Ak by som mal zosumarizovať americké prezidentské voľby 2016 v jedinej vete, povedal by som, že sme zažili sociologickú revolúciu, morálne varovanie a politickú výzvu.

Danny Kahneman vyrastal ako Žid v okupovanom Francúzsku počas druhej svetovej vojny. V Paríži ho raz po večernom zákaze vychádzania takmer chytil príslušník SS.

Trump láme týždeň čo týždeň svetový rekord v tom, ako vyzerať čo najhrozivejšie. Čím hlbšie však jeho predvolebná kampaň klesá od jedného dna k druhému, tým viac cítim už len hlboký smútok a ľútosť.

Pred pár týždňami som v Kentucky natrafil na istého chlapíka, ktorý prežil všetky etapy deindustrializujúcej sa Ameriky.

Starí Gréci používali rôzne výrazy na vyjadrenie lásky. Tak napríklad lydis bolo hravé doberanie si druhého, pragma zas praktická starosť o dlhodobé zväzky a slovo agapé označovalo lásku vo všeobecnosti.

V 18. storočí fungovala spoločnosť amerických kolonistov vedľa spoločnosti amerických Indiánov. Prvá sa zameriavala na obchod, druhá na komunitu, kmeň. A ukázalo sa čosi zvláštne: Indiáni neutekali ku kolonistom, no veľa kolonistov si zvolilo život medzi Indiánmi.

Aj tento rok vystúpila na rôznych politických podujatiach fúra umelcov a hudobníkov. Vyvoláva to vo mne zopár otázok. Nakoľko by sa mali umelci zapliesť do politiky? Alebo ako môžu čo najlepšie presadiť spoločenské zmeny?

Barack Obama robí chybu, keď odmieta spájať výraz „islam“ s islamistickým terorizmom. Ľudia, ktorí páchajú tieto činy, sú zapálení pre jednu z verzií islamistickej ideológie.

Naproti môjmu bytovému domu vo Washingtone sa rozkladá gigantický supermarket s lekárňou. Nad ním je veľký prázdny priestor s presklenými stenami. Ten začala nedávno využívať baletná škola, takže keď sa chodievam večer poprechádzať, vídavam tucet cvičiacich tanečníkov akoby zarámovaných do okien. Tancujú nádherne a často aj unisono.

Ak ste sa na nejaký čas ocitli medzi pracujúcimi ľuďmi, zrejme ste sa stretli s pliagou drogovej závislosti a samovrážd či s pocitmi anomálie, cynizmu, pesimizmu a resentimentu.