V dnešnej bohoslužbe sa stretajú dve slávnosti. Prastará slávnosť Letníc – zrodenie cirkvi sa stretne so slávnosťou tých, čo obnovujú svoj krstný sľub a vstupujú do spoločenstva Kaplnky. Spája ich spoločná téma: tajomná skutočnosť, že sme stvorení Slovom. Duch sa na Letnice zjavil ako zázrak slova. Nad hlavami apoštolov sa ukázali ohnivé jazyky.

Človek už svojim narodením vstupuje do diela, ktoré tu vytvárali generácie pred ním. Rodí sa do pôrodnice. S prvým slovom na jazyku preberá komunikačný systém svojich predkov. Formujú ho vzdelávacie inštitúcie. Od štátu dostane preukaz totožnosti a rodné číslo. Zaradí sa na trh práce a vstúpi do výrobného procesu. Nevyberal si to je mu to dané.

Posledné roky vo verejnom priestore mnohí politici i aktivisti zdôrazňovali, že to čo hovoria a robia je svedectvom evanjelia: Nešírili však ľudskú solidaritu, prijatie a porozumenie, šírili skôr odsúdenie tých čo sú iní než oni. Neprinášali povzbudenie pre spoluprácu na nových riešeniach pre ohrozený svet, prinášali skôr odsúdenie sveta. Koľkí dnes v mene boja za tradičné kresťanské hodnoty proti skazenému západu, vyjadrujú podporu Putinovej agresii? Kresťanstvo dávno nemalo takú zlú reputáciu ako má dnes. Ak hovoríme o kríze, musíme si povedať na rovinu, že v kríze je i kresťanstvo.

Dnes mě pri rozjímaní napadlo, že ten nápad z bible, že Búh, nechá ukřižovat a dlouho trpět svého syna, aby ho pak vzkřísil, možná vznikl v mysli nějakého sadistického otce s omnipotentne narcistickou povahou. Takto vo svojom statuse na facebooku o veľkonočnom príbehu rozjímal detský psychiater Peter Pothe. Jeho rozpakom rozumiem. Ak taký inteligentný a citlivý človek vidí veľkonočný príbeh takto, ako je možné, že som tomu príbehu uveril a verím mu dodnes? Nie je to príbeh, ktorý odhaľuje iba ťažkú patológiu?

Kazateľ Cirkvi bratskej, spisovateľ, výtvarník a externý spolupracovník .týždňa Daniel Pastirčák hovorí vo videorozhovore o hlbokom tajomstve veľkonočných sviatkov, problematickému úniku k ateizmu a ceste von zo zloby a beznádeje, ktoré premáhajú Slovensko.

Uprostred nocí a dní roka je jedna Veľká noc. Noc smrti. V posledných lúčoch umierajúceho dňa vidíme osamelého človeka, ako po cestičkách kalvárie vlečie svoj kríž k vrcholu.

Úctyhodná architektúra civilizácie sa ukázala prekvapivo zraniteľná. Stačí neznáma guľka a chveje sa v základoch. „Čo nedokázala Greta, dokázal koronavírus“ poznamenal kamarát ochranár. Donúti nás Covid 19 zmeniť spôsob života? Staneme sa ekologicky i sociálne citlivejší? Obávam sa, že nie. 

Známy bratislavský kazateľ Cirkvi Bratskej Daniel Pastirčák hovorí o dôvodoch odporu sekulárneho svetu voči náboženstvu a cirkvám, mystičke Simone Weilovej a svojej ponuke pre ateistov. Ďalej tiež prezrádza, prečo by nešiel na Dúhový pochod Pride a čo si myslí o hlasovaniach v potratových zákonoch Juraja Šeligu a Anny Záborskej.

„Niektorí mŕtvi sú nám bližší než mnohí z tých, čo žijú,“ povedal Albert Camus na adresu Simone Weilovej. Zvláštny vzťah. Tí dvaja sa nikdy nestretli.

Marcel Strýko by 22. júna oslávil 65 rokov. Aj o ňom sme hovorili minulý rok, keď sme v žilinskej nadácii Polis diskutovali o ostrovčekoch, ktoré tvorili živnú pôdu Nežnej revolúcie: Martin Machovec, Jana Soukupová, Maňo Huba, Ľubomír Morbacher a ja.