"Po koncerte v San Francisku za mnou prišiel starší muž a ukázal mi lístok na koncert Joy Division," hovorí Bálikovi a mne Peter Hook, basgitarista Joy Division v bekstejdži klubu MMC, presnejšie v sprchách, pretože všade inde bol hluk. "Čakal som na vás 30 rokov, povedal mi ten muž."

Ten pán zo San Franciska si v roku 1980 kúpil lístok na koncert skupiny Joy Division, ktorý sa však nikdy neuskutočnil, nakoľko to (či presnejšie "sa") spevák a textár kapely Ian Curtis zavesil. O 30 rokov neskôr prišiel do jeho mesta Peter Hook so skupinou The Light a odohrali Unkown Pleasures, prvý album Joy Division.

My sme, na rozdiel od pána zo San Franciska ani nečakali. Nečakali sme, že niekedy naživo uvidíme Joy Division, jednu z najdôležitejších kapiel aké na tomto svete kedy hrali. A predsa prišiel Peter Hook a spolu s výbornými mladými muzikantami nám piesnie z Unknown Pleasures a zopár ďalších zahrali.

Ako človeku, ktorý vďaka veku občas podlieha ilúzii, že už všetko podstatné videl, sa mi nestáva často, že by sa mi počas normálneho koncertu tlačili do očí slzy. Včera v MMC to tak bolo. Nesmierne smutné Curtisove a Hookove pesničky zneli sugestívne a silne. Nešlo pritom o nejaký tribute band, ale o kapelu človeka, ktorý bol pritom, keď tie pesničky vznikali.

Boli sme najbližšie ako sa dá dostať k živému vystúpeniu Joy Division a bolo to výborné. Séria koncertov Big_FM, ktorú organizuje Agentúra Samé ucho a Rádio FM sa nemohla začať lepšie.

Rozmýšľal som nad tým, kde (ak vôbec niekde) je teraz spevák Joy Division Ian Curtis. Veľmi by som chcel, aby ho ako krehkého, vrávorajúceho a utrápeného človeka prijal Boh do svojho pokoja a radosti. Veď mu zložil na plecia bremeno rozjatrenej citlivosti, umeleckej geniality a ťaživej duševnej choroby. Tak by ho mohol prijať do svojej slávy, nie?

Koncert Petra Hooka a kapely The Light bol výborný.

Zažili sme niečo, na čo sme ani nečakali.

Rozhovor s Petrom Hookom prinesieme v jednom z najbližších .týždňov.