Náš deň, teda Record Store Day, vymyslel v roku 2007 človek menom Chris Brown, majiteľ siete nezávislých obchodov s platňami a cédéčkami Bull Moose, ktorá pôsobí v bostonskej oblasti.

Ide v podstate o oslavu jednej staromódnej, no mnohými z nás napriek tomu milovanej inštitúcie, totiž malého, nezávislého obchodu s platňami. Čo je malé a čo veľké je, samozrejme, vecou názoru. Veľmi jasný je však význam slova "nezávislý": ide o obchod, ktorého ponuka, teda to, čo sa v ňom predáva a čo nie, sa riadi výlučne pracovníkmi a majiteľmi samotného obchodu a ich vkusom. 

Takýchto hudobných obchodov je v USA okolo 700 a zhruba 1000 vo "zvyšku sveta". Je skvelé, že tieto obchody existujú. Sú to kluby, pútnické miesta milovníkov hudby, miesta, kde im informovaný obchodník - tiež musí byť milovník hudby - odporučí nové veci, kde stretne známych, kde sa dozvie nové klebety z tej zaujímavejšej časti hudobného sveta, kde zistí kto, kedy a kde hrá, kde môže debatovať, počúvať, no a pochopiteľne si tu aj kupuje cédéčka alebo vinyly.

Takéto hudobné obchody sú vždy "lokálne", hoci s "globálnym" záberom. Nové albumy Petra Gabriela, Jónsiho, Bonnieho "Princa" Billyho alebo Lou Rhodes si môžete kúpiť (skoro) všade, ale Radůzu, Noisecut, Plastikov, Tu v dome alebo Kolowrat len vo "svojom" obchode. 

O Record Store Day, o tom prečo vznikol a prečo sú malé hudobné obchody stále (a stále viac) dôležité, budeme písať o týždeň v tlačenom .týždni. Na tomto mieste chcem len povedať, prečo sú dôležité pre mňa. A ktoré sú "moje" obchody.

Dôležité sú pre mňa preto, lebo hudby je strašne veľa, rýchlo vzniká (aj zaniká) a ja potrebujem občas aj spomaliť, prehŕňať sa albumami, niečo si vypočuť, pozrieť si booklety, porozprávať sa s predavačom a so so známymi spolukupujúcimi. A potom si chcem aj niečo kúpiť. Je za tým asi prastará túžba vlastniť, no je spojená aj s úmyslom pár eurami oceniť to, čo sa mi páči. 

Hudobný obchod, ktorý navštevujem pravidelne a najčastejšie je v Artfore na Kozej ulici v Bratislave. Majú tu veľa vecí, ktoré nikde inde nemajú a je tu predavač Potkan (na stránkach .týždňa známy ako Vladimír Potančok), ktorý vie presne čo ma zaujíma a vždy vie, na čo má upriamiť moju roztekanú pozornosť. Je tiež príjemné, že popri hudbe si tu môžem zakúpiť aj fľašu dobrého vína.

Hudobný obchod, ku ktorému cítim zvláštnu citovú väzbu je na Laugavegur v Reykjavíku a volá sa - podobne ako legendárne vydavateľstvo, s ktorým je zviazaný - Smekkleysa. Tu sa vždy dozviem, čo je nové na Islande, kto tu vydal skutočne dobrú platňu, kto s kým chodí, či žije a kto s kým vytvoril nové kapely a ktoré koncerty si v Reykjavíku v najbližších dňoch nemám nechať ujsť.

Najlepší Record Store na svete je podľa mňa Rough Trade East vo východnom Londýne. Mám vždy nutkanie zostať tam celý deň, veľa počúvať, čítať si časopisy a knihy, piť pritom kávu a ak som tam v správny deň, tak aj zažiť malý koncert nejakej veľkej kapely. A potom zájsť na blízku Brick Lane na indické jedlo.

V sobotu je Record Store Day. Obchody s platňami majú sviatok. A s nimi aj my, čo do nich radi chodíme. Tento sviatok oslávim návštevou "svojho" obchodu. Určite neodídem s prázdnymi rukami.