Prišlo to naraz z niekoľkých strán.

Najprv z televízie: V programe novo zavedenej digitálnej telky som našiel 8 hudobných kanálov. Vysielajú takmer nonstop hudobné klipy, často aj celkom zujímavé. Mojimi najobľúbenejšími stanicami sa stali MTV Two a VH1 Classic. Trvalo mi niekoľko dní kým som si všimol, že väčšinu programu obdivoch týchto kanálov tvoria rebríčky. Napríklad: The 10 Biggest Tracks Right Now! Alebo: Blur: The Official All Time Top 40. Alebo The Official UK Top 40: The 80s. Nejde o hitparády či prehľady predajnosti, ale o rebríčky, ktoré zostavili "odborníci".  

Potom z internetu: Jedna z najdôležitejších webových stránok, zaoberajúcich sa nezávislou hudbou pitchfork.com začala minulý týždeň po stovkách dávkovať The Top 500 Tracks of the 2000s. Prvý stovku (500-sté až 401-vé miesto) som si prezeral zo vzrušením a záujmom. Ďalšie stovky som monitoroval len zo zaujímavosti,  posledná dvadsiatka ma vyslovene pobavila - dozvedel som sa, že najlepšou pesničkou končiacej sa dekády je podľa kolegov z Pitchforku B.O.B. od skupiny Outkast, na druhom mieste je All My Friends od LCD Soundsystem a na treťom Diplov remix pesničky Paper Planes, ktorú pôvodne spieva M.I.A. Sú to fajn pesničky, o to nejde. Ale v čom je horšia napríklad pieseň Velvet od skupiny Big Pink (500. miesto) alebo The Man Comes Around od Johnyho Casha (296. miesto) či Take Me Out od Franz Ferdinand (44. miesto) - tak to som vôbec nepochopil. A ako sa dá porovnať country s dídžejským setom, hiphopom a tvrdým rockom to vedia len experti z Pitchforku.

Nakoniec z knihy: Dnes som čítal skvelú knižku esejí Allesandra Baricca, Má názov Barbari a názov naznačuje aj tému autorových textov. Ten síce nepíše o hudobných rebríčkoch, ale o bodovaní a rebríčkoch vína. A vidí v tom útok barbarov na civilizáciu. Samozrejme zjednodušujem a zjednodušuje aj Baricco. Ale niečo na tom je: snaha všetko merať, bodovať, hodnotiť a dávať do prehľadných tabuliek je v umení - teda aj vo vínárstve a hudbe - nezmyselná. Baricco hovorí, že priam nebezpečná. Že je to prejav barbarstva.

Myslím, že Baricco má pravdu. Rebríčky aké spomínam vyššie sú úplne absurdné a to aj napriek tomu, že sú veľmi populárne. O kráse a sile piesne (alebo vína) nič nehovoria.

Preto na záver:

Pijem práve nádherný Cabernet Sauvignon zo Sinai Hegyi od Balatónu z pivnice St. Donátus, ročník 2002 (fľašu som si doniesol zo Szigetu). Je to krásne suché, slnkom nasýtené víno, ktoré sa nedá zo žiadnym iným porovnať - už len preto, lebo žiadne iné v tejto chvíli nepijem.

Dnes som počúval tieto platne:

Debut od Björk - veľká sila a hĺbka, časom preverená.

God Help The Girl - muzikálové pesničky od muzikantov z Belle & Sebastian: prostou krásou to pripomína Neberte nám princeznu.

Tchamantché od Rokie Traoré - smutná africká pesničkárka, odzbrojujúco krásna hudba.

Keď som išiel v aute, z Rádia Fm som počul napríklad Chiki Liki Tu-A a Klaxons. Jedno aj druhé výborné.

Teraz počúvam temné piesne anglickej skupiny Wire.

Ak by som sa pokúsil zoradiť to do rebríčka, stal by som sa barbarom.