zrkadla. Veru, taký sme: amatéri a lajdáci, ale srdeční, nadšení a prítulní. Nebyť kamarátov z Reykjavíku, bol by som o toto poznanie chudobnejší.
Auto je naložené, Valgeir, Sigga a Ben rovno spred Subclubu vyrážajú do švajčiarskeho Luzernu. Hugs na rozlúčku. „See you in Reykjavík!“ hovorím, keď nastupujú do auta.

„Mimochodom,“ hovorí Valgeir už s jednou nohou v aute. „Pepo vravel, že tento klub má zlú akustiku a nedá sa riadne nazvučiť. Je to úplný nezmysel. Stačí niečo zavesiť na zadnú stenu a hlavne naladiť aparatúru.“