Fedora Gála by sme bez váhania zaradili k elitám. Alebo, aby sme ho neurazili floskulou, aké nemá rád, tak do hŕstky statočných, ktorí aj napriek sklamaniam veria v dialóg a vývoj spoločnosti – bolestný, ale pozitívny. Čo si myslí o hodnotách a lídroch Slovenska?

S Petrom Zemanom (10. januára 1942 – 16. 7. 2020) sme sa poznali od mladosti, ako to nemohlo nebyť v Bratislave šesťdesiatych rokov.

Chýbajúca morálka bola u bývalého premiéra Roberta Fica dlhodobo známa. Reťaz jeho vlád ukončil až Igor Matovič, ktorý chcel do riadenia štátu priniesť novú kultúru. Pri prvej príležitosti však morálnu čistotu odhodil. Prečo elity dlhodobo zlyhávajú?

Ak sa pozrieme na ponovembrovú históriu, pozorujeme, že sa nám nedarí nájsť elity, ktoré by boli nasledovaniahodné. Nie také, ktoré treba slepo a stádovito uctievať, ale také, ktoré možno kriticky a učenlivo skúmať.

Igor Matovič priniesol ako predseda vlády zo samitu EÚ v Bruseli dve posolstvá. Prvé znie, že je je zlodej a podvodník. A druhé, že bruselská dohoda je geniálna.

Toto leto sa pokúša o normálnosť, ale to sa len tak tvári. Je choré. Ešte stále má covid. Vyhýbam sa mu, ale v dvoch prípadoch som predsa len urobil výnimku.

Minister financií Eduard Heger pripravuje prudký skok v modernizácii a zlepšení životnej úrovne občanov – podobne ako za vlády Mikuláša Dzurindu, ale tentoraz v kvalite de luxe.

So záujmom som počúval diskusiu Šimona Jeseňáka o politike ako reality show.

Po februárových voľbách 2020 začal Martin Mojžiš uverejňovať v .týždni sériu „Listy do kukurice“. Nepáčila sa mi, pretože spustila ostrú paľbu do premiéra „vlády zmeny“ Igora Matoviča, z môjho hľadiska predčasne.

Bez reforiem zostaneme tým, čím sme: montovňou bez invencie, krajinou, kde podnikanie hynie v byrokracii, kde školstvo a zdravotníctvo už ani nekrívajú, ale ledva sa plazia. Krajinou, kde mnohí žijú a pracujú ako za trest. Reformy to môžu zmeniť. Peniaze na reformy budú a budú za tie peniaze aj ozaj dobré reformy?