autor
.martin Droppa
V .týždni je reportérom. V druhej polovici osemdesiatych a v prvej polovici deväťdesiatych rokov pracoval ako drevársky robotník, kultúrny a osvetový pracovník, korektor v tlačiarňach, redaktor mestského rozhlasu, editor. Ako novinár spolupracoval so Slovenským rozhlasom, redakciou denníka SME, s reklamnou agentúrou Wiktor Leo Burnett. V rokoch 1997 až 2001 bol redaktorom denníka Hospodárske noviny, neskôr publikoval v týždenníku Formát. Kedysi organizoval a autorsky pripravoval tematické diskotéky, dlhé roky robil vedúceho a lektora filmového klubu, rok bol vedúcim kina s kapacitou 300 miest. Zaujíma sa o hudbu (nedá dopustiť na svoju najobľúbenejšiu skupinu Pink Floyd), literatúru (hlavne obdobie druhej svetovej vojny), film, výtvarné umenie, fotografiu. Poéziu píše už len sporadicky, dlhé roky je však členom literárneho klubu, občas i porotcom celoslovenskej literárnej súťaže.
.denník Martina Droppu
Heydrichova smrť a romantizmus vlastenectva
Slovenské vlastenectvo je zvláštny, nestály (po)cit, v ostatných dňoch takmer výlučne spájaný s frenetickým vykrikovaním hesiel My sme tu doma! a Slovenskóóóóó!!! počas medzištátnych športových zápasov. Držanie strany športovcom nemá však s vlastenectvom nič spoločné.
Prezidenti, oborohy, cintoríny, Švejk a turisti
Zápas Slovenska o dôstojné miesto na európskej mape turistických či dovolenkových destinácií pretrváva. Bojuje sa na viacerých frontoch.
Holokaust v tieňoch spochybňovania
Na to, aby sme hovorili o deportáciách a holokauste, netreba čakať na výročia, spojené s týmito temnými udalosťami histórie nášho národa.
Zvláštny farár
Na začiatku bol dobre mienený zámer napísať reportáž o ľuďoch z občianskeho združenia Dobrý pastier a o útulku pre ľudí bez striech nad hlavou, ktorý združenie prevádzkuje v Kláštore pod Znievom. Na konci je rozčarovanie.
Balada o vojakovi Vendelínovi
Na fotografii je československý vojak Vendelín Trnovský. Vendo, civilným zamestnaním profesionálny bytový maliar, sa narodil 21. februára 1921 v Kalamenoch, zomrel 25. januára 1984 v Ružomberku.
Túra krajinou v ráme
Len do 10. septembra môžeme v Liptovskej galérii Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši uvidieť a precítiť obrazy akademického maliara Karola Feňveša (29. december 1921).
Bojisko za 17 tisíc
Po bojoch na Dukle boli boje pri Liptovskom Svätom Mikuláši a o toto mesto druhou najväčšou bojovou akciou 1. československého armádneho zboru v ZSSR.
21. august v Liptove / europoklona
Tohtoročný 21. august bude v nedeľu. 21. august roku 1968 bol v stredu. V nedeľu si pripomenieme 43. výročie vpádu okupačných vojsk krajín Varšavskej zmluvy do Československa.
Boj (s) myšlienkami
Narodil sa v Turčianskom Svätom Martine v roku 1944, do roku 1962 žil v Liptovskom (Svätom) Mikuláši, v roku 1968 emigroval do Londýna. Do roku 1998 pracoval ako redaktor slovenského vysielania BBC. Hovorí Ivan Štípala.
O slobode
Spýtal(a) si sa ma: „Prečo sa tak dobre cítiš v rómskych osadách?“ Odpísal som: „Pretože sa tam cítim slobodný.“ Zavrel som oči.
články
rss
Frajeri sprejeri
Grafiťáci, strítarteri, sprejeri a všetci tí, ktorí inkognito maľujú, píšu a sprejmi striekajú po múroch, stenách či železničných vozňoch, sa u nás považujú za škodnú. Mestá ako Martin alebo Liptovský Mikuláš im však dávajú šancu „vyjsť z ilegality“. Ponúkli im plochy, na ktorých sa môžu (beztrestne) prezentovať.
.martin Droppa23. november 2008 | prečítané 2492x | reagovali 2 ľudia | hodnotené 3.3 | hodnotilo 210
...pokračovanie nájdete v aktuálnom čísle na stánkoch
Diskusia (2)
-
.rozdiel medzi LM a MT. od .esmeralda | 25. november 2008 09:38
Dobrý článok, pán redaktor, napísali ste to zaujímavo a živo, vystihujúc atmosféru. Pekné čítanie, ale musím Vás upozorniť na podstatný rozdiel medzi vzťahom samosprávy v Lipt. Mikuláši a Martine. Zatiaľ čo v Martine samospráva komunikuje s umelcami - sprejermi a grafiťákmi, v Lipt. Mikuláši to tak nie je. Primátor Martina prakticky koná, ponúka umelcom plochy, rokuje s majiteľmi ploch, komunikuje a aj spolufinancuje ich aktivity, v Lipt. Mikuláši to tak nie je. Podchod v meste si umelci vybavili sami a mesto im ho len sprístupnilo. Iné plochy im neposkytli. Doležité je aj to, že podchod v Lipt. Mikuláši je naďalej uzavretý mrežami a mimo prevádzky. Podchod v Martine slúži verejnosti. Teda rozdiel je v prístupe samospráv. Mikulášska sa len chce zalíškať mladým a sľubuje, ale nekoná. Tá martinská je progresívnym vzorom pre krajinu, tá mikulášska je len "povoľoovateľom" akcie, ktorá sa uskutočnila. Z martinskej samosprávy by si mali brať príklad aj ostatné mestá. Som veľmi rada, že ste sa tejto téme venovali, pretože na pouličných umelcov všetci nadávajú, ale keby im dali legálny priestor a možnosti, tak by mnohé spustnuté múry a podchody vyzerali lepšie, krajšie a zaujímavejšie. Na západe je bežnou praxou, že mestá a firmy, spoločnosti, podnikatelia a pod., si objednávajú sprejerov a grafiťákov, aby im vymaľovali plochy a ešte im za to aj zaplatia. U nás je to hudba budúcnosti. Ďakujem za pekný článok a za pekné fotografie k nemu. V tlačenej verzii Týždňa, ktoprú som si kúpila, to vyzerá super. Esmeralda z Lipt. Mikuláša.
-
.rE: Rozdiel medzi LM a MT. od .oRAX... | 27. december 2008 15:24
Výborná reakcia, napísala si presne to, čo som chcel napísať ja. Nečakal som, že tam tie mreže dajú nazad - takto to bol len populistický výstrel do tmy v podaní komunikačne úplne neschopnej liptovsko-mikulášskej samosprávy. Ani odfotiť som si to nestihol, keďže som väčšinou pracovne mimo LM...
-
Komentáre do diskusie môžu pridávať len predplatitelia Piana. Zaregistrovať sa môžete tu.
Redakcia si vyhradzuje právo vymazať príspevky, ktoré obsahujú vulgárne či rasistické výrazy, a tiež tie, ktoré sú osobným útokom na redaktorov a spolupracovníkov .týždňa.
Copyright © 2009 - 2012 Vydavateľstvo W Press a.s., Partizánska 2, 811 03 Bratislava, Slovensko / ISSN: 1336-653X
Design and Technology by MONOGRAM