Po páde komunizmu sa uvažovalo, či nastal koniec dejín. Dnes, po 32 rokoch, už vieme, že nenastal. Niečo sa však deje – a môže to byť začiatok ešte hlbšej zmeny, než bol epochálny pád komunizmu.

Požiadali ma, aby som napísal o špekuláciách o „konci dejín“ a sporoch okolo nich. Váhal som, lebo len nedávno som sa tu zmieňoval o apokalyptických proroctvách a ich ideologických deriváciách. Našťastie, téma má oveľa viac zaujímavých zákutí, než môže jeden článok vyčerpať. Navyše: isté nové udalosti nám opakovane nedovoľujú na ňu zabudnúť.

Pred dvoma rokmi, 12. januára 2020, odišiel z tohto sveta Roger Scruton, filozof, literát, priateľ stredoeurópskeho disentu v časoch komunizmu a – provokujúci konzervatívec. Treba si pripomenúť jeho odkaz, ktorý si zaslúži viac než povrchné ideologizujúce dezinterpretácie.

Presvedčení o potrebnosti hlbšej diskusie o Európe uverejňujeme provokatívnu konzervatívnu výzvu 13 intelektuálov.

Zdalo sa, že národný štát patrí prinajmenšom v Európe do starého železa. No v poslednom čase je čoraz zrejmejšie, že európska integrácia sa dostala na scestie. Filozof Roger Scruton v útlej knihe O potrebnosti národov obhajuje národný štát z originálnej perspektívy.

Roger Scruton dal odpoveď na to, ako možno po dvadsiatich piatich rokoch novej generácii pripomenúť, čo to bol komunizmus.

Vysoká kultúra je synonymom sebauvedomenia spoločnosti. Zahŕňa diela výtvarného umenia, hudby, literatúry, vedy a filozofie, ktoré vytvárajú spoločný rámec, vzťahujúci sa na vzdelaných ľudí.

Roger Scruton je filozof, farmár, džentlmen. Profesor estetiky, autor štyridsiatich kníh o architektúre i hudbe, konzervativizme, modernej filozofii, Novej ľavici, sexuálnej túžbe, honbe na líšky, kráse, víne, ochrane životného prostredia či Bohu.

Svobodo, ty jsi jak zdraví, jen ten tě cení, kdo tě ztratil, parafrázuji Mickiewicze. Svoboda je paradox, jakmile je, je neviditelná jako čirý vzduch a objeví se špinavé obrysy všeho špatného, k čemu byla použita. Svoboda je volba, obsah nemá. Tak jako demokracie, když toleruje plebejskou rovnost. Všechny komentáře k 17. listopadu, dokonce i ty oslavné, polemizují s mrzutou náladou a rozčarováním. Takhle jsme si svobodu nepředstavovali. Už dlouho průzkumy veřejného mínění ukazují, že polovina obyvatel považuje ekonomickou situaci za špatnou a jen třetina je jakž-takž spokojena.

Trvá to už istý čas, čo západné štáty konajú na základe predpokladu, že riešením politického konfliktu je demokracia.