"Ráno v Marienbade," poznamenal v nedeľu ráno Stano Szomolányi, bodrý sedemdesiatnik s teniskami na nohách a šiltovkou v na hlave. Tento veľký, priam legendárny kameraman dostane v piatok na Artfilm Feste Zlatú kameru. V nedeľu doobeda však sedíme na terase kaviarne Brigitt v kúpeľnom parku. Všetko okolo je zelené, pred chvíľou prestalo pršať, po parku sa prechádzajú ospalí študenti a oddýchnutí kúpeľní hostia.

Naozaj je to tu ako v onom známom filme (alebo aspoň v jeho názve). Kúpele a filmy. Filmové kúpele. Ako keby tu zostali stavby z niekoľkých filmov rôznych štýlov a z rôznych historických období. Zvyšky historického centra, opustené funkcionalistické hotely a liečebné budovy (včítane Machnáča, oprávnene považovaného za architektonický skvost), socialistické paneláky, niekoľko príjmne renovovaných hotelov, svieži park, kúpeľná dvorana. Mladý katalánsky filmár vraví, že je to bjútifl. Je. Svojim spôsobom.

Treba povedať, že tu je príjemne. Za tri dni vidíme niekoľko filmov, skoro všetky z východoeurópskej produkcie. Všetky riešia nejaké hlbočizné ľudské problémy, všetky sú plné krásnych obrazov, všetky sú nesmierne pomalé. Asi je to trend. Alebo snaha vytvoriť alternatívu komerčným akčným kúskom. Je to fajn, ale netreba prekročiť mieru znesiteľnosti.

Zatiaľ sa mi najviac páčil film Ak si chcem pískať, tak pískam, rumunského režiséra Florina Serbana. Je o hrdom chlapcovi, ktorému pomaly končí pobyt v polepšovni a o komplikovanom živote okolo neho a v ňom. Aj režisér Serban má rád dlhé zábery a rozpohybovanú kameru, ktorá sa díva hrdinovi spoza pleca. Napriek tomu to bolo celkom fajn.

Debatovali sme s Jánom Kocianom a Pavlom Malovičom o futbale. Nechápu prečo tréner Weiss po hlúpom vyrovnávajúcom góle Nového Zélandu totálne prekopal obranu a proti rýchlym Paraguajčanom postavil pomalších hráčov. Hovoria o šťastí, ktoré sa s aktuálnym trénerom reprezentácie vezie a preto nevylučujú nakoniec ani postup zo skupiny. A samozrejme držia našim palce.

Stretávame sa s mnohými známymi, ponáhľame sa len na filmové projekcie, pijeme veľa kávy a večer aj vína. Josef Abrhám pripevnil svoju tabuľku na mostík slávy a pekne pri tom rozprával. Boboš Procházka spolu so Sitra Achra a Oskarom Rózsom hrali v noci blues. 

Dnes sa stretneme s islandským režisérom Fridrikom Thórom Fridrikssonom. Budeme sa rozprávať a večer si pozrieme jeho film Diablov ostrov.

Fakt je to tu ako vlani v Marienbade.