Dráma vrcholí. Aj predseda vlády má podľa zistení Denníka N falošnú diplomovku a on sám k tomu napísal, že je v tomto zlodej. Je to koniec sna o lepšom Slovensku? Môže, ale nemusí byť.

Mimoriadna schôdza s návrhom na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády sa začne vo štvrtok (23. 7.) o 10.00 h.

Dlho, veľmi dlho nebolo u nás zvykom, že tí, čo sú pri moci, sa pravidelne striedajú. Že po voľbách nastupujú víťazi a odchádzajú porazení. Tak to v demokracii je. Hoci to môže byť niekedy nepríjemné prekvapenie.

Martin Šimečka spomína na dobu, keď vládli komunisti a na to, ako ich udávali susedia. Niektorí sa za to hanbili a niektorí nie. V tej dobe sa cítil, paradoxne, slobodnejší ako dnes. Prečo?

Od Nežnej revolúcie ubehli tri desaťročia. V novembri 1989 sa toho udialo veľa. Nastalo veľa zmien. A napriek tomu sa dnes môže zdať, že sa toho až toľko nezmenilo.

Z jednej sobotňajšej noci sa stali tri. Biela noc patrí k očakávaným jesenným udalostiam a oslavám súčasného umenia vo verejnom priestore. Tento rok bola teplá, trochu daždivá, no stále impozantná. Svetlá inštalácií osvecovali tisíce ľudí. Tí otvárali ústa, oči a všetko dokumentovali. Tak ako aj my.

Slovensko si v piatok 15. novembra uctí obete nehody autobusu pri Nitre štátnym smútkom. Trvať bude od 08.00 do 20.00 h.

Nebyť tej jednej knihy, možno by ostala Hana Ponická (15. 7. 1922 – 21. 8. 2007) v pamäti slovenskej literatúry autorkou detskej knihy O Štoplíkovi (1961) a prekladateľkou. Tou jednou knihou sú Lukavické zápisky.

V novom internetovom telefónnom zozname na stránke zoznam.sk sa prinajmenšom na dva dni objavili stovky utajených telefónnych čísiel zákazníkov mobilného operátora T-Mobile. Boli medzi nimi aj kontakty na viacerých členov vlády a až 718 čísel, registrovaných na Slovenskú informačnú službu (SIS).

V roku 2006 začínam spracovávať dva rôzne, niekoľkohodinové rozhovory fotografky Magdalény Robinsonovej, ktoré mapujú jej život počas vojny a udalosti spojené s koncentračnými tábormi. Niektoré Robinsonovej výpovede sú ako obrazy. Akoby svoj život zachytávala vo fotografických momentkách. No čas na doplnenie ďalších informácií mi už neostane. Magdaléna Robinsonová v júli 2006 zomiera. Zanecháva po sebe rozhovory, fotografie, negatívy, krátky filmový záznam z mladosti, či vysušené ruže z Negevskej púšte a mne neostáva nič iné, len poskladať tieto úlomky do zmysluplného tvaru. Film Cesta Magdalény Robinsonovej vzniká neštandardným spôsobom. Keďže sama Robinsonová spomína televíziu ako zdroj jej znepokojenia nad opätovným rozmachom „ľudáckeho“ myslenia, núka sa línia médií ako dôležitý rozprávačský prvok. Rozhodol som sa vložiť rozprávanie Magdalény Robinsonovej do TV prijímača, ktorý by putoval po miestach dávnych tragédií a ukázal tak absurdný kontext cynických vyhlásení niektorých slovenských elít o spokojnom živote za Slovenského štátu. Vznikne tak zvláštna koláž fotografií, negatívov, televíznych záznamov, animácií a filmových záberov, svojou nehomogénnosťou evokujúca dojem rozpadu ľudskej pamäti. Natíska sa otázka, či je človek naozaj odsúdený donekonečna opakovať chyby, ktoré urobil, bez najmenšej šance na zmenu?