Súťaž v streľbe z poplašnej pištole, dostihy na „húpacích konýkoch“, prechod na novú menu. Slnko, víchrica, skvelá hudba. Braňo Jobus s megafónom, jeho brat Andrej v uniforme „minerála multiorganizácie KRIAK,“ atmosféra ako na domácej oslave. Také boli Vrbovské vetry.

„Domov je tam, kde srdce svírá,“ spieva sa v jednej hardcore piesni. Ak máte chuť na niečo, kde to bolí a zoviera slasťou lásky, siahnite po milostných listoch, ktoré ako koláž vytvorila z listov svojich a listov Dominika Tatarku Erika Podlipná. Je to silné čítanie. Kniha sa volá Koláž – Pocta Dominikovi Tatarkovi.

„Myslím, že se mi hrozně stejskalo po alkoholu, což jsem si do tý doby nebyl schopnej přiznat. Vždyť hrál v

Ako fotografovať mesto? Ako fotografovať mesto, akým je Berlín? Mesto takmer 30 rokov rozdelené múrom, mesto so stále nezahojenými ranami, mesto, ktoré zažilo dve diktatúry, a

„Doktor Satinský se rozhodl, že bude žít jinak. Doposud žil jako zvíře. Denně pil a přejídal se bufetovou stravou. Pracoval v nemocnici jako přidavač u zedníkú. Styděl se za to a bál se předáka.“ Dávno som mala objaviť ostravského autora Jana Balabána, ale pošťastilo sa mi to až teraz.

Kto chodil do Stoky alebo počúval Živé kvety, presne vie, o koho ide. Absolútna väčšina Slovákov o nej vôbec nikdy nepočula. Nevideli ju v divadle, v televízii ani nepočuli v komerčnom rádiu. Lebo ona je vždy niekde mimo hlavného prúdu. Exot alebo femme fatale? Lucia Piussi.

Hodnotiť rok v

Toto nie je žiadna rozprávka! Kniha pre deti o

„My, kasta intelektuálno-punková, putujeme ďalej. Do worker-žobrák-lakomec-ekono triedy. Tri rady sedačiek po troch sedadlách v