autor
.martin Droppa
V .týždni je reportérom. V druhej polovici osemdesiatych a v prvej polovici deväťdesiatych rokov pracoval ako drevársky robotník, kultúrny a osvetový pracovník, korektor v tlačiarňach, redaktor mestského rozhlasu, editor. Ako novinár spolupracoval so Slovenským rozhlasom, redakciou denníka SME, s reklamnou agentúrou Wiktor Leo Burnett. V rokoch 1997 až 2001 bol redaktorom denníka Hospodárske noviny, neskôr publikoval v týždenníku Formát. Kedysi organizoval a autorsky pripravoval tematické diskotéky, dlhé roky robil vedúceho a lektora filmového klubu, rok bol vedúcim kina s kapacitou 300 miest. Zaujíma sa o hudbu (nedá dopustiť na svoju najobľúbenejšiu skupinu Pink Floyd), literatúru (hlavne obdobie druhej svetovej vojny), film, výtvarné umenie, fotografiu. Poéziu píše už len sporadicky, dlhé roky je však členom literárneho klubu, občas i porotcom celoslovenskej literárnej súťaže.
.denník Martina Droppu
Heydrichova smrť a romantizmus vlastenectva
Slovenské vlastenectvo je zvláštny, nestály (po)cit, v ostatných dňoch takmer výlučne spájaný s frenetickým vykrikovaním hesiel My sme tu doma! a Slovenskóóóóó!!! počas medzištátnych športových zápasov. Držanie strany športovcom nemá však s vlastenectvom nič spoločné.
Prezidenti, oborohy, cintoríny, Švejk a turisti
Zápas Slovenska o dôstojné miesto na európskej mape turistických či dovolenkových destinácií pretrváva. Bojuje sa na viacerých frontoch.
Holokaust v tieňoch spochybňovania
Na to, aby sme hovorili o deportáciách a holokauste, netreba čakať na výročia, spojené s týmito temnými udalosťami histórie nášho národa.
Zvláštny farár
Na začiatku bol dobre mienený zámer napísať reportáž o ľuďoch z občianskeho združenia Dobrý pastier a o útulku pre ľudí bez striech nad hlavou, ktorý združenie prevádzkuje v Kláštore pod Znievom. Na konci je rozčarovanie.
Balada o vojakovi Vendelínovi
Na fotografii je československý vojak Vendelín Trnovský. Vendo, civilným zamestnaním profesionálny bytový maliar, sa narodil 21. februára 1921 v Kalamenoch, zomrel 25. januára 1984 v Ružomberku.
Túra krajinou v ráme
Len do 10. septembra môžeme v Liptovskej galérii Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši uvidieť a precítiť obrazy akademického maliara Karola Feňveša (29. december 1921).
Bojisko za 17 tisíc
Po bojoch na Dukle boli boje pri Liptovskom Svätom Mikuláši a o toto mesto druhou najväčšou bojovou akciou 1. československého armádneho zboru v ZSSR.
21. august v Liptove / europoklona
Tohtoročný 21. august bude v nedeľu. 21. august roku 1968 bol v stredu. V nedeľu si pripomenieme 43. výročie vpádu okupačných vojsk krajín Varšavskej zmluvy do Československa.
Boj (s) myšlienkami
Narodil sa v Turčianskom Svätom Martine v roku 1944, do roku 1962 žil v Liptovskom (Svätom) Mikuláši, v roku 1968 emigroval do Londýna. Do roku 1998 pracoval ako redaktor slovenského vysielania BBC. Hovorí Ivan Štípala.
O slobode
Spýtal(a) si sa ma: „Prečo sa tak dobre cítiš v rómskych osadách?“ Odpísal som: „Pretože sa tam cítim slobodný.“ Zavrel som oči.
články
rss
O ceste na ceste
Fedor Gál nakrútil dokument Krátká dlouhá cesta a
.martin Droppa2. máj 2009 | prečítané 1275x | reagovali 3 ľudia | hodnotené 3.2 | hodnotilo 61
...pokračovanie nájdete v aktuálnom čísle na stánkoch
Diskusia (3)
-
. od .lP | 9. máj 2009 14:57
Rozmýšľala som nad tým, prečo nemám rada filmy s takouto tématikou. Nemám ich rada z prirodzeného dôvodu, že sú kruté a nepríjemné. Druhý dôvod prečo ich nemám rada je ten, že stále mám pocit, akoby ma niekto obviňoval, že ja som za to zodpovedná( občas sa to vyskytne aj v článkoch tohto časopisu), akési hmlisté vyjadrenia, že my sme za to zodpovední, alebo naši rodičia a prarodičia. A ja mám hmlistý pocit viny. Ale to je blbosť, veď keby som vtedy žila, možno by som Židov zachraňovala a sama prišla o život. Ako to teda je ? Bolo to hrozné zlo. Keď však niečo také vidím, pomyslím si: "Bože, títo ľudia tak strašne trpeli, prišli o všetko o svoju identitu a svoje meno. Ale Ty, ktorý si láska si ich zdvihol z prachu ničoty, kde boli anonymne rozdrvení a zničení a zavolal si ich po mene. Takto si im vrátil ich človečenstvo a dôstojnosť , a každý sa opäť stal tým kým bol.Verím, že sú v náručí Tvojej lásky."
-
. od .tue 5 May 2009 22:51 | 5. máj 2009 16:51
Ale aspoň si to utvrdíš, lebo si to videl aj počul
-
.preco dabliky? od .mammamia | 5. máj 2009 10:18
Dobry den, preco robite tieto dabliky, ze o tom istom je aj videoklip aj clanok? To iste Majchrak k Armensku, v podstate nic ine sa v tom klipe nedozvieme. Sranda je, ze tento clanok si doteraz precitalo 99 ludi a klip pozrelo 250. Asi to teda pre casopis nejaky vyznam ma, ale mna osobne to otravuje, lebo pozeram ten klip s tym, ze sa sa to tam niekam posunie. A nic :(
Komentáre do diskusie môžu pridávať len predplatitelia Piana. Zaregistrovať sa môžete tu.
Redakcia si vyhradzuje právo vymazať príspevky, ktoré obsahujú vulgárne či rasistické výrazy, a tiež tie, ktoré sú osobným útokom na redaktorov a spolupracovníkov .týždňa.
Copyright © 2009 - 2012 Vydavateľstvo W Press a.s., Partizánska 2, 811 03 Bratislava, Slovensko / ISSN: 1336-653X
Design and Technology by MONOGRAM