autor
.martin Droppa
V .týždni je reportérom. V druhej polovici osemdesiatych a v prvej polovici deväťdesiatych rokov pracoval ako drevársky robotník, kultúrny a osvetový pracovník, korektor v tlačiarňach, redaktor mestského rozhlasu, editor. Ako novinár spolupracoval so Slovenským rozhlasom, redakciou denníka SME, s reklamnou agentúrou Wiktor Leo Burnett. V rokoch 1997 až 2001 bol redaktorom denníka Hospodárske noviny, neskôr publikoval v týždenníku Formát. Kedysi organizoval a autorsky pripravoval tematické diskotéky, dlhé roky robil vedúceho a lektora filmového klubu, rok bol vedúcim kina s kapacitou 300 miest. Zaujíma sa o hudbu (nedá dopustiť na svoju najobľúbenejšiu skupinu Pink Floyd), literatúru (hlavne obdobie druhej svetovej vojny), film, výtvarné umenie, fotografiu. Poéziu píše už len sporadicky, dlhé roky je však členom literárneho klubu, občas i porotcom celoslovenskej literárnej súťaže.
.denník Martina Droppu
Heydrichova smrť a romantizmus vlastenectva
Slovenské vlastenectvo je zvláštny, nestály (po)cit, v ostatných dňoch takmer výlučne spájaný s frenetickým vykrikovaním hesiel My sme tu doma! a Slovenskóóóóó!!! počas medzištátnych športových zápasov. Držanie strany športovcom nemá však s vlastenectvom nič spoločné.
Prezidenti, oborohy, cintoríny, Švejk a turisti
Zápas Slovenska o dôstojné miesto na európskej mape turistických či dovolenkových destinácií pretrváva. Bojuje sa na viacerých frontoch.
Holokaust v tieňoch spochybňovania
Na to, aby sme hovorili o deportáciách a holokauste, netreba čakať na výročia, spojené s týmito temnými udalosťami histórie nášho národa.
Zvláštny farár
Na začiatku bol dobre mienený zámer napísať reportáž o ľuďoch z občianskeho združenia Dobrý pastier a o útulku pre ľudí bez striech nad hlavou, ktorý združenie prevádzkuje v Kláštore pod Znievom. Na konci je rozčarovanie.
Balada o vojakovi Vendelínovi
Na fotografii je československý vojak Vendelín Trnovský. Vendo, civilným zamestnaním profesionálny bytový maliar, sa narodil 21. februára 1921 v Kalamenoch, zomrel 25. januára 1984 v Ružomberku.
Túra krajinou v ráme
Len do 10. septembra môžeme v Liptovskej galérii Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši uvidieť a precítiť obrazy akademického maliara Karola Feňveša (29. december 1921).
Bojisko za 17 tisíc
Po bojoch na Dukle boli boje pri Liptovskom Svätom Mikuláši a o toto mesto druhou najväčšou bojovou akciou 1. československého armádneho zboru v ZSSR.
21. august v Liptove / europoklona
Tohtoročný 21. august bude v nedeľu. 21. august roku 1968 bol v stredu. V nedeľu si pripomenieme 43. výročie vpádu okupačných vojsk krajín Varšavskej zmluvy do Československa.
Boj (s) myšlienkami
Narodil sa v Turčianskom Svätom Martine v roku 1944, do roku 1962 žil v Liptovskom (Svätom) Mikuláši, v roku 1968 emigroval do Londýna. Do roku 1998 pracoval ako redaktor slovenského vysielania BBC. Hovorí Ivan Štípala.
O slobode
Spýtal(a) si sa ma: „Prečo sa tak dobre cítiš v rómskych osadách?“ Odpísal som: „Pretože sa tam cítim slobodný.“ Zavrel som oči.
články
rssPrúžok dymu pretína blue(s)
Bolo to tak: 4. júla 1944 sa narodil a 12. mája 2004 zomrel. Básnik a priateľ Iwan Laučík.
.martin Droppa5. júl 2011 | prečítané 3988x | reagovalo 0 ľudí | hodnotené 4.6 | hodnotilo 45
Osamelý bežec, o ktorom napísala svoj debut na blog .týždňa Barbora Valková z Liptovského Mikuláša. Ďakujem(e) jej za to.
A teraz niečo o cigaretke a Iwanovi.
Iwan Laučík – podpisoval sa s „w“, pretože miloval, ľúbil, mal rád Poľsko – a k Baltickému moru na pobreží tejto krajiny došiel, až k belostnej kostre veľryby (ľadovce osvietené vlasmi veľrýb / ó počatie veľrýb ó zimný spánok v zničených moriach).
Iwan fajčil. Kráčali sme mestom, pofajčievali a rozprávali sme sa. V jeho pracovni boli hradby kníh, čínske múry kníh, odrážajúce sa v skle okna s rozostreným pozadím Poludnice. Požičal mi knižku, ja roztvoriac ju, sypal sa z väzby pásik zlisovaného cigaretového popola. Dodnes sa mi taký popol sype z kníh, ktoré čítavala moja stará mama, narodená na úsvite minulého storočia v Jaworze. Teraz pofajčievam marsku. Ako ona. I Iwan pofajčieval.
„Zaujímavé je, že pred smrťou 12. mája 2004 nadránom ešte stihol dokončiť opravu maturitných prác a zahasiť svoju poslednú cigaretu,“ píše Barbora.
Článoček s názvom Berlínska cigaretka poézie – o Iwanovom prednášaní svojich básní a poetických textov na prelome novembra a decembra 1995 v Nemecku – som napísal pre vtedajší týždenník Liptov. „Prvý večer poézie Laučíka a Jána Litváka sa uskutočnil na Veľvyslanectve SR v Berlíne, druhý, poeticky nazvaný Ich rauche und denke an Berlin (Fajčím a spomínam na Berlín), v Studio In Hochaus, tretí v dámskom klube Brunhilda,“ píšem v dobovej správičke.
Boli časy, keď som maľoval tieň ovocného stromu. Jemným cigaretovým popolom, rozmiešaným v kvapkách lepidla Herkules, riedených dažďovou liptovskou celosvetovou globálnou vodou. (Tiene sa držia pri zemi, po maľbe ostal len Tieň v pamäti.) Čítam (teraz ako kedysi): Čerešňa v bezčasí, / vietor ju rozplameňuje, ale nezháša. // Vtáčie stopy v piesku, i tvoje, / povzbudí večerný dážď – choď, / čo si uvidela, zostáva. / Brána von z jazyka je už otvorená / do aprílovej noci. Zas len spomienka na minulosť budúcnosti, budúcnosť minulosti. Ty vieš.
„Vyslali ste do sveta poetickú správu?“ pýtam sa Iwana v správičke. „V rozhovore s redaktorkou časopisu Deutsche Welle som vyslovil túžbu, aby sa už konečne, a nielen v masmédiách, nenálepkovali krajiny etiketami ‘demokratická‘ a ‘nedemokratická‘. Veď všade žijú ľudia rôzni – dobrí i horší, aj zlí, demokrati i tí, ktorí myslia a konajú nedemokraticky. Jano Litvák pripomenul, že chceme byť občanmi sveta. Nie euroobčanmi, ale svetoobčanmi,“ riekol mi Iwan.
Aj teraz prúžok dymu pretína blues v tejto izbe, kde si i Ty. Čerešne dosnežili, ale chuť čistého ovocia z jazyka ne(z)mizne. Je to tak, ako hovoríš, všetko je tak, ako (si) napísal.
V texte sú citované verše Iwana Laučíka z básní Lov veľrýb (ad. Pohyblivý v pohyblivom, 1968) a Protivlna (ad. Havránok, 1998).
Diskusia (0)
Komentáre do diskusie môžu pridávať len predplatitelia Piana. Zaregistrovať sa môžete tu.
Redakcia si vyhradzuje právo vymazať príspevky, ktoré obsahujú vulgárne či rasistické výrazy, a tiež tie, ktoré sú osobným útokom na redaktorov a spolupracovníkov .týždňa.
Copyright © 2009 - 2012 Vydavateľstvo W Press a.s., Partizánska 2, 811 03 Bratislava, Slovensko / ISSN: 1336-653X
Design and Technology by MONOGRAM