autor

.martin Droppa

V .týždni je reportérom. V druhej polovici osemdesiatych a v prvej polovici deväťdesiatych rokov pracoval ako drevársky robotník, kultúrny a osvetový pracovník, korektor v tlačiarňach, redaktor mestského rozhlasu, editor. Ako novinár spolupracoval so Slovenským rozhlasom, redakciou denníka SME, s reklamnou agentúrou Wiktor Leo Burnett. V rokoch 1997 až 2001 bol redaktorom denníka Hospodárske noviny, neskôr publikoval v týždenníku Formát. Kedysi organizoval a autorsky pripravoval tematické diskotéky, dlhé roky robil vedúceho a lektora filmového klubu, rok bol vedúcim kina s kapacitou 300 miest. Zaujíma sa o hudbu (nedá dopustiť na svoju najobľúbenejšiu skupinu Pink Floyd), literatúru (hlavne obdobie druhej svetovej vojny), film, výtvarné umenie, fotografiu. Poéziu píše už len sporadicky, dlhé roky je však členom literárneho klubu, občas i porotcom celoslovenskej literárnej súťaže.

.denník Martina Droppu

Zvláštny farár

Na začiatku bol dobre mienený zámer napísať reportáž o ľuďoch z občianskeho združenia Dobrý pastier a o útulku pre ľudí bez striech nad hlavou, ktorý združenie prevádzkuje v Kláštore pod Znievom. Na konci je rozčarovanie.

Balada o vojakovi Vendelínovi

Na fotografii je československý vojak Vendelín Trnovský. Vendo, civilným zamestnaním profesionálny bytový maliar, sa narodil 21. februára 1921 v Kalamenoch, zomrel 25. januára 1984 v Ružomberku.

Túra krajinou v ráme

Len do 10. septembra môžeme v Liptovskej galérii Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši uvidieť a precítiť obrazy akademického maliara Karola Feňveša (29. december 1921).

Bojisko za 17 tisíc

Po bojoch na Dukle boli boje pri Liptovskom Svätom Mikuláši a o toto mesto druhou najväčšou bojovou akciou 1. československého armádneho zboru v ZSSR.

21. august v Liptove / europoklona

Tohtoročný 21. august bude v nedeľu. 21. august roku 1968 bol v stredu. V nedeľu si pripomenieme 43. výročie vpádu okupačných vojsk krajín Varšavskej zmluvy do Československa.

Boj (s) myšlienkami

Narodil sa v Turčianskom Svätom Martine v roku 1944, do roku 1962 žil v Liptovskom (Svätom) Mikuláši, v roku 1968 emigroval do Londýna. Do roku 1998 pracoval ako redaktor slovenského vysielania BBC. Hovorí Ivan Štípala.

O slobode

Spýtal(a) si sa ma: „Prečo sa tak dobre cítiš v rómskych osadách?“ Odpísal som: „Pretože sa tam cítim slobodný.“ Zavrel som oči.

Detstvo, mladosť, pretečené dolu krkom

Mesto neveľké, je pred pol štvrtou ráno, končí sa noc z piatka na sobotu. Pohľad z balkónu: na chodníku dievčatá, 13-ročné a 15-ročné. Vracajú sa z diskotéky. Prvá, kľačiaca na zemi, zvracia, druhá kričí: „Do ..., hybaj, ty ...!“ A smeje sa smiechom chrapľavým. Obe sú spité pod obraz.

Prúžok dymu pretína blue(s)

Bolo to tak: 4. júla 1944 sa narodil a 12. mája 2004 zomrel. Básnik a priateľ Iwan Laučík.

Rež a rúbaj dohola!

V aktuálnom vydaní .týždňa (25/2011) píšem o holorube nad gemerskou Rejdovou (Apokalypsa v zelenom). Holoruby nepovažujem len ja za mimoriadne závažný celoslovenský problém, ilustrujúci stav, v akom sa spoločnosť nachádza. Vyrúbané, vyťažené, zdevastované lesy sú zrkadlom komplexného morálneho rozkladu slovenskej spoločnosti.

články

rss
späť na všetky články sekcie

O siedmom, ôsmom a desiatom prikázaní, mužovi a farárovi

.martin Droppa

15. jún 2009 | prečítané 3183x | reagovalo 14 ľudí | hodnotené 3.5 | hodnotilo 46

Týždeň prináša ďalšiu kauzu, súvisiacu s rímsko-katolíckou cirkvou. Liptovskomikulášsky dekan Vladislav Saniga sa, mierne napísané, ocitol v priestore, o ktorom zvykneme vravieť, že je za hranicami zákona. Dodajme, že nielen  svetského, ale i cirkevného, pretože prípad okrem orgánov činných v trestnom konaní vyšetruje aj Biskupský úrad v Spišskej Kapitule. Vyšetrovania zďaleka nie sú ukončené, neprináleží nám preto vynášať súdy. Vhodné je však zamyslieť sa nad celým prípadom, ktorí mnohí vnímajú len ako vrcholček povestného ľadovca, vo vlastnom presvedčení tvrdiac, že celá cirkev je len „obyčajná firma“, a že jej predstaviteľom na všetkých úrovniach nejde o nič iné, „len o prachy, majetky a moc“. O slávu nie. Je plytko povrchné takto zovšeobecňovať a hádzať všetkých a všetko do jedného vreca. Tu totiž nejde o cirkev ako takú, ale o jednotlivcov: či už oblečených v kňazskom rúchu alebo v podnikateľskom kostýme a obleku či v džínsach.
Táto kauza je špinavým rámom obrazu spoločnosti v ktorej žijeme. Spoločnosti, v ktorej nemálo ľudí bohapusto kradne, klame, podvádza, hreší, ba aj zabíja. Spoločnosti, v ktorej neplatia platné svetské i cirkevné zákony. Spoločnosti, kde na každom kroku začujete: „...no a čo, veď aj iní tak robia...“. Zákonom, normou sa stáva pokrivená morálka okolia, hlasy vlastných sŕdc a zdravého rozumu si mnohí nechávajú prekričať revom davov, ktorým chýba elementárna slušnosť a mravnosť. Mnohí sme z toho smutní, deprimovaní, znechutení. Mnohí rezignujú, časom emigrujúc do seba, svetov ilúzií, čistej viery v lepšie zajtrajšky a svetlejšie sny.
Je to už trinásť rokov dozadu, keď dvaja mladí ľudia prišli k farárovi Sanigovi na faru do Liptovského Jána. O pár týždňov sa mali v miestnom kostole vziať. Prišli aby pred cirkevným sobášom absolvovali predmanželskú prípravu: pohovorili si s pánom farárom, on s nimi, „Ako chcete vychovávať svoje deti?“ spýtal sa pán farár mladého muža. „Nuž tak, aby z nich boli slušní ľudia, aby nekradli, aby sa pekne pozdravili a odzdravili, aby neklamali. Tak nejako,“ povedal nastávajúci manžel, nastávajúca manželka prikývla, farár kývol hlavou: „Dobre, dobre, takže tomu rozumiete...“ „Áno, pán farár, veď tak by to malo byť,“ dodal muž. Farár Saniga vytušil, že viac nemá čo dvom slušným ľuďom povedať. Reč sa stočila na diskusiu o umení, histórii miestneho kostola, peknej prírode vôkol. Rozlúčili sa. O pár dní bola svadba.
Prešli roky. Manželstvo sa dostalo do krízy, cirkevný sobáš rozviedol svetský súd, chlapca prisúdil matke, dvojica sa najskôr v zlom a neskôr v dobrom rozišla. Chlapec je šikovný, nadaný športom, s umeleckým talentom, čerstvý gymnazista. Mama podnikateľka, otec sa pretĺkal ako sa dalo, lesný robotník, dlhodobo práceneschopný, opäť naberajúci silu, zviechajúc sa podopretý priateľmi. Veriaci v okamih budúcnosti.
Prešli roky a z farára sa stal dekan. Muž ho občas stretol na ulici okresného mesta, pekne sa pozdravili. Zrazu sa muž dočíta o pánu dekanovi také nelichotivé, nepekné veci. Sediac na záhrade pod jabloňou listuje v učebnici rímsko-katolíckej výchovy a hľadá Desatoro božích prikázaní. Aha, tu sú... Siedme – nepokradneš, ôsme – nepreriekneš krivého svedectva proti blížnemu svojmu, desiate – ani nepožiadaš majetku blížneho svojho, ani ničoho, čo jeho je. Amen. Muž premýšľa nad tým, čo čítal o dekanovi Sanigovi, nad prikázaniami, nad sebou, spomína na príhodu z jánskej fary... Nevie čo si myslieť. V diaľke zvoní zvon. Premýšľa, v duchu sa pýta, prečo sa to farárovi Sanigovi prihodilo. Prečo konal ako konal. Odpovede nenachádza, zrazu sa zháči a z mysli sa mu začnú vynárať spočiatku ľahké, no stále silnejúce výčitky svedomia. Ako chlapec párkrát ukradol susedovi zo záhradky jahody, zbil spolužiaka, z iného si robil posmech, vyvyšoval sa, klial, nadával, podviedol, meno Bože nadarmo bral, doteraz nevrátil čo si požičal... Uff, ešteže nezabil! V duchu sa vykrúca, ale prd mu je o platné, svedomie kričí, reve, darmo zvony zvonia, jabloň kvitne, tráva rastie, oblaky sa valia, včela preletí.
Vedome si muž nevie dať rady, podvedome dobre tuší, čo robiť. Jeho nebohý otec vravieval, že čo sa človek natrápi, kým o všetko príde, a dodával, že kto nič nemá, o nič nepríde. Muž vstal, prešiel záhradou, silnejúci v odhodlaní trápiť sa ďalej. Veď – čo iné mu ostáva? Slnko svieti, zajtra možno zaprší, bude treba pokosiť, o záhradu sa postarať. A čo bude robiť dekan Saniga? To muž netuší, to len Pánboh vie. „Ale omše dobre slúžil, aj obrad pred oltárom pekne zvládol,“ pomyslí si muž a polohlasne dodá: „Mal sa držať remesla, to mu išlo. Teraz už len nech mu je Boh na pomoci.“

priemerné hodnotenie: 3.5  ~  hodnotilo: 46
 
1 2 3 4 5

ohodnoťte článok od 1 do 5

Facebook vybrali.sme.sk Tlač

Diskusia (14)

  1. .cIRKEV od .iVETA BRINDZOVA | 29. september 2009 13:54

    TAJIT,ZATLKAT...PRIPADNE POTOM PRELOZIT NA TEPLEJSIE MIESTECKO....TAKA JE REALITA OBYCAJNE V TEJTO FIRME,,ZBOZNEJ,,

  2. .zvláštny od .kerolajn | 29. júl 2009 10:55

    zvláštny článok... mám to brať vážne, lebo ako príbeh sa to číta veľmi dobre..ale neviem čo z toho sú fakty.ale nesúdim... možno aspoň v novidách a podobne by mohla byť pravda.

  3. .(aj) pre lm01 od .martin Droppa | 28. jún 2009 15:07

    Vážená, vážený - pisateľka, pisateľ. Veľmi rád a otvorene Vám odpoviem na to, čo sa pýtate. Samozrejme - len v tom prípade, ak dáte na seba vierohodný kontakt a vystúpite z anonymity. Co sa týka fary - máte pravdu, v tom čase farár Saniga býval na súkromí v L. Jáne - ale to neznamená, že sa nemohol s niekým stretnúť na fare... Ubezpečujem Vás, že mojím cieľom, zámerom NIE JE ÚTOČIŤ NA NIKOHO - TEDA ANI NA CIRKEV (AKÚKOĽVEK) A PODOBNE. Neviem prečo by som mal na niekoho útočiť a na základe čoho si Vy môj text vysvetľujete ako útok - to skutočne neviem, netuším. Predpokladám však, že podľa Vás je útokom všetko to, čo sa nezhoduje s názorom, ktorý zdieľate Vy. Želám Vám pekný deň.

  4. .nemôžem na toto nereagovať od .lm01 | 25. jún 2009 09:59

    Pán Martin Droppa, keď Ste bez viny, hoďte kameňom!!! Chcel by som vedieť ako Vy dodržujete 10 božích prikázaní. Alebo ste z iného "tábora" a vašou snahou je len ubližovať katolíckej cirkvi ? A keď už o niečom píšete, tak si aspoň overte fakty! Dekan Saniga pred 13 rokmi nemal faru, pretože bola v zdevastovanom stave a bol to práve on, vďaka komu jánska farnosť má faru a ako tak zrekonštruovaný kostol - ináč ževraj kultúrnu pamiatku. Takže neviem, ktorí už bývalí manželia mohli za ním chodiť na faru?! Takže nakoniec sa pridávam k predchádzajúcim názorom, že neodsudzujme zbytočne a bez súdu.....

  5. .článok o prikázaniavh od .jgl | 22. jún 2009 09:40

    nedá mi nekomentovať a nevstúpiť do diskusie. čo by na toto povedal Ježiš? "Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí kameň." Koľko kameňov hádžete všetci na kňaza? nebojíte sa Božieho súdu, ktorý bude aj voči vám nekompromisný? Staré múdre príslovie hovorí: "Kto na kňa za šomre, bez kňaza zomrie" dajte si pozor, aby sa vám nestalo, že nedostanete to posledné najdôležitejšie, odpustenie hriechov na cestu do večnosti. A potom čo bude zo všetkého vášho prázdneho "mlátenia života..."nech sa stalo čokoľvek, vážim si pána dekana, modlím sa za neho a verím, že sa veci vysvetlia. Obetuje sa pre nás a za to mu patrí moja úcta a vďaka.

  6. .článok: O siedmom... od .dano z LM. | 17. jún 2009 14:55

    Čoje povolené bohom, to nie je povolené volom...

  7. .už sa toho popísalp od .mikuláš | 17. jún 2009 13:30

    To čo sme si v poslednej dobe prečítali na cirkev je až až. Aj traja františkánsky mnísi vraj vykonali niečo niekde, aj dekan vykonal niečo niekde. Bez súdu odsudzujeme, nie je to náhodou porušenie ôsmeho prikázania. Ja neviem ja som iba laik.

  8. .konverzio morum=zmena mravov (sv.Benedikt) od .janztv | 17. jún 2009 12:31

    Začal si dobre, od seba, ale nepokračuješ ďalej. Aj zo zapierajúceho zradcu Petra sa stal pápež! Modlime sa sa p. Sanigu, za jeho obrátenie, pokánie, nápravu. Aj svoje zlé zvyky meňme a vychovávajme sa k dobrým zvykom = čnostiam. Učiteľ hovorí prostitútke: Ani ja ťa neodsudzujem, choď a viac nehreš! Učme sa od neho a začínajme od seba.

  9. .jedno vrece!!! od .camo | 16. jún 2009 20:39

    Treba brať na zodpovednosť každého jednotlivo, tak ako pán Boh. Nezlyhala Cirkev, nezlyhal štát, ale konkrétny ľudia. Takže žiadne také, že Cirkev toto a farári tamto....! Ďakujem za pochopenie!

  10. .sudy od .peto | 16. jún 2009 14:25

    nech je to akokolvek, v posudzovani som za zdrzanlivost

  11. .sANIGA ZLODEJ od .veriaci_neveriaci | 16. jún 2009 08:25

    FARAR JE ZLODEJ A NIC INE, som zvedavy ako sa k tomu zachova pan BISKUP, pretoze podla mna ma aj ten v tom palceky,lebo by uz Sanigu davno odfajcil z fary ale dria ho tam, tak asi sa meloniku kotulali kade tade aj ku nemu... Ale clanky z novin sa uz prekladaju a putuju SVATEMU OTCOVI nech vie co tu zamestnava za LUZU S...U

  12. .kto to teda generuje ? od .laborec | 15. jún 2009 22:49

    Napis, .-mk- . Zaujima ma tvoj nazor. Neverim, ze by redakcia nieco len tak mazala.

  13. .cui bono? od .-mk- | 15. jún 2009 10:42

    O tyzden napisu, ze farari kradu peniaze zo zvonceka. Hnus. Snad pockame na sud? Minule som napisal, co si myslim o tom, kto generuje tieto spinavosti. Vysledok: prispevok redakcia vymazala.

  14. .moja otázka od .omikron123 | 15. jún 2009 08:01

    O čom má ten článok byť? .týždeň sa už zmenil na liberálny antiklerikálny týždenník?

Komentáre do diskusie môžu pridávať len predplatitelia Piana. Zaregistrovať sa môžete tu.


Redakcia si vyhradzuje právo vymazať príspevky, ktoré obsahujú vulgárne či rasistické výrazy, a tiež tie, ktoré sú osobným útokom na redaktorov a spolupracovníkov .týždňa.

Inzercia Newsletter RSS Predplatné Články z tlačených vydaní Kontakty

Copyright © 2009 - 2012 Vydavateľstvo W Press a.s., Partizánska 2, 811 03 Bratislava, Slovensko / ISSN: 1336-653X

Design and Technology by MONOGRAM