sorokinova kniha je fikcia, ktorá je však v mnohom presnejšia než podrobná literatúra faktu. Zygarova kniha je poctivá novinárčina, ktorej základom sú osobné rozhovory s väčšinou rozhodujúcich mužov ruskej verchušky 21. storočia. Číta sa ako detektívka a podáva úžasne plastický obraz toho, čomu Zygar hovorí „kolektívny Putin“. Pre tých, ktorí ruskú politiku podrobne sledujú, bude táto kniha vynikajúcim zhrnutím vývoja od nástupu Putina k moci až do dnešných dní. Zhrnutím s mnohými novými faktami a hlbokými vhľadmi. Pre tých, ktorí ruskú politiku vnímajú skôr okrajovo, bude oči otvárajúcim čítaním, ktoré im umožní lepšie porozumieť nielen Rusku, ale aj celému svetu. Ak poznáte mená ako Putin, Medvedev, Chodorkovskij či Abramovič, ale mená ako Vološin, Surkov, Sečin, Volodin či Patrušev vám zas až tak veľa nehovoria, tak sa dozviete všeličo nové. Skúsme len tak na ilustráciu aspoň jedného z nich.
vladislav Surkov
Vladislava Surkova vraj mnohí považujú za génia, respektíve za génia zločinu. Základný obrázok si môžeme urobiť z krátkeho rozhovoru, ktorý prebehol na kremeľskej chodbe v roku 2003 bezprostredne po zatknutí Chodorkovského. Keď sa poradca prezidenta pre ekonomiku Andrej Illarionov sa stretol so zástupcom šéfa prezidentskej kancelárie Vladislavom Surkovom, celý šokovaný sa ho spýtal: „Slavo! A čo teraz? Čo budeš teraz robiť?“ Otázka mala veľmi dobrý zmysel, pretože Surkov, ktorý vraj začínal ako ochrankár, pracoval v 90. rokoch priamo pre Chodorkovského ako PR manažér. Na rozdiel od Illarionova bol však Surkov úplne pokojný a s úsmevom mu odpovedal: „Vieš, Andriuša, ľudská prispôsobivosť nemá hraníc.“ Krátko na to sa stal hlavným ideológom Kremľa.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.