Diskusia (33)

1. .prilis vela nepresnosti od .palo hrasko | 18. jún 2008 18:00

   Respektujem pravo autora na vlastny nazor, diskusia na tuto temu moze byt naozaj zaujimava, napriek tomu mam z celeho clanku pocit, ze jeho jedinym cielom (pri vsetkej ucte k panu Sebejovi) je uputat za kazdu cenu pozornost a prezentovat vlastnu osobu. Okrem dalsich nedostatkov akym je jeho prilisna rozvlacnost a tazsia zrozumitelnost vyzadujuca dost mentalnej energie na jeho precitanie, obsahuje dost vela az fatalnych nepresnosti. Nechce sa mi podrobne rozoberat vsetky prezentovane fakty, takze iba k niektorym. Najviac som sa pobavil na vysvetleni aerobneho a anaerobneho zatazenia, keby si dal autor aspon trocha namahy a prelistoval si aspon jednu knihu o behani urcite by nenapisal take nezmysly. Tak len k tym najvacsim: 1. Vobec neplati, ze vzdy na zaciatku aktivity sa vyuziva len energia z uhľohydratov, to zavisi od intenzity zatazenia, pokial sa jedna o menej narocnu aktivitu spaluju sa takmer vylucne len tuky uz od zaciatku. 2. Stredne tazka aktivita spali zasoby glykogenu priemerne za cca 1,5 hodiny a nie po 15-20 minutach. Tych 15 minut je mozno tak maximalny cas ktory dokaze sportovec bezat na hranici anaerobneho prahu, limitom je vsak hromadenie kyseliny mliecnej a nie vycerpanie zasob glykogenu. V tomto pripade vsak uz samozrejme nejde o stredne narocnu aktivitu, ale o vysoko intenzivnu. 3. Zásoby glykogen nie je cukor v krvi, ale v svalovych bunkach a v peceni. Dalsie neprenosti. 4. Fartlek nie je to iste ako vytrvalostny trening. Fartlek je hranie sa zrychlostou, kde sa jednotlive useky s roznou intenzitou striedaju podla pocitov bezca. Sam behavam uz 20 rokov a viem, ze zamerat sa len na intervalovy trening je "cestou do pekla". Ani spickovy bezci s velkou treningovou moralkou by nedokazali trenovat len intervalovo, nehovoriac o tom, ze by ich vykonnost prudko stupla. A to uz nehovorim o beznej populacii. Zakladom kazdeho bezeckeho snazenie su kiilometre odbehane v nizsej a strednej intenzite. Na behu je najuzasnejsie to, ze je neuveritelne variabilny, kazdy sa tam moze najst. Kto chce moze behat maratony, alebo dokonca ultra behy a chodit na preteky, dalsi si zase moze odbehnut len par kilometrov v nizkej intenzite a mozno nejakemu masochistovi sa bude pacit behat len intervaly - kazdemu podla jeho chuti. Na zaver este mozno mala rada autorovi, posobite naozaj serioznym dojmom, urcite je vela oblasti v ktorych sa velmi dobre vyznate napr. aj v karate, preto prosim neznizujte svoju serioznost takymito na rychlo zlepenymi clankami. Svojou reakciou som Vas samozrejme nechcel urazit, ale ako milovnik behu som nemohol inak. Do buducnosti zelam stastnejsiu ruku pri vybere tem.

   • .rE: prilis vela nepresnosti od .palo | 18. jún 2008 18:00

     Ospravedlnujem sa za chybu vo vete o spickovych bezcoch behajucich len intervaly, samozrejme ze ich vykonnost by klesla v dosledku pretrenovanosti a nedostatocne rozvinutej aerobnej vytrvalosti.

2. . od .fri 6 Jun 2008 10:34 | 6. jún 2008 04:34

   1.x v zivote isli skusit si zahrat golf, na golfovom ihrisku pri presuvani sa z jedneho hracieho miesta na druhe sa zohla pre ruksak, ktory mala na lavicke a nejaky chlapec sa akurat vtedy rozmachol golfovou palicou az tak, ze ju trafil do hlavy, stastie, ze nie do oka poucenie - pozor na urazy, vzdy v strehu

   • .sport a Slovensko od .chorche | 18. jún 2008 11:04

     beh, plavanie, frisbee, basketball, atletika, hokej, bicyklovanie... su na Slovensku (vláda, občania) v rebričku hodnôt veľmi veľmi hlboko dole. a to ci je to "aero" alebo "anaero" je primárne jedno len aby sme mali priestor na športovanie (behanie) lebo je ho čím ďalej tým menej. toto ma trápi najviac. k článku: veľmi dlhý. som sa musel fest vytrápiť aby som ho dočítal. ale asi by to mali písať iní ľudia (tí ktorí sú v tréningu -behaní "doma)". ale dozvedel som sa aj nové informácie (neviem či pravdivé :))).

3. . od .fri 6 Jun 2008 9:38 | 6. jún 2008 03:38

   precitala som uz kadeco, knih, nazorov je neurekom, co nazor to nazor, ale viem, ze beh mi proste nikdy nevyhovoval a nevyhovuje, vyhovuje mi chodza, prechadzky, vylety, mierny trekking, plavanie, stacionarny bicykel, mierne cvicenie, zdrava strava, vedecke vyskumy su mnohokrat premrstene, ja najlepsie viem kedy, co, ako, kolko, ako dlho, kedy dost, kedy viac, nesledujem to presne na dieliky, neda sa to podla sablony, nemam rada vedecke studie a sablony, kazdy clovek je iny, pre mna plati - hyb sa podla svojho zdravotneho stavu, chuti a ciela, ked mam ciel, ze schudnem, lebo som pribrala, tak schudnem kolko sa da, kolko zvladnem ja, kolko ma bavi a mam z toho dobry pocit, radost, neratam dekagramy, co vyjde, vyjde, co nie, tak nie

4. . od .fri 6 Jun 2008 9:19 | 6. jún 2008 03:19

   pozor na kolieskove korcule, jedna dievcina (inak dcera lekara) sa spustila na kol. korculiach dole kopcom, spadla a skoncila s triestivou zlomeninou (asi panvy?) a je na vozicku, takze sport ano, ale s rozumom

5. .beh je super - chodte si vsetci zabehat este dnes vecer od .peter drapala | 4. jún 2008 14:19

   podla mna je beh nieco uplne super - ucinnejsi ako antidepresiva a psychoterapia (vyskumami dolozene, ale ne****agovane, asi lebo na tom nezarobia ani terapeuti ani farmaceuticke spolocnosti) - vcera som si dal 6 km fast lebo isla burka a dnes 13 km v miernom tempe prvu polovicu a potom nadoraz cestou spat - cira radost z pohybu a bytia. Minulu sobotu na polmaratone v Martine 60 rocni chlapici s telami 25 rocnych mladikov bezali pod 1:30... Treba to fakt zazit; niektorym sa zda beh nudny - mozno extrovertni ludia maju tendenciu ku kolektivnym sportom, ale ja osobne si myslim, ze beh je the best!

6. .tAk an zaver od .wed 4 Jun 2008 8:55 | 4. jún 2008 02:55

   Ano pekne, odborne napisane. To ze som kritizoval Vas popis aerobny vs. anaerobny neznamenalo ze si myslim ze to neviete. Len Vas vyklad v clanku je povrchny a nepresny. Su aj presnejsie a strucnejsie vysvetlenia aby ste nemuseli citatela nudit odbornymi vykladmi ale pritom povedat co treba. A uz len na zaver dodam ze mi v clanku jednoducho vadi to ze jedneho dogmatika (Coopera) zavrhujete a na druhej strane dalsich Al Sears s jeho PACE Power metodov, Hatchensa s jeho SuperSlow metodou opisujete ako radoby super serioznych vedcov. Kazdy ma v niecom pravdu a kazdy si haji svoje nazory pretoze potrebuju na tom zarobit. Smutne je ze z clanku vypliva ze ak si pojdete v miernom tempe na 40 minut zabehat, zabicyklovat alebo zaplavat bez toho aby ste pri tom lapali po dychu tak vlastne si zdravotne skodite - s cim sa da len tazko suhlasit a urcite existuje mnozstvo serioznych a podotykam nezavislych odbornych studii o prospesnosti takehoto konania. Proste je to na dlhu polemiku a kedze si Vas ako sportovca autora fakt kvalitnych publikacii vazim a mam od Vas aj 3 knihy ktore povazujem za super - strecing, karate, kata, tak sa cudujem ze ste napisali podla mna takyto povrchny clanok.

7. .máte pravdu, ale... od .františek Šebej | 3. jún 2008 11:54

   Jasné, že máte pravdu. Ja som použil slová aeróbny a anaeróbny tak, ako ich pre potreby označenia typu tréningu zaviedol Kenneth Cooper. Je jasné, že bez kyslíka v skutočnosti nejde dlhšie na bunečnej úrovni nič. V prvom okamihu záťaže sa využíva molekula ATP (adenozín trifosfát), ktorá uvoľní jednu fosforečnú skupinu a a energiu a mení sa na ADP (adenozín difosfát). Potom sa energiou zo spaľovania uhľohydrátov obnovuje ATP. Ďalším energetickým cyklom je Krebsov cyklus a beta-oxidácia, atď. Pri joggingu, čo je teda stredné až miernejšie zaťaženie, môže telo dýchaním získať dostatok kyslíka na kontinuálne obnovovanie ATP. To Cooper volal aeróbny tréning a neodporúčal "prekročiť aeróbny prah", teda zvýšiť intenzitu zaťaženia tak, aby vznikal väčší "kyslíkový dlh" - teda situácia, keď si svaly žiadajú viac kyslíka, než sú pľúca schopné dodať. Čisto fyziologicky vzaté je teda použitie slov aeróbny a anaeróbny správen možné iba v rámci fyziológie a nie tréningu. Anaeróbny opisuje len činnosť vo vnútri bunky. Fyziológ by povedal, že niečo ako striktne anaeróbne cvičenie ani neexistuje, lebo aj keď sa v tele naštartuje anaeróbny metabolizmus, na cvičenie stále využívame kyslík. Teda keď začne fungovať anaeróbny systém, ten aeróbny funguje ďalej. Pravdu povediac, neviem, ako to všetko povedať jednoducho. Preto som použil na opis tie termíny tak, ako sa používajú "telocvikársky" - Cooperovsky. Aeróbne je v jeho poňatí to, keď sa namáhame dlhodobejšie a tak, že to telo stále utiahne s kyslíkom, ktorý dodávajú srdce a pľúca. Al Searsovi a ostatným teda ide, presnejšie povedané, o to, aby sa človek periodicky dostal do "supraaeróbnej zóny" (ich termín, nie môj), teda tam, kde už pomaly nedochádza kyslík a treba spomaliť. Teda presne tam, kde "muscle cells must rely on other reactions that do not require oxygen to fuel muscle contraction".

8. .práve to som mal na mysli od .františek Šebej | 3. jún 2008 06:58

   Áno, aj 40 ročný a 90 kilový chlap by mal, podľa môjho názoru, práve to. Nie robiť intervalový tréning ako 20 ročný atlét, ale začať veľmi postupne. Povedzme ísť rýchlejšou chôdzou na úvod pár minút, potom sa rozbehnúť a bežať tak tri minúty až do zadýchania. Potom spomaliť na rýchlejšiu chôdzu a po dvoch troch minútach, keď klesne pulz na trebárs 110 či 120 tepov, znovu sa rozbehnúť a bežať rýchlejším tempom dve či tri minúty, atď. To celé dovedna spočiatku tak tri štyri krát. Aspoň to hovoria ľudia, ktorí presadzujú kratší intervalový tréning namiesto dlhšieho aeróbneho. Najlepšie sa to ilustruje na stacionárnom bicykli a nie na behu. Radšej bicyklovať kratšie, trebárs 15 - 20 minút, a striedať pokojné bicyklovanie s fázami intenzívneho zaťaženia (frekvencia i záťaž), nedž bicyklovať pracovným tempom trebárs 45 minút. Všimnite si, že kriticky hovoria autori tohto konceptu (ja ich citujem) o vytrvalostnom zaťažení - teda dlhotrvajúcom v miernom tempe - ak ide o snahu efektívne odbúrať tuk a posilniť srdce. A robili tie experimenty aj s ľuďmi v strednom veku a staršími. Ja som presvedčený, že z vytrvalostného behu a aeróbneho tréningu vôbec je skôr psychologický zisk. Človek účinne eliminuje psychické napätie, stres, najmä ak športuje v prírode. Čo sa týka terminológie, tak tuším, že fartlek sa požíval na bežecký intervalový tréning v atletike. Dnes je reč o intervalovej forme zaťaženia v celej hromade tréningových postupov - dá sa tak cvičiť aj povedzme s činami, dá sa používať veslovací stroj, bicykel, alebo aj boxovacie vrece. Mne sa to pozdáva, ale viem, samozrejme, že psychologický zisk, ktorý má človek z aeróbneho behu, sa nedá takým spôsobom dosiahnuť. Mimochodom, to, že striedavé intenzívne a ľahké zaťaženie eliminuje tuk účinnejšie ako dlhšie aeróbne zaťaženie, je výsledok viacerých experimentov. Stojí za to to skúsiť.

   • .rE: Práve to som mal na mysli od .tue 3 Jun 2008 15:35 | 3. jún 2008 09:35

     A toto vysvetlenie pojmu aerobny a anaerobny snad nemyslite vazne: " Ide o to, že keď sa začneme namáhať, najprv na výkon používame energiu z uhľohydrátov ukrytú v glykogéne (cukor v krvi) a vo svalových bunkách. To sa nazýva anaeróbna aktivita. Až keď všetky tieto energetické rezervy spálime (čo býva asi po 15 až 20 minútach stredne ťažkej aktivity), začne naše telo za pomoci kyslíka zo vdychovaného vzduchu získavať energiu na ďalší pohyb metabolizovaním tukov. To sa nazýva aeróbna aktivita. " Predpokladam ze viete po anglicky: Strictly speaking, the terms "aerobic" and "anaerobic" refer to the presence and absence of oxygen, respectively. Most of our cells prefer to get their energy by using oxygen to fuel metabolism. During exercise with adequate fuel and oxygen (i.e., aerobic), muscle cells can contract repeatedly without fatigue. During anaerobic or non-oxygen conditions (i.e., higher intensity exercise), muscle cells must rely on other reactions that do not require oxygen to fuel muscle contraction. This anaerobic metabolism in the cells produces waste molecules that can impair muscle contractions. We call this deterioration in performance fatigue.

   • .rE: Práve to som mal na mysli od .tue 3 Jun 2008 15:29 | 3. jún 2008 09:29

     Ano, mate pravdu , ak pod intervalovym treningom budeme chapat striedanie intenzit v ramci jedneho treningoveho bloku. Ja si vsak myslim ze sportova priprava by mala byt pestra co sa tyka skladby a pouzitia treningových metod. Ine systemy sa trenuju pri suvislom neprerusovanom behu, ine pri intervalovom treningu. Ano - cisto aerobny trening bez striedania intenzity nema velky zmysel ,ak je jedinou vyuzivanou metodou.Len mam pocit ze clanok povazuje intervalovy trening za jedinu spravnu cestu. S tym tazko suhlasit. Aerobny trening nema len psychologicky efekt - bez prisunu dostatocneho mnozstva kyslika len tazko budete palit tuky a ak zatazenie netrva dostatocne dlho tak sa tuky podielaju na metabolizme menej nez po vycerpani zasob glykogenu. Inak co sa tyka zdravia - nemyslim ze vytrvalci su viac alebo menej zdravi - to ani intervalovy trening nezmeni. Ludia zomieraju denne v akomkolvek veku, len pri sportovcoch je to vzdy brane ako nieco zvlastne a tak sa o tom aj viac hovori. Hlavne Vami spominane pripady su dost sporne - kedze vrcholovy sport so zdravym nema fakt nic spolocne. Suhlasit sa da urcite s tym, ze ak si niekto mysli za ked zacne behat, tak zrazu bude zdravy a krasny ako smahom carovneho prutika tak je na omyle. Len sa mi nezda ze intervalovy trening na tom nieco zmeni. Ja sám absolvujem intervalovy trening v zmysle v akom je popisany v clanku v tyzdni zo 6-tich treningovych jednotiek 3x

     • .rE: RE: Práve to som mal na mysli od .františek Šebej | 3. jún 2008 11:45

       Al Sears a ďalší vravia, že áno, počas aeróbneho tréningu sa po cca štvrťhodine začnú spaľovať tuky, lebo sa minul glykogén, ale nie je to dosť. Omnoho dôležitejšie z ich pohľadu je, či telo spaľuje výraznejšie tuky aj po(!) tréningu. A tvrdia, že spaľovanie tukov po intervalovom tréningu je významnejšie a väčšie, než po aeróbnom či vytrvalostnom. Podrobnejšie je to v jeho knižke "PACE, Rediscover your Native Fitness". Vydal si ju sám, ale dá sa zohnať.

9. .z od .tue 3 Jun 2008 8:27 | 3. jún 2008 02:27

   Cital som to celkom dobre - ale nehnevajte sa fartlek nie je intervalovy trening - a joggery na to zabudli to ano - len neviem ci 90 kg 40 rocny chlap by sa mal zacat nahanat za zdravym akurat intervalovym treningom. To ma nikto nepresvedci o tom ze pohyb v miernej intenzite - aerobny - nech uz ide o beh ,plavanie, bycikel, chodzu ... - nie je v tomoto pripade vhodnejsi. A kto chce nahanat vykony - ten sa bez intervalov a intezivneho treningu nezaobide - ale to vsetci vedia. Skor mi to pride tak - ze ludia co behaju si povedia, ze tento clanok je dost povrchny. A ty co nebehaju maju zas o jeden argument viac aby ani nezacali - zmysel jednoducho unika.

10. .z od .mon 2 Jun 2008 12:37 | 2. jún 2008 06:37

    Intervalovy trennig - to ma byt ako ze novinka v treningovych postupoch? Pozrite sa na treningy E. Zatopka, tan snad inak ani netrenoval - ale take zatazenie v takej velkej intenzite neznesie hocikto. Intarvalovy trening je sucastou bezeckych treningov uz oddavna a pre vsetky dlzky trati. Ale ako zo vsetkym - nic by sa nemalo prehanat.

    • .rE: Z: Kto píše, že je to novinka? od .františek Šebej | 2. jún 2008 07:13

      Keď to čítate čo i len trochu menej povrchne, zistíte, že v článku som napísal o intervalovom tréningu doslova : "...je niečo, čo poznajú tréneri a fyziológovia už dávno, len sa na to akosi – v aeróbnom ošiali – zabudlo. Volá sa to pôvodne „intervalový tréning“ a ľahkí atléti a bežci to poznajú ako „fartlek“." Teda, že to nie je vôbec novinka. Novinkou to je v takzvaných rekreačných čo zdravotných aktivitách. A o tom preháňaní je tam tiež reč.

11. .a mna ten clanok potesil, lebo od .kalina | 28. máj 2008 08:20

    popisal len to, som dlhorocnym bojom s nadvahou a lenivostou metodou pokus-omyl zistila sama. Pre potesenie beham na korculiach (akoze aerobne ) v strednom tempe na hradzi, nic moc z toho sice neschudnem ale nadycham sa a vybudim nejake endorfinky. Rovnako lezerne aj plavam. Chudnem v "posilňovni " pri takom svojsky modifikovanom treningu ( teraz som sa dozvedela ze sa to vola intervalovy trening ), kde striedam kratke kvazi aerobne vsuvky (bicykel, veslovanie, obcas velmi rzchla chodza na bezeckom pase)s "oddychom" pri klasickom posilnovani. Funguje to velmi dobre, nie je monotonne a clovek je potom pevny aj staci s dychom... Takze vdaka za zivu diskusiu vsetkym zucastnenym:-)

    • .jano, ozvi sa nám od .bredy | 28. máj 2008 18:00

      Vážený Jano diskutér. Tvoje názory sú fakt originálne. Zišiel by si sa s týmto štýlom do našej redakcie. Ozvi sa!

      • .rE: Jano, ozvi sa nám od .jano | 28. máj 2008 18:00

        nuz, zasluzim si ironiu, priznavam...nepodal som svoju myslienku a presvedcenie tak sofistikovane ako by sa patrilo na serioznu diskusiu...jednoducho ma clanok pana sebeja do znacnej miery rozculil...zaco moze jeho styl pisania a moje slabe nervy...ale inac ho stale respektujem...

12. .eN od .m. Kriško | 27. máj 2008 16:50

    Behám 40 rokov, maratóny 30 rokov. Nikdy som nebehal pre zdravie. Vždy ma zaujímal iba športový výkon. Pociťujem opotrebovanosť, ale tvrdiť, že je spôsobená iba behom, by som sa neodvážil. Hlavnou príčinou je podľa mňa dedičná predispozícia. Dlhovekosť mi rodičia v dedičstve nezanechali. Miliardy dolárov sú obratným rečníckym argumentom, ale len na vode plávajúcim. Viac by ma zaujímalo koľko % z aktívne športujúcich trpí spomínanými problémami a ešte viac, čo dokazuje, že ich príčinou je výhradne beh. Fixx? Človek behajúci maratóny, nie je u mňa bežec pre zdravie. Nazdávam sa, že u neho šlo výhradne o dedičné problémy a beh, ako správne uvádzate, ich skôr oddialil, ako bol ich príčinou.

    • .rE: eN od .františek Šebej | 27. máj 2008 19:49

      Presne to som sa pokúsil napísať. Nik nevie, či zomrel Fixx predčasne. Ja si myslím, že skôr nie a že keby zostal pri tom fajčení, nadváhe a ničnerobení, zomnrel by, vďaka dedičnej predispozícii, skôr. Čo sa týka problémov s kolenami, bedrovými kĺbmi a tak, je toho omnoho viac, než by si človek pomyslel. V mojom bezprostrednom okolí už má operáciu kolena za sebou veľké percento mojich športujúcich priateľov (vrátane, najnovšie, mňa). Špásujeme o tom. Je viem, že maratón nie je o zdraví, ale o úplne iných, možno i filozofických veciach. To je hodné veľa, možno viac, než tá dlhovekosť. Možno by to stálo za zvláštny článok. Tento je o niečom inom.

13. .zaujimave od .maros | 27. máj 2008 05:36

    Velmi ocenujem ked je autor ochotny diskutovat o svojom clanku. Mnohokrat je to ovela hodnotnejsie ako clanok samotny. Zial nemam pristup plnej verzii clanku a musim teda tyzden pockat. - Zaujala ma hypoteza ze ako sa da dopracovat k vykonnejsiemu srdcu. Ono pri intenzivnejsom treningu je vacsie objemove pretazenie srdca, cize dochadza urcite k vacsej ziaducej hypertrofii. Na druhu stranku by vsak dlhsie trvajuca zataz mala viest k lepsiemu prekrveniu. Takze obe cesty by mali zvysit vykonnost, len trochu inak.

14. .dogmy a ich vyvracanie od .anser | 27. máj 2008 05:28

    Istý starý pán profesor histórie vydal raz jednu knihu o dejinách Slovenska a na jeho plecia sa zniesla vlna kritiky rôznych iných historikov, ktorí mu vyčítali všetko možné - najmä však jeho spôsob interpretácie a videnia rôznych historických faktov, ktorý mohol ľahko viesť k objektívnemu nedorozumeniu a nesprávnemu hodnoteniu rôznych historických skutočností. Slovutný pán profesor sa bránil svojou skúsenosťou, rozhľadom a najmä podkladmi jeho práce: množstvom originálnych pramenných materiálov nad ktorými strávil veľmi dlhý čas v rôznych archívoch v Európe i mimo nej. O to však kritike vôbec nešlo. Problém nebol vo faktoch, ktoré stáli za jeho prácou, ale vo faktoch, ktoré za jeho prácou nestáli a vo výsledku: knihe, ktorá už objektivitu pôvodných prameňov zďaleka nemala. Nerád by som sa púšťal do odborných diskusií, lebo to by bol pre mňa nerovný súboj, no prekvapuje ma forma a spôsob, akým je tento článok napísaný. Je určite zaujímavé prečítať si čosi z histórie, no myslím, že nášmu človeku netreba veľmi vysvetľovať rozdiel medzi 60. a 70. rokmi v USA a v ČSSR. Koľkí ľudia u nás čítali Coopera, či Fixxa? Koniec 20. storočia pritom priniesol nielen zmenu politických pomerov, ale aj zmenu pohľadu na beh a podobné aktivity. Každý bežecký časopis, príručka, či internetová stránka dnes upozorňuje na problémy spojené s behom. Ak sa niekto starší pustí do pravidelného behu bez porady s doktorom, ak niekto začne behať po betónke, alebo sa chce pustiť do maratónu ak behá len tri mesiace, tak ho naozaj treba upozorniť - nevnímal by som ho však ako obeť "mýtu" (v našich podmienkach), skôr ako neinformovaného človeka. Ak vytrvalostní športovci napĺňajú ordinácie, potom by som sa rád spýtal: aký je pomer vytrvalostných športovcov a nešportovcov v ordinácii priemerného slovenského praktického lekára? Je dnes na Slovensku problémom vzrastajúci počet zranení a infarktov spôsobených športom, alebo vzrastajúci počet civilizačných ochorení a oslabených ľudí, ktorí trávia väčšinu času dňa na stoličke? (O ****agácii a podpore športu už ani nehovorím.) Za dobrým kritickým článkom musí byť množstvo skúseností a štúdia. V prvom rade však nesmie chýbať istá dávka múdrosti, ktorá je potrebná ku tzv. konštruktívnej kritike. Autor musí mať pred sebou cieľovú skupinu ktorej píše a byť si vedomý dôsledkov svojich uzáverov. Odborný článok v renomovanom časopise môže byť veľmi zaujímavý, ale prínos z neho bude v prvom kole len pre odborníka. Ten totiž vie, že každý odborný článok, štúdia, či prieskum je obmedzený svojou metodológiou a postupom. Dobrý vedec pozná tieto hranice a vie tak vyvodiť praktické dôsledky pre prax i eventuálny ďalší výskum. Ak chce tieto výsledky prezentovať pre bežného človeka musí spravidla odložiť odborné termíny a zaprezentovať tiež súvislosti a okolnosti v ktorých bol daný prieskum, štúdia, či článok písaný. Výskum totiž napreduje a zajtra sa môže ľahko objaviť článok, ktorý bude posúvať celú vec znova o krok ďalej. Záver článku pána Šebeja hovorí o nebezpečnom živote s dogmami. Závisí to od toho, čo tie dogmy sú a nakoľko môže človek zbúrať isté mantinely, ktoré ho možno ani tak neobmedzovali, ako skôr chránili. (Teraz píšem všeobecne.) Problém nastane vtedy, ak s vaničkou vylejeme aj dieťa. Včera mi totiž istý kolega (ktorý nešportuje) víťazoslávne ukázal titulnú grafiku komentovaného článku a prečítal jeho podnadpis - potom, čo som spomenul svoj obľúbený šport. Článok neprečítal (asi bol príliš dlhý), no istý dojem v ňom ostal. Obávam sa, že nejeden čitateľ sa radšej bude držať Churchilovho príkladu, než intervalového behu, či iným viac-menej komplikovaným technikám. Krása behu spočíva v jeho jednoduchosti. Pokiaľ niekto nezačne vystrájať vylomeniny (vyskúšal som, viem čo hovorím), nájde jednoduchý spôsob ako príjemne stráviť voľný čas - určite lepšie, ako zo slaným pečivom pred televíznou obrazovkou. Čo tak skúsiť upraviť článok - nie jeho faktický obsah, ale spôsob akým je písaný, trochu naopak: Nebúrať akési mýty o ktorých som doteraz nepočul (možno len preto, že patrím k mladšej generácii), ale skôr povzbudiť k športu a pritom poukázať na úskalia a nebezpečia a navrhnúť možnú cestu? Smrtka na bežeckom páse veľkým povzbudením nie je.

    • .rE: Dogmy a ich vyvracanie od .františek Šebej | 27. máj 2008 05:26

      Tak po prvé, za kresbu sa ospravedlňujem, ale o tej som nerozhodol ja, grafika je na pleciach nášho art-directora, ktorému to asi pripadlo ako dobrý fór. Ja by som ju tam nedával. Keby váš kolega ten článok prečítal, dospel by k tomu istému záveru ako vy - že totiž je lepšie stráviť čas športovaním, ako sedením pred televíznou obrazovkou. Jasne to tam píšem. Ja už nebehám, lebo mám pošramotené koleno, ale nachodím dlhé kilometre takmer každodenne. A ak mám čas, tak bicyklujem, čo je rovnako aeróbna činnosť ako beh. Robím to rád a nemienim s tým prestať, len si nenahováram, že to je záruka dlhého života. Dôležité v článku je to, čo sa tam píše o odbúravaní tuku rôznymi formami tréningu a o zvyšovaní či znižovaní hladiny HDL a LDL cholesterolu v krvi. Možno vznikol dojem, že vylievam s vaničkou aj dieťa, ale nebol to môj úmysel. Skôr sa mi zdalo, že podávam dôležitú informáciu, ktorá umožní robiť veci možno účinnejšie a zdravšie. Na Slovensku a vôbec v celom západnom svete je naozaj problémom to, že ľudia sa pohybujú málo, alebo vôbec. Ale i to, že ak s tým začnú, robia to (nevedomky) zle a ublížia si.

    • .rE: Dogmy a ich vyvracanie od .františek Šebej | 27. máj 2008 05:16

      A ešte dovetok: knižku dr. Kennetha Coopera "Aerobický program pre aktívne zdravie" čítalo u nás more ľudí - vyšla v nakladateľstve Šport už v roku 1986 a vypredal sa veľký náklad.

      • .rE: RE: Dogmy a ich vyvracanie od .anser | 27. máj 2008 08:57

        A tiež dovetok: Podobne si nenahováram, že beh je zárukou dlhého života. Skôr sa radím medzi tých ľudí, ktorí behajú pre radosť (o tých tiež píšete - to ma upokojilo :-)

      • .rE: RE: Dogmy a ich vyvracanie od .anser | 27. máj 2008 08:14

        Samozrejme, po podrobnom prečítaní je jasné, že máte tie nejlepšie úmysly. Súhlasím, že informovanosť ľudí na Slovensku je v tomto smere biedna. Je to možno tiež výzva pre zodpovedných, aby sa zamysleli nad školským predmetom "Telesná výchova". V škole sme cvičili všeličo (bola tam aj atletika), ale nepamätám si, že by nám učiteľ dával nejaké podrobnejšie informácie. Skôr mi to pripadalo ako taký veľký nesystematický guláš (hlavne, aby sme prešli osnovy…). Dnes to, zajtra čosi iné, potom obligátny futbal, atď. Škoda, že ste tú knižku neuviedli vo Vašom článku. Ak ju niekde v knižnici nájdem, tak sa do nej určite pozriem. Bolo by zaujímavé porovnať si ju z dnešnou literatúrou.

15. .este jedna vec od .jano | 26. máj 2008 03:24

    pan sebej, vam a aj .tyzdnu by asi prospelo keby sa vasi novinari zacali 'specializovat'...o vas uz davno koluju chyry medzi studentami ze ste expert na vsetko...od zahranicnej politiky cez kulturu az po sport... fakt je vsak ten ze efekt je presne opacny...neberiem vam ze ste inteligentny clovek a mate vela zivotnych skusenosti a patrite 'k tomu lepsiemu', taktiez nemam ziadne pravo moralne ani inac vas hodnotit, ale poviem vam aspon svoj nazor...keby ze nie sme na slovensku, ale v krajine normalnej, vase kixy by vam nepresli a bud by ste sa 'specializovali', alebo by vam akurat dali stlpcek na predposlednej strane, kde by ste sa mohli vyrozpravat...kedze sme na slovensku a ste v .tyzdni velka ryba, mate vzdy ten najdlhsi, no nikdy najlepsi clanok.... tento posledny o tom svedci...jedine jeho pozitivum je, ze pridavate vlastnu analyzu a nekopirujete od slova do slova The Economist, alebo ine, vasou redakciou predplatene media...avsak mozno prave preto, ze ste vsunuli vasu analyzi je z toho len mix v ktorom najprv behanie kritizujete, lebo 'su studie' a potom vravite 'pozor na dogmu'... som zvedavy ci budem zcenzurovany (zmazany) ako v minulosti alebo to bude na vasom webe ponechane....

16. .komentar od .jano | 26. máj 2008 03:24

    1. intervalovy trening je pre 'vytrenovanych' ludi, tucny clovek co nikdy nesportoval sa moze akurat zasmiat... 2. zataz treba zvysovat postupne...ako pri vsetkom, ked clovek cely zivot zere a chlasta a v 40ke zacne trenovat, za 2 roky moze bezat maraton, ale cievy si nevycisti...preto ten infarkt = tvrdenie ze to je kvoli behu je zavadzajuce, s najvacsou pravdepodobnostou mu beh pomohol, i ked pri velkej zatazi mohol byt 'spustacom' 3. beh je najjednoduchsi a najzdravsi sposob sportovania, je cloveku prirodzeny...do uvahy prichadzaju mnohe psychologicke efekty...podla vas, pan sebej, je beh len pre 'milovnikov'...velke hovno, s behom je to ako so vsetkym, clovek sa ho nauci mat rad...a ked to dokaze uz ho nepusti...tvrdenie ze intervalovy trening je ina, kratsia, lepsia a efektivnejsia cesta je klamstvo...nie je mozne mat intervalovy beh co trva viac ako 30min az hodinu s tym, aby sa zachovala ta intenzita a zmena zataze o ktorej hovorite...tym padom sa clovek pripravi o tie miliony endorfinov, ktore by inak dostaval po 2hod pri 20 kilometri... 4. k tomu tuku este....videli ste tucnych vytrvalostnych bezcov? ja nie...vase tvrdenia, resp. pravdepodobna misinterpretacia je preto opat zavadzajuca...vytrvalostni bezci nemaju vela tuku...to co sa im robi su normalne zasoby ktore potrebuje clovek na prezitie = tuk je dobry !!! obezita (privela tuku) je zlaaa !!! 5. udivuje ma ze clovek ktory sa cely zivot venuje karate moze podavat taketo dezinformacie...tiez som sa venoval karate a zakladom je, pan sebej, aerobna zdatnost...na to aby ste udreli, vykrili a dokazali sa uhybat a utocit na supera vam treba byt aerobne zdatny, t.j. NEZADYCHAT SA a nie byt silny...bo 'bezec buchaca uskace'...a nie naopak 6. to ze bezci maju lahsie kosti je prirodzene, musia ich mat lahsie...aj gepard ma lahsie kosti ako tiger (prehnane, ale 'same logic') 7. postupna zataz, kvalitne topanky, makky povrch, 3 krat do tyzdna po hodine....alebo radsej ist do fitka a hrat sa s masinkou...'vedci zistili'...mozno ano, ale priroda zistila uz davnejsie....a statistika je jasna...neexistuje jediny pripad smrti kde je pricinou iba beh....ironicky sa odvolavate na genetiku, lifestyle predtym nez zacali sportovat atd...ale na tom nieje nic ironicke, je to fakt...beh nezabija, beh pomaha...

    • .rE: komentar od .františek Šebej | 26. máj 2008 11:10

      Prečítajte si to, prosím, ešte raz. Vkladáte mi do úst veci, ktoré nehovorím. Je samozrejmé, že aj intervalový typ tréningu je potrebné začínať postupne, od celkom ľahkého zaťažovania. Neviem, čo z vás robí odborníka na tréningové metódy, ktorý všetko vie. Ja som trénerom už takmer 40 rokov a prešiel som všetkým možným. Napísal som aj štyri knihy o trénovaní (tri o karate, jednu o metódach strečingu), ktoré boli pomerne široko čítané aj citované a vyšli vo viacerých vydaniach. Tá knižka o strečingu sa, myslím, používa aj dnes ako metodická príručka. Som tiež pôvodnou profesiou psychológ a venoval som sa dlhé roky fyziologicko-psychologickému výskumu, naposledy na SAV. Nepotrebujem sa teda od vás dozvedať o tom, že beh a športovanie vôbec prinášajú aj psychologické benefity. No ale naozaj ma pobavilo to poučenie o karate. Robim karate už 40 rokov, ale rád sa vždy niečo naučím. Ale i niečo poradím - študujte. Ak by ste to urobili, vedeli by ste, že schopnosť nezadýchať sa v zápase karate je znakom väčšej anaeróbnej a nie aeróbnej zdatnosti. Aeróbne zaťaženie ako ho chápu Kenneth Cooper a ďalší, začína asi až asi po 12 až 15 minútach namáhavej činnosti. To už je dávno po zápase. A ktorýže to máte Dan majstre? Skúste si vopred (aspoň čo sa týka toho karate) zistiť, s kýmže to vlastne tak bohorovne polemizujete. Mimochodom, ja sa aeróbnych aktivít určite nemienim vzdať, len si nemyslím, že ich robím pre zdravie a svoje srdce. Robím ich pre potešenie (napríklad z tých endorfínov). Ak mi však naozaj pôjde o to, aby som schudol, alebo získal zdatnejšie srdce, je s púravdepodobnosťou hraničiacou s istotou lepšie omnoho kratšie a intenzívnejšie zaťaženie v podobe striedania intenzívneho zaťaženia s oddychovejšími fázami - to hovoria výskumy publikované nie v týždenníkoch ako je tento, ale v časopisoch ako Journal of Clinical Endocrinology and Metabolism a podobne. To sú tie zdroje, ktoré cituje vo svojej knižke aj Al Sears a ďalší. Ja som si to naozaj nevymyslel. Ten váš druhý "diskusný príspevok" sa mi naozaj nechce komentovať. Zaujíma ma veľa vecí a píšem o nich. Neviem, či práve najmúdrejšie, ale z toho, čo ste tu predviedli mi je jasné, že to neviete posúdiť ani vy. Ak vám predtým admin niečo zmazal (ja tu nemažem), tak asi preto, lebo usúdil, že to sem nepatrí. Myslím, že má väčšinou pravdu.

      • .rE: RE: komentar od .jano | 26. máj 2008 20:23

        Viem ze sa karate venujete cely zivot a sam mam dve vase knizky, preto ma zaskocilo co tvrdite...to ze pri zapase sa nezadycha ten kto ma lepsie pluca a srdce stoji je podla mna samozrejme...nerozumiem tomu ze je to znakom vacsej anaerobnej zdatnosti, odporuje to logike... Studie existuju na vsetko, to ze beh je zdravy pre srdce a pluca bolo mnohokrat dokazane, stalo sa to takpovediac ludovou mudrostou... Vy robite to ze si vyberiete studiu ktora vas zaujme a podavate ju ako fakt... Posledna vec...ja ani tak neposudzujem co pisete, ale ako to pisete a vadia mi plagiatori....

        • .rE: RE: RE: komentar od .františek Šebej | 27. máj 2008 03:21

          Nepodávam niečo, čo ma zaujme, ako fakt, informujem. Ale v tomto prípade nejde o náhodnú štúdiu, ale o celú sériu výskumov publikovaných v odborných časopisoch. Keď si to prečítate ešte raz, zistíte, že netvrdím, že netreba silné srdce a pľúca, iba hovorím, že podľa týchto štúdií sa človek dopracuje k výkonnejšiemu srdcu a pľúcam inak ako aeróbnym tréningom. Nehovorím, že to nemôže byť beh, iba hovorím, že nie vytrvalostného typu, ale kratší a s intenzívnejšími fázami. Opakujem znovu, naštudujte si, čo to je anaeróbny a čo aeróbny. Anaeróbny znamená spaľovanie energetických zásob (glykogénu a tak) bez účasti kyslíka z vdychovaného vzduchu. Všetky energeticky náročné výkony, povedzme ako beh na 100, 200, 400 ale i 800 či 1500 metrov sú v podstate anaeróbnymi aktivitami. Spaľovanie tuku za účasti vdychovaného kyslíka, teda aeróbny proces, sa začína asi až po 12 minútach od začiatku zaťaženia, teda keď sú spotrebované všetky glykogénové rezervy. Ešte predtým sa spaľuje aj kyselina mliečna, ktorá sa tvorí vo svaloch. To platí aj pre zápas v karate. Výdrž potrebnú do zápasu získate práve anaeróbnym zaťažením, teda kratším (nie hodinu a podobne) a omnoho intenzívnejším než je vytrvalostný beh a podobne. Na svetový výkon v behu na 400 metrov potrebujete iný typ zdatnosti ako na 10 kilometrov a zápas v karate je práve tých 400 metrov. Ale to všetko je v každej učebnici fyziológie, to nie je nový poznatok. Čo tam nie je, sú práve tie výskumy, o ktorých je v článku reč. Tie sú novšieho dáta. Kým niečo také napíšem, verte mi, že dosť nad tým rozmýšľam. Na tomto prípade ma fascinuje práve to, že ide o narušenie dogmy, "ľudovej múdrosti". A keď vám vadím, jednoducho moje články nečítajte, nezvýši sa vám krvný tlak a nebudete nútený písať svoje kvalifikované reakcie.

          • .rE: RE: RE: RE: komentar od .fri 30 May 2008 13:17 | 30. máj 2008 07:17

            Ale, ale, pán Šebej, v článku ste vyvvodili ďalekosiahle závery z nedostatočného počtu faktov. To seriozny vedec nikdy nerobí (ani ak píše pre noviny). Preto odvolávať sa na Vaše vedecké pôsobnie (ktoré samo o sebe tiež nie je dôkazom objektivity v téme, o ktorej ste tu písali) neobstojí. Alebo keď dochádzajú argumenty, skryjete sa za svoju autoritu? Netvrdím, že to nie je zaujímavý názor od človeka, ktoý sa istému druhu športu venuje na vysokej úrovni roky, ako vy. To Vám nikto neberie. Ale prekvapujú ma Vaše reakcie v diskusii. Sú predsa len ľudia, ktorí sa ako vedci týmto otázkam venujú na odbornejšej úrovni ako Vy (myslím tým napríklad beh, jogging) a ich vplyv na zdravie.

Komentáre do diskusie môžu pridávať len predplatitelia Piana. Zaregistrovať sa môžete tu.

Redakcia si vyhradzuje právo vymazať príspevky, ktoré obsahujú vulgárne či rasistické výrazy, a tiež tie, ktoré sú osobným útokom na redaktorov a spolupracovníkov .týždňa.