Po ťažkej chorobe zomrel v piatok 23. 2. večer vo veku 75 rokov Jozef Barina, jeden z posledných žijúcich veľkých originálov éry slovenského „bigbítu“ a formatívnych osobností našej rockovej hudby.

Jeho videá na sociálnych sieťach hltajú milióny ľudí. Pôsobí ako novodobý kaukliar – čarovaním vytvára tie najkrajšie dezerty na svete a zabáva nimi publikum. Svojou tvorbou každý deň na diaľku prináša radosť a vo svojej cukrárni chuťový ošiaľ – Cedric Grolet.

Napichané malé kúsky mäsa za sebou na dlhšom drevenom bodci. Pomedzi to možno poprepletané nejaké tie krúžky cibuľky či náznak papriky. No to už je rúhačský bonus. Podávajú sa s pita chlebom a dostaneme bodce zvyčajne tri. Souvlaki.

Vyzerá to ako maslo, správa sa to ako maslo, chutí to ako maslo, no nie je to maslo. Mnohí, predovšetkým tí nedočkavejší z nás, hovoria, že je dokonca lepšie, pretože sa pohodlnejšie roztiera. Postrach každého roduverného výživového poradcu: margarín.

Sú takou bežnou a ľahko dostupnou súčasťou koláčov, dezertov, pudingov či plniek, že ich považujeme za samozrejmosť. Pričom kedysi boli nielen vysoko cenenou odmenou, ale niekde doslova platidlom. A vďaka tomu sa dostali aj do ustálených slovných spojení – hrozienka.

Jeden z najznámejších a aj najvýraznejších syrov severovýchodného Francúzska. Malý, alebo trošku väčší ružovooranžový kotúčik učupený na lôžku zo sena. Vyzerá utešene, no stačí pričuchnúť a 80 percent ochutnávačov okamžite zbledne a zvažuje útek. Ostatní sa zaliznú. Munster – géromé.

Podobá sa na zvlnenú krajinu, malý trojrozmerný model pre tých, ktorí veria, že zem je plochá a končí sa chrumkavými okrajmi. Ten kotúč rozpálenej zeme dýcha. V každom kúte sveta, kde sa pečie kvasený chlieb, chutí inak. My máme posúch či podplamenník.

Spomedzi všetkých tých nádherných jedál starej monarchie toto jedno je akoby v úzadí. Síce sa svojou rafinovanou chuťou hlási o slovo, no štréberi ako rezeň, segedín či guláš ju vždy predbehnú a svojou nástojčivosťou prekryjú. Koložvárska kapusta.

Druhý najväčší domestikovaný vták po pštrosovi. Okupuje sviatočné stoly anglosaského sveta vrátane tých vianočných. Jeho mäso je delikátne, výzor vznešený a exotický, správanie nevyberavo dominantné. Táto americká hydina si nenechá len tak skákať po hlave. My ho voláme moriak.

Možno túto zimu niekto z nás zablúdi na poriadnu lyžovačku do švajčiarskych či francúzskych Álp. A tam sa tomu zrejme nevyhne. V útulných, striedmym – niekto by povedal športovým – luxusom dýchajúcich reštauráciách na úpätí svahov, či priamo na nich, mu ponúknu raclette.