V roku 1991 si pražský pouličný kníhkupec Joachim Dvořák uvedomil, že s rastúcim množstvom novovzniknutých vydavateľstiev rastie aj potreba informačného "plátku". Keďže mu nechýbala podnikavosť, začal ho - na pár stranách novinového papiera - vydávať. Nemohol tušiť, že za niekoľko rokov z toho vznikne jedinečné kultúrne periodikum.

Neostalo pri predávaní kníh a informačnom plátku. Joachim založil dôležité vydavateľstvo Labyrint, ktoré okrem množstva českej a prekladovej literatúry vydáva napríklad aj obľúbené "Gutenbergove čítanky svetovej prózy" (aktuálna je dvojjazyčná čítanka súčasnej holandskej literatúry), komiksy ako aj každoročný informačný literárny a vydavateľský Almanach.

S Revue Labyrint sa v priebehu rokov 1991 až 1997 udiali tri navzájom súvisiace evolučné zmeny: znižovala sa frekvencia vydávania, rástol počet strán a prehlboval sa obsah. Od roku 1997 vychádza Revue Labyrint raz za rok ako takmer 300-stranové dvojčíslo. 

Každé dvojčíslo Revue Labyrint je švédskym stolom prestretým pre čítaniachtivých labužníkov. Na švédskom stole nájde človek sýte stejky v podobe zásadných teoretických textov, či intelektuálne isrkyvých rozhovorov k danej téme, ľahšie chody pozostávajúce z ukážok z českej, slovenkej aj zahraničnej literatúry, exoticky farebné prílohy prinášajúce ukážky zo súčasného umenia a ešte nejaký ten komiks ako dezert. To všetko servírované s gráciou michelinovských reštaurácií, no vždy aj s nevyumelkovanou priamosťou, vlastnou skôr dobrej českej hospode.

Každé vydanie má svoju tému. Autori (okrem Joachima Dvořáka ho vytvára Karel Císař a Ondřej Kavalír, príťažlivú grafickú podobu mu dáva slovenský grafik Boris Meluš) vyberajú témy intuitívne a možno práve preto tak prezieravo presne triafajú. Témy ako Priestory pre život, Utópia či Nová Európa vždy ako keby predvideli záležitosti, ktorým sa verejný diškurz v najbližších mesiacoch bude zaoberať.

Aktuálna Revue Labyrint sa venuje Dekadencii. Otvárajú ju hlboké, no pritom vtipne napísané eseje Ivy Pekárkovej, Olgy Walló a Lubomíra Martínka, po ktorých nasledujú - námatkovo - poviedky Pedra Juana Gutiéreza, Maxima Billera či Johna Ajvide Lindquista, eseje Emila Ciorana či Thomasa Schmidta, ukážky z románov Toma McCarthyho, Pavla Sanajeva či Breta Eastona Ellisa. Nájdete tam aj poviedku Veroniky Šikulovaj a úryvok z Rumpliho románu v znamení hovna (Revue Labyrint je stále československá!), rozhovor s českou výtvarnou skupinou Rafani, komiks Larsa Sjunnssona a nakoniec aj archívny rozhovor s nedávno zosnulým Captainom Beefheartom.

Veľké veci väčšinou vznikajú z tých malých a nenápadných. A keď si potom roky držia vysokú kvalitu, začíname ich považovať za samozrejmé. Dvadsiate narodeniny Revue Labyrint je príležitosťou pripomenúť si, že sú stále cenné a v našom chaotickom svete vlastne aj zázračné.

Takže, vďaka za Labyrint, ktorý nám pomáha zvládať labyrint, v ktorom žijeme a občas sa v ňom aj strácame. Ak pri tom máme pri sebe Revue Labyirint, nie je to úplne márne: aspoň máme pri strácaní čo čítať.