Do životov slovenskej a českej mládeže vstúpil naplno spolu s MTV v prvej polovici deväťdesiatych rokov. Dnes to znie až neuveriteľne, ale vtedy tá televízia skutočne bola o hudbe. Z väčšej časti dokonca zaujímavej – najmä vo večerných hodinách. Videoklipy ROLLINS BAND ku skladbám Disconnect a Liar pôsobili v dobe, keď v rockovej hudbe vládol grunge, ako menšie zjavenie. Vyšportovaný, nakrátko ostrihaný chlapík, ktorý s mikrofónom v ruke ostentatívne dáva najavo svoju nadbytočnú energiu, animálnu zúrivosť a zároveň zvláštny zmysel pre absolútne sebaovládanie a sústredenosť. Oblečený iba v čiernych šortkách, so šialenými tetovaniami po celom tele vystupoval na koncertoch a festivaloch, na ktoré sme všetci chceli ísť. Keď raz budeme veľkí.
.literatúra
V roku 1998 vyšla v českom preklade kniha Blues černýho kafe. Ideálna štartovacia pozícia, ak túžite zistiť, aký je Rollins spisovateľ. Podobne ako na pódiu, aj pri písaní zo seba vydáva všetko. Veľmi osobné úvahy, vyhranené názory, krátke postrehy, myšlienky, záznamy šialených snov, zápisky z koncertných šnúr. Svet, v ktorom sa striedajú všetky odtiene čiernej. Hrdinovia na veľmi šikmej ploche a v životných situáciách, pri ktorých je prívlastok hraničné naozaj málo výstižný. Ťažko stráviteľné čítanie, na ktoré naozaj potrebujete špecifické životné predispozície a svojský zmysel pre humor. V každom prípade dokonale katarzný čitateľský zážitok. Ďalšie dve knihy z trilógie Black Coffee Blues (Nejsem tu moc často? a Smile, You´re Traveling) prinášajú mierne uvoľnenie temnej atmosféry v podobe zaujímavých rozhovorov s ľuďmi ako David Lee Roth, John Lee Hooker či Isaac Hayes. Rollins pohŕda novinármi a recenzentmi, rád však využije každú príležitosť ukázať im, ako sa to má robiť. Veľmi zaujímavo sa číta denník z legendárneho turné Lollapalooza, spomienky na reunion BLACK SABBATH v decembri 1997, cestovanie po Afrike a koncertné šnúry v Európe. Autor má neuveriteľný dar prenášať na čitateľa všetky vône, farby a pocity z miest, ktoré navštívil. Je nesmierne presvedčivý. Po prečítaní poviedky Železo by o každodennej návšteve posilňovne premýšľal hádam aj Pišta Vandal, horlivý zástanca odluky športu od štátu.
Z približne troch desiatok knižných titulov od Henryho Rollinsa rozhodne stojí za zmienku „obsesívne a klaustrofobické“ dielo Solipsista, kultová retrospektíva Get In The Van: On The Road With Black Flag, alebo napríklad aj tri diely záznamov z jednotlivých večerov, playlistov a úvah o hudbe od Rollinsa ako moderátora v rádiu, ktoré vyšli pod názvom Fanatic!.
.hudba
Fanatickým fanúšikom dobrej hudby a kvalitnej literatúry je Henry Rollins už od detstva. Rád sa celé hodiny skrýval vo svojej izbe, ktorú si prerobil na malý tábor, kde iba počúval muziku a čítal knihy. Vyhľadávanie samotárskeho spôsobu života v ňom pretrváva po celý život. Úplne najradšej je sám so svojimi myšlienkami. Rovnako je to s cestovaním – od roku 1982, keď prečítal Kerouacovo Na ceste, porovnáva jeho zážitky so svojimi. Na návštevy exotických, a nie veľmi bezpečných miest ho inšpiroval David Lee Roth zaujímavou úvahou o skutočných prioritách. „Nenechať sa ničím zožrať je pri mestskom spôsobe života tak na dvadsiatom ôsmom mieste medzi prioritami. Keď ste na kajaku v hlbokej vode v južnom Pacifiku, nenechať sa zožrať razom poskočí na druhé alebo tretie miesto. Je to zdravé.“ Vo videoklipe ku skladbe Illumination z roku 2000 sú pekne zobrazené Rollinsove potulky Indiou vrátane hypnotizovania kobry vztýčenej na ruke speváka. V tých časoch už Henry zrejme vedel, že jeho spevácka kariéra sa chýli ku koncu. Znechutenie praktikami a situáciou v hudobnom biznise dával najavo už dávnejšie. Na koncerty ROLLINS BAND chodilo podstatne menej ľudí ako na jeho vystúpenia s hovoreným slovom, ktoré okrem toho navštevovalo oveľa pestrejšie a zaujímavejšie publikum. Nezabudnuteľné cedenie nenávistných textov pomedzi zakrvavené zuby, spev pripomínajúci hryzenie skla, rev doprevádzajúci výdatnú zmes punku, hardcoru, funku, blues, jazzu, hardrocku a zaujímavej experimentálnej muziky hľadajte nielen pod hlavičkami BLACK FLAG a ROLLINS BAND, ale napríklad aj na sólovej platni Tonyho Iommiho z BLACK SABBATH. Albumy ako The End Of Silence, Weight alebo Get Some Go Again patria k ozdobám zbierky každého skutočného znalca kvalitnej rockovej hudby.
.stand up comedy
Vystúpeniam s hovoreným slovom sa Rollins venuje priebežne už od osemdesiatych rokov. V súčasnosti tvoria hádam najväčšiu časť jeho aktivít. Rovnako ako pri spisovateľskej činnosti, aj tu má vyhranený názor na všetko okolo seba. Rovnako ako v knihách, aj tu bojuje všetkými silami proti priemernosti a šedej všednosti obyčajného života. Propaguje zdravý životný štýl bez alkoholu, drog a ďalších závislostí. Neustále vyzýva na spoznávanie a využívanie skutočného potenciálu jedinca. Je nekompromisný, drsný, agresívny takmer ako s kapelou za chrbtom, no a samozrejme, veľmi vtipný. So svojimi postojmi sa až zúfalo nehodí do dnešných politicky korektných časov, o to viac je však obľúbený u svojich fanúšikov po celom svete. Jeho niekoľkohodinové rečnícke improvizácie sú zachytené na množstve audio či video nahrávok. Svojou vizážou a správaním bol vždy inšpiráciou pre viacerých filmových a televíznych režisérov. Prakticky dodnes úspešne nadväzuje na svoje hviezdne chvíle vo filmoch ako Johnny Mnemonic alebo Lost Highway Davida Lyncha. Má na konte desiatky filmových a seriálových úloh. Nevyhol sa ani dabingovej práci.
. vzor a inšpirácia
Rollins je so svojou tvorbou nekonečnou inšpiráciou nielen pre množstvo spevákov a hudobníkov naprieč žánrami tvrdej rockovej muziky. Jamey Jasta, líder HATEBREED, najväčšej hardcorovej kapely súčasnosti, sa po jeho vzore chystá vydať knihu. Brendan Schieppati, spevák kalifornských hviezd BLEEDING THROUGH, sa živí ako tréner v posilňovni, na pódiu ho môžete vidieť zásadne iba v čiernych šortkách, má potetované celé telo. Aj na stránkach .týždňa kladne hodnotený slávny americký spisovateľ Bret Easton Ellis označil Rollinsa za svoj najväčší literárny vzor a posledného autora, ktorý duchovne patrí k beatnickej generácii. Samotný Rollins však čítal iba Kerouaca a Ginsberga. Celú beat generation považuje za nechutne preceňovanú.
Henry Rollins sa narodil ako Henry Garfield 13. februára 1961 vo Washingtone, D.C. Preslávil sa ako spevák punkovej ikony BLACK FLAG v prvej polovici osemdesiatych rokov. Neskôr založil vlastnú kapelu ROLLINS BAND, popri hudbe sa venoval a dodnes venuje množstvu iných aktivít. Známy je nielen svojimi vystúpeniami s hovoreným slovom, ale aj ako spisovateľ a herec.
autor je moderátor Rádia_FM.
.literatúra
V roku 1998 vyšla v českom preklade kniha Blues černýho kafe. Ideálna štartovacia pozícia, ak túžite zistiť, aký je Rollins spisovateľ. Podobne ako na pódiu, aj pri písaní zo seba vydáva všetko. Veľmi osobné úvahy, vyhranené názory, krátke postrehy, myšlienky, záznamy šialených snov, zápisky z koncertných šnúr. Svet, v ktorom sa striedajú všetky odtiene čiernej. Hrdinovia na veľmi šikmej ploche a v životných situáciách, pri ktorých je prívlastok hraničné naozaj málo výstižný. Ťažko stráviteľné čítanie, na ktoré naozaj potrebujete špecifické životné predispozície a svojský zmysel pre humor. V každom prípade dokonale katarzný čitateľský zážitok. Ďalšie dve knihy z trilógie Black Coffee Blues (Nejsem tu moc často? a Smile, You´re Traveling) prinášajú mierne uvoľnenie temnej atmosféry v podobe zaujímavých rozhovorov s ľuďmi ako David Lee Roth, John Lee Hooker či Isaac Hayes. Rollins pohŕda novinármi a recenzentmi, rád však využije každú príležitosť ukázať im, ako sa to má robiť. Veľmi zaujímavo sa číta denník z legendárneho turné Lollapalooza, spomienky na reunion BLACK SABBATH v decembri 1997, cestovanie po Afrike a koncertné šnúry v Európe. Autor má neuveriteľný dar prenášať na čitateľa všetky vône, farby a pocity z miest, ktoré navštívil. Je nesmierne presvedčivý. Po prečítaní poviedky Železo by o každodennej návšteve posilňovne premýšľal hádam aj Pišta Vandal, horlivý zástanca odluky športu od štátu.
Z približne troch desiatok knižných titulov od Henryho Rollinsa rozhodne stojí za zmienku „obsesívne a klaustrofobické“ dielo Solipsista, kultová retrospektíva Get In The Van: On The Road With Black Flag, alebo napríklad aj tri diely záznamov z jednotlivých večerov, playlistov a úvah o hudbe od Rollinsa ako moderátora v rádiu, ktoré vyšli pod názvom Fanatic!.
.hudba
Fanatickým fanúšikom dobrej hudby a kvalitnej literatúry je Henry Rollins už od detstva. Rád sa celé hodiny skrýval vo svojej izbe, ktorú si prerobil na malý tábor, kde iba počúval muziku a čítal knihy. Vyhľadávanie samotárskeho spôsobu života v ňom pretrváva po celý život. Úplne najradšej je sám so svojimi myšlienkami. Rovnako je to s cestovaním – od roku 1982, keď prečítal Kerouacovo Na ceste, porovnáva jeho zážitky so svojimi. Na návštevy exotických, a nie veľmi bezpečných miest ho inšpiroval David Lee Roth zaujímavou úvahou o skutočných prioritách. „Nenechať sa ničím zožrať je pri mestskom spôsobe života tak na dvadsiatom ôsmom mieste medzi prioritami. Keď ste na kajaku v hlbokej vode v južnom Pacifiku, nenechať sa zožrať razom poskočí na druhé alebo tretie miesto. Je to zdravé.“ Vo videoklipe ku skladbe Illumination z roku 2000 sú pekne zobrazené Rollinsove potulky Indiou vrátane hypnotizovania kobry vztýčenej na ruke speváka. V tých časoch už Henry zrejme vedel, že jeho spevácka kariéra sa chýli ku koncu. Znechutenie praktikami a situáciou v hudobnom biznise dával najavo už dávnejšie. Na koncerty ROLLINS BAND chodilo podstatne menej ľudí ako na jeho vystúpenia s hovoreným slovom, ktoré okrem toho navštevovalo oveľa pestrejšie a zaujímavejšie publikum. Nezabudnuteľné cedenie nenávistných textov pomedzi zakrvavené zuby, spev pripomínajúci hryzenie skla, rev doprevádzajúci výdatnú zmes punku, hardcoru, funku, blues, jazzu, hardrocku a zaujímavej experimentálnej muziky hľadajte nielen pod hlavičkami BLACK FLAG a ROLLINS BAND, ale napríklad aj na sólovej platni Tonyho Iommiho z BLACK SABBATH. Albumy ako The End Of Silence, Weight alebo Get Some Go Again patria k ozdobám zbierky každého skutočného znalca kvalitnej rockovej hudby.
.stand up comedy
Vystúpeniam s hovoreným slovom sa Rollins venuje priebežne už od osemdesiatych rokov. V súčasnosti tvoria hádam najväčšiu časť jeho aktivít. Rovnako ako pri spisovateľskej činnosti, aj tu má vyhranený názor na všetko okolo seba. Rovnako ako v knihách, aj tu bojuje všetkými silami proti priemernosti a šedej všednosti obyčajného života. Propaguje zdravý životný štýl bez alkoholu, drog a ďalších závislostí. Neustále vyzýva na spoznávanie a využívanie skutočného potenciálu jedinca. Je nekompromisný, drsný, agresívny takmer ako s kapelou za chrbtom, no a samozrejme, veľmi vtipný. So svojimi postojmi sa až zúfalo nehodí do dnešných politicky korektných časov, o to viac je však obľúbený u svojich fanúšikov po celom svete. Jeho niekoľkohodinové rečnícke improvizácie sú zachytené na množstve audio či video nahrávok. Svojou vizážou a správaním bol vždy inšpiráciou pre viacerých filmových a televíznych režisérov. Prakticky dodnes úspešne nadväzuje na svoje hviezdne chvíle vo filmoch ako Johnny Mnemonic alebo Lost Highway Davida Lyncha. Má na konte desiatky filmových a seriálových úloh. Nevyhol sa ani dabingovej práci.
. vzor a inšpirácia
Rollins je so svojou tvorbou nekonečnou inšpiráciou nielen pre množstvo spevákov a hudobníkov naprieč žánrami tvrdej rockovej muziky. Jamey Jasta, líder HATEBREED, najväčšej hardcorovej kapely súčasnosti, sa po jeho vzore chystá vydať knihu. Brendan Schieppati, spevák kalifornských hviezd BLEEDING THROUGH, sa živí ako tréner v posilňovni, na pódiu ho môžete vidieť zásadne iba v čiernych šortkách, má potetované celé telo. Aj na stránkach .týždňa kladne hodnotený slávny americký spisovateľ Bret Easton Ellis označil Rollinsa za svoj najväčší literárny vzor a posledného autora, ktorý duchovne patrí k beatnickej generácii. Samotný Rollins však čítal iba Kerouaca a Ginsberga. Celú beat generation považuje za nechutne preceňovanú.
Henry Rollins sa narodil ako Henry Garfield 13. februára 1961 vo Washingtone, D.C. Preslávil sa ako spevák punkovej ikony BLACK FLAG v prvej polovici osemdesiatych rokov. Neskôr založil vlastnú kapelu ROLLINS BAND, popri hudbe sa venoval a dodnes venuje množstvu iných aktivít. Známy je nielen svojimi vystúpeniami s hovoreným slovom, ale aj ako spisovateľ a herec.
autor je moderátor Rádia_FM.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.