Asi ste to už tiež niekedy zažili. Máte za sebou dva týždne júlovej dovolenky, ale na začiatku augusta sa vám druhý syn, čo strávil mesiac na skautskom tábore, vracia domov a chcel by zrazu ísť k moru. Vzhľadom na neveľký zvyšok peňazí a dovolenky si stanovíte dve zásadné kritériá. Máte len týždeň voľna a nemáte peňazí na rozhadzovanie.

Ukrajinský prezident Petro Porošenko si pred niekoľkými dňami mohol po prvý raz vychutnať pocit víťaza. Po niekoľkomesačných tvrdých bojoch sa podarilo ukrajinskej armáde a jednotkám Národnej gardy oslobodiť státisícové východoukrajinské mestá Slavjansk a Kramatorsk.

Ešte začiatkom leta bol Doneck, metropola ukrajinského Donbasu, pokojným miliónovým mestom. Ženy v montérkach vysádzali kvety na záhony. Len okolo budovy bývalého vedenia Doneckej oblasti hliadkovali ozbrojenci. Dnes je Doneck mŕtve frontové mesto.

Co se děje na Ukrajině? Jestli bychom věřili ruské propagandě, pak je Kyjev kolébkou fašizmu a východní Ukrajina dějištěm protiruského povstání.

Sobota: Zase jeden prepršaný víkend. Túto jar stále prší. Minulá jar bola suchá a pekná. Praha vraj tento rok zažila osemdesiat slnečných hodín, asi toľko, čo Nové Hebridy. Tento víkend to nebude lepšie. Učím sa však na kapitánske skúšky riečnej plavby, tak nech si prší.

So Zemanom sa nudiť nebudeme. Bohužiaľ. Aj tí, ktorí čakali, že s novým českým prezidentom bude „zábava“, nečakali, že nastane tak skoro. Stačila sa druhá zahraničná cesta (na Slovensku sa okrem dnes už preslávenej Zemanovej otočky pri prehliadke čestnej stráže nič zvláštneho nestalo), a už sa Miloš Zeman dostal do titulkov, a tak, ako v prípade Lidových novín, aj na otvárací článok.

Také horúčavy, aké boli koncom minulého týždňa tu u nás v Česku a v Poľsku, boli pred mesiacom ďaleko na severe. V pobaltskej Rige. Spali sme v tom istom hoteli ako premiér Petr Nečas a šéfka jeho sekretariátu Jana Nagyová. Pôsobilo zvláštne a pre lotyšských hostiteľov až trochu urážlivo, že sa premiér a jeho pravá ruka zavreli hneď po prílete vo svojom obrovskom apartmáne a namiesto prechádzky Rigou a večerou aspoň niekde v meste si dali priniesť jedlo na izbu a potom sa tam... asi do noci radili.

České Sudety sú tu v Ústí nad Labem a pri Děčíne úplne iné než tie pri Bavorsku a Rakúsku. Tu nebolo žiadne dvadsaťkilometrové hraničné pásmo a za hranicou bývali tí „dobrí Nemci“. Dobrí východní Nemci cestovali po Labe do bývalého nemeckého Aussigu parníkmi Friedrich Engels a Karl Marx, a keď sa vyhrnuli na nábrežie, blúdili mestom za lacnými výhodnými nákupmi kuchynského náčinia alebo platní. Jeden miestny chlapec, dnes už muž, mi rozprával, ako šokovaným východným Nemcom na otázku, ako sa dostanú ku Kaufhaus „Lape“, odpovedali po nemecky, že treba ísť po Hermann Göring Strasse a tam na Adolf Hitler Platz a odtiaľ to už uvidia.

Je to už dávno, čo som bol na stáži v rakúskych novinách Kleine Zeitungen v Klagenfurte. Mimochodom, idylické miesto. Alpy, krásne, priezračné a v lete aj teplé jazerá, otvorený kraj na juh Európy, svojím spôsobom úplná blahobytná idyla. Na starosť ma dostal jeden novinár, z môjho pohľadu postarší, v tom roku 1992 elegantný štyridsiatnik. „U nás sa cez víkend mestá vyľudnia, ľudia odchádzajú na svoje chaty a chalupy,“ hovoril som mu. Čudoval sa. „Tu v Rakúsku si vlastný víkendový dom môžu dovoliť len najbohatší. Hmm, to je naozaj zvláštne.“

Keď normálnemu Čechovi alebo Slovákovi spomeniete poľské potraviny, predstaví si hocičo, len nie skutočne kvalitnú stravu. Ibaže to, čo sa vozí do slovenských a českých obchodov a čo vytláča predovšetkým svojou cenou domácu českú a slovenskú produkciu, je väčšinou to najhoršie, čo sa v skutočnosti v Poľsku vyrába. V samotnom Poľsku sa predávajú omnoho lepšie potraviny, než aké sa vozia k nám. Mimochodom, dnes som sa prechádzal po Varšave a chcel som kolegom, ktorí sa zišli v našej novinárskej skupine, kúpiť niečo z českých potravín alebo prinajhoršom aspoň české pivo, či trebárs Becherovku.