autor

.juraj Kušnierik

V .týždni má na starosti kultúru. Objednáva a rediguje články o umení, hudbe, literatúre, filme, divadle a ostatných umeleckých žánroch. Sám najradšej píše o hudbe a o knihách. Predtým, ako sa stal novinárom, bol kníhkupec, pracoval v Artfore, ktorého je stále veľkým priateľom a priaznivcom. Na Rádiu_FM má každú stredu program Slová_FM. Má rád Island a o islandskej hudbe píše knihu. Je ženatý a má jednu dospelú dcéru. Blízky mu je anarchizmus, no keďže miluje slobodu a vie, že ľudia sú aj zlí, ocitá sa v prirodzenej blízkosti liberálne cítiacich konzervatívcov.

.denník Juraja Kušiernika

Drahá Bety!

Už ma nebaví písať samé nekrológy, ale v Tvojom prípade to je iné. Nejako sa mi totiž nedá uveriť, že tu už nie si.

Donna Summer a Robin Gibb

Pár dní po smrti Donny Summer zomrel Robin Gibb. Diskotéky na celom svete by mali vyvesiť čierne zástavy.

Dorotka a Johny

Dorotka Nvotová a Johny Rowett sú od dnešného dňa manželia.

Nech žije pop music!

Klasika je úžasná, džez je fascinujúci, alternatíva je pozoruhodná, ale len keď počúvame dobrý pop, chce sa nám tancovať.

Za Adamom Yauchom, a.k.a. MCA

V piatok, 4. mája zomrel Adam Yauch, známy ako MCA, rapper, producent, filmár, kľúčový člen Beastie Boys. Mal 47 rokov.

Klavíre osameli - zomrel Karol Petr

Od Mária "Geša" Gešvantnera som sa práve dozvedel smutnú správu: zomrel Karol Petr, učiteľ hudby a ladič klavírov. Na Pohode bude veľmi chýbať.

Slnko v sieti svieti

Včerajšie odovzdávanie národných filmových cien bolo celkom sympatickým podujatím.

Rómsky problém, Beautiful People, Phurikane, Šobov

Tak zvaný "rómsky problém" neriešim. Medzi Rómami však mám zopár kamarátov a veľmi by som chcel, aby sa im žilo lepšie.

Dve Agnešky

V priebehu dvanástich hodín som mal tú česť rozprávať sa s dvomi obdivuhodnými ženami: s Agnieszkou Holland a s Agnešou Kalinovou.

Za zosnulým pápežom

17. marca zomrel a 20. marca bol pochovaný Papa Abba Šenudi, alebo El Baba Šenuda, pápež koptskej cirkvi.

články

rss

Jiří Černý 75

Jiří Černý, človek, ktorý nás naučil milovať hudbu sa 25. februára 2011 dožíva sedemdesiatpäťky.

.juraj Kušnierik

25. február 2011 | prečítané 3244x | reagovalo 9 ľudí | hodnotené 3.2 | hodnotilo 59

Jiří Černý je aristokrat československej hudobnej scény.

Vysoký, láskavý a múdry pán s dokonalou pamäťou a vyberaným vkusom a správaním gentlemana, človek, ktorý v duchu starých gréckych ideálov udržiava v zdravom tele zdravého ducha a ktorý miluje hudbu, dokáže ju pozorne počúvať a o tom čo počúva, vie presne a pútavo písať a rozprávať.

V šesťdesiatych rokoch písal do novín a v Československom rozhlase spolu s manželkou pripravoval a moderoval hitparádu Dvanáct na houpačce.

Bol jeden z prvých, ktorý rozpoznali talent Karla Kryla a po invázií sovietskych vojsk pripravil jeho platňu Bratříčku zavírej vrátka, ktorá bola pre nás, čo sme prežili detstvo a pubertu počas normalizácie tajným kódom a hudobným dôkazom toho, že to, v čom sme žili vôbec nebolo normálne.

Vďaka tomu potom prišiel Jirka Černý o prácu. Ale aristokrati sa nevzdávajú a tak písal výborné články do Melodie a Gramorevue a hlavne s kufrom plným platní vyrazil na nekonečné turné po Československu. Púšťal nám platne, ktoré sme ináč nemali šancu počuť a učil nás počúvať ich. Boli to magické a krásne stretnutia.

Koncom osemdesiatych rokoch bol jednou z kľúčových osobností hudobných festivalov, ktoré naznačovali to, čomu sme sa v tej dobe neodvážili uveriť: že komunizmus a nesloboda ním spôsobená raz môžu skončiť. 

V novembri 89 bol pri vzniku Občianskeho fóra, stal sa jeho hovorcom a s Václavom Malým sa striedali v moderovaní mítingov na Václaváku.

Keď iní mysleli na to, ako sa z novej slobody a možností, ktoré priniesla dá čo najviac vyťažiť, on sa vrátil k tomu, čo najviac miloval: k hudbe. Založil a dva roky viedol skvelé noviny Rock & Pop, ktoré po jeho odchode už nikdy neboli také dobré ako v čase, keď bol ich šéfom.

No a odvtedy robí to, v čom je skutočne najlepší a neprekonateľný: píše do novín (nielen o hudbe), má hudobný program v rádiu a chodí po Česku a občas aj po Slovensku, púšťa hudbu a rozpráva o nej.

Milý Jirko,

Ďakujem Vám za Krylovho Bratříčka, za články v Melodii, ktoré mi pomáhali rozlišovať medzi dobrým a nezaujímavým, za všetky antidiskotéky, ktoré pre mňa a mojich kamarátov tak strašne veľa znamenali, za všetky príjemné stretnutia a rozhovory, za príklad osobnej statočnosti a odvahy, ktorá sa vo Vás úplne samozrejme spája s pokorou a láskavosťou.

Ďakujem Vám za radosť z hudby a prajem Vám veľa, hrozne veľa radosti, hudby a pokoja. Prajem Vám silu, pozorné ucho a ostrý zrak. A dni plné lásky a hrabalovských každodenných zázrakov.

S láskou a úctou,

Juraj Kušnierik

 

priemerné hodnotenie: 3.2  ~  hodnotilo: 59
 
1 2 3 4 5

ohodnoťte článok od 1 do 5

Diskusia (9)

  1. .my žádáme pozvat profesora Knížáka od .jasná páka | 3. marec 2011 09:37

    Prof. Václav Klaus blahopřeje prof. Milanu Knížákovi k 70. narozeninám Milana Knížáka si mimořádně vážím. Nejsem sice žádným bezmezným obdivovatelem jeho postavy – je to navlas stejný typ fanatického antisportovce, jako byl nebožtík Kaczynski. Pochybuji, že si vůbec někdy vychutnal pocit ze zasmečovaného koše, vyhraného odborářského závodu Prognostického ústavu v běhu na lyžích, nebo trajektorii esa mířícího ven z tenisového kurtu. Pakliže budeme ignorovat tento významný charakterový nedostatek, je nutné se podívat na Milana Knížáka jako na největšího žijícího českého umělce. Jeho příspěvek k našemu umění se pohybuje někde mezi Antonínem Dvořákem a strýčkem Jedličkou (jenž byl mimochodem výborným tenistou a zemřel jako hrdina s raketou na antuce). Velmi si považuji Knížákových obrazů a soch, některé se mi líbily tak, že jsem si je vystavil i doma. Miluji mnohoznačnost jeho sdělení a vizuální uhrančivost jeho děl. Umožňují každému si v nich najít to své - to, co jej osloví. Kupříkladu já v nich nacházím odpovědi na ty nejpalčivější otázky naší doby: vývoj koncentrace oxidu uhličitého v atmosféře, omezování svobody v Evropské unii či bezprecedentní mediální útoky směrem k ČEZu. Významnou roli sehrál jako generální ředitel Národní galerie, do které vnesl zcela nový puch. Tím proti sobě popudil řaduzcela nesebekritických představitelů našeho výtvarného umění. Ti mu dodnes vyčítají, že nakoupil do sbírky galerie i své obrazy a že vystavuje jen jemu přikyvující umělce. No a co, my to Hradě děláme taky a funguje to. Kéž bychom měli více Milanů Knížáků, a méně Hřebejků, Černých a Holubových. www.hradniparticka.cz

  2. .antidiscoteky od .pi | 3. marec 2011 08:49

    boli super. aj tam som si formoval hudobný vkus. ďakujem

  3. .to all od .tiborDS | 2. marec 2011 16:53

    ...Chodil po Československu a púšťal americké platne?... Áno, aj to. Ale, nie iba to. Mimochodom, práva ste mysleli asi ľudské... Jasná páka, ja sa nečudujem vášmu príspevku. Ja sa čudujem príspevkom, ktoré tu nie sú a neboli k tejto téme napísané.

  4. .žiadne také. To nemóžeme podporovat. Ja navrhujem p.Knížáka od .jasná páka | 2. marec 2011 16:19

    Chodil po Československu a púšťal americké platne? Zadarmo samozrejme. Autorské práva nič. Najprv to vyzerá, že sú to naivní idealisti. Žiadne také! Začnú akože nejaké koncerty, odrazú demonštrujú za nejaký park. Do PKO dojdú aj s tou ženskou, že sú zmluvy na stavbu podpísané, ich nezajímá. Nemajú žiadne povedomie podnikateľské správne. Nehovorím, v novembri boli dobrí, ktorý našinec by chodil pod obušky. Aspoň sa zatiaľ v bankách poupratovalo a tak. Ale teraz ich už nepotrebujeme. Hneď ako Havel začali s luckými právami, už vtedy našinec videl, že je zle. Carteri a Clintoni ich podporovali, a to boli demokrati, horší od Stalina! Odzbrojovat chceli, diskutovať, s Gorbačovom sa kamarátili, namiesto aby rakety poriadne nasadili. Nebyť Reagan, kde by sme boli? A disidenti hrali dóležitých, čo dalo roboty, kým ich z politiky odpratali (na niečo tá eštebé bola dobrá, tvrdí chlapci vždy vedia, kde je ich miesto). Našinec nepozná špinavé peniaze, s demokratmi a disidentami sa nezdržuje. S pesničkami nepreháňajte, taký fotbal alebo hokej na Slovane, to je iná kultúra

  5. .to juraj od .tiborDS | 2. marec 2011 00:05

    Juraj, myslím si, že by ste nemali ostať iba pri článku k jeho výročiu. Neviem s kým chcete začať lampu na STV, ale ak môžem šeptom naznačiť, J. Černý by bola excelentná a dôstojná voľba. :-)

  6. .jasná páka od .tiborDS | 1. marec 2011 23:59

    Je to človek na ktorého by ste mali byť hrdí a mali by ste ho pokorne počúvať. Je možné, že sa dennodenne stretávate s ľuďmi, ktorých nejakým spôsobom ovplyvnil. Len o tom ešte neviete. Čudák ten, kto nemá úctu k osobe J. Černého a ešte čudnejšie jesto spoločenstvo, ktoré pravdepodobne ani nevie o kom je reč.

  7. .to bude nejaký pravdoláskar od .jasná páka | 28. február 2011 14:45

    vóbec sa títo disidenti a ich kámoši celkom zvrhli. Nebyť Václava Klausa, mali by sme tu disidentov a globálneh oteplenie. Kto bol dobrý pionier, vždy vie, kedy sa treba kam postaviť. Dneska treba byť tvrdý pravičiar. Ten pán Kušnierik nám sem zavádza divné prúdy.

  8. .plný súhlas... od .mino6 | 25. február 2011 10:16

    Plne súhlasím s tebou Juraj a taktiež sa pripájam k blahoželaniu. Ďakujem pán Černý za všetko.

  9. .pripajam sa od .vleks | 25. február 2011 08:41

    pripajam sa k blahozelaniu. Taki hudobni novinari mi chybaju.

Komentáre do diskusie môžu pridávať len predplatitelia Piana. Zaregistrovať sa môžete tu.


Redakcia si vyhradzuje právo vymazať príspevky, ktoré obsahujú vulgárne či rasistické výrazy, a tiež tie, ktoré sú osobným útokom na redaktorov a spolupracovníkov .týždňa.

Inzercia  Newsletter  RSS  Predplatné  Články z tlačených vydaní  Kontakty

Copyright © 2009 - 2012 Vydavateľstvo W Press a.s., Partizánska 2, 811 03 Bratislava, Slovensko / ISSN: 1336-653X

Design and Technology by MONOGRAM