Počtom obyvateľov sa Nový Zéland podobá Dánsku alebo Slovensku. Počtom hudobných projektov je však na tom oveľa lepšie. Môže za to ostrovná izolovanosť, multikultúrne vplyvy, podpora umenia štátom aj nadáciami, univerzálnosť angličtiny alebo oceánska klíma?

Vždy v prvý júnový pondelok Nový Zéland oslavuje štátnym sviatkom a zároveň predĺženým víkendom narodeniny kráľovnej. Málokto tuší, že jej skutočné narodeniny pripadajú na 21. apríl. Hlavne, že je voľno a oficiálne sa otvára lyžiarska sezóna.

Sestra s manželom bývajú a pracujú v jednom z Emirátov už niekoľko rokov, no doteraz nebol čas, príležitosť či skôr vôľa navštíviť ich. 

Keď nechcete ostať žiť v bubline pritakávačov, starých školských kontaktov a rodinných známych, je dobré nezmazať si zo svojich okruhov na sociálnych sieťach ...

Už pred prezidentskými voľbami sme uvažovali, kam odísť (keby sa to doma zvrtlo k zlému). S manželom sme položartom vybrali dva bezproblémové ostrovy: ...

Ako by to bolo včera! Sedím na parapete hotela Washington Plaza, počúvam jeden z naj hlasov na svete – Dhafera Youssefa – ...

Keď som známym oznámila, že budem niekoľko týždňov bývať a pracovať v Chicagu, s miernym dešpektom pokrútili nosom. Lebo je to druhé najväčšie poľské mesto na svete; bašta demokratov i režisérov apokalyptických filmov; metropola, kde vietor nikdy neprestane a s hromadou mrakodrapov a fastfoodov k tomu. No všetci dodali, že je to domov amerického prezidenta Baracka Obamu, ktorý sa tu pred rokmi venoval tomu, čomu ja dnes – komunitnému organizovaniu.

Pred troma mesiacmi som začala pracovať ako terénna pracovníčka, koordinujúca poslednú fázu rozvojového projektu Trnavskej univerzity na pobreží Kene. Prvou vecou, ktorú som chcela hneď po príchode zažiť, nebolo naháňanie slonov v rezervácii Shimba Hills ani potápanie sa v Indickom oceáne, ale platenie produktov či služieb cez mobilný telefón.

Keď som sa v júni po piatich mesiacoch práce v rozvojovej krajine na týždeň ocitla doma, všetko mi bolo vzácne a postihla ma nostalgická nálada i prílišná zhovievavosť. Bola som síce v rodnom, ale takpovediac v cudzom meste, takže som len krčila plecami počas rýchlych presunov pod zemou (podchodmi s tematicky gýčovou graffiti-výzdobou) či nad zemou (v bludisku „kreatívne“ ponatieraných novozateplených panelákov).

V rámci nášho rozvojového slovensko-kenského projektu koordinujeme tri nutričné centrá na pobreží Kene – v Kwale, Tiwi a Mkongani. Pri tom poslednom mieste sme vždy nútení pridať poznámku: „Pánu Bohu za chrbtom“.