celé podujatie si ľudia asi najviac zapamätajú vďaka bizarným scénam, medzi ktoré sa radí futbalové zápolenie na obvykle preplnenej Štefánikovej ulici alebo hliadky obrnených transportérov na Šafárikovom námestí (tie mohli Bratislavčania naposledy zažiť azda v auguste 1968).
A čo reálne výsledky stretnutia hláv 27 krajín? Verejnosť videla večerné tlačové konferencie v znamení uhladených fráz. Hostiteľ Robert Fico hovoril o tom, ako sa nedá zaradiť spiatočka a treba ísť ďalej; že samit pokladá za úspech. Schválená Bratislavská deklarácia, ktorá obsahuje takzvanú bratislavskú cestovnú mapu, sa zameriava na migráciu, vnútornú a vonkajšiu bezpečnosť, ekonomiku, sociálnu oblasť a mládež.
Lenže verejnosť nepočula žiadne silné a konkrétne vyjadrenie, z ktorého by chápala, že v Bratislave sa stalo niečo naozaj dôležité. Nuda, hlásili fejsbúky. Z tej vybočili len mediálne vďačné pikošky o nevydarenej káve a slabo fungujúcom internete pre novinárov z celej Európy.
chvályhodná nuda
Zasvätení pozorovatelia však vidia samit v celkom inom svetle. Ani mediálny pocit nudy nemusí byť zlým znamením, usudzuje Vladimír Bilčík, ktorý sa EÚ venuje v Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku a na Katedre politológie UK: „Vždy, keď to na takýchto stretnutiach nuda nebola, išlo o nejaký konflikt, o nejaké očakávania, ktoré sa nenaplnili. Za posledné roky – odkedy sa výrazne prehĺbila dlhová kríza, mali sme na stole ukrajinskú krízu a za posledné dva roky bola dominantná migrácia plus britské referendum a otázka samotnej budúcnosti EÚ – boli stretnutia Európskej rady poznačené rôznymi vášňami. Únia bola viditeľne rozdelená. To, že tento samit bol z pohľadu médií nudný, súviselo v konečnom dôsledku s jeho úspechom.“
Bilčík vysvetľuje, že politici nechodia na takéto stretnutia strácať čas a navzájom sa „hladkať“. Určite medzi nimi prebiehali otvorené debaty o vzájomných problémoch a pohľadoch na veci. Nuda v skratke znamená, že lídri mali celú agendu stretnutia dostatočne dopredu prediskutovanú a tým skôr dosiahli konsenzus. Nuda signalizuje aj to, že politici si uvedomili, v akej vážnej situácii sa celý európsky projekt nachádza a aké cenné a dôležité je zhodnúť sa aspoň na malých veciach, na ktorých je dohoda možná.
„Pozitívne vnímam oddelenie jednotlivých politík a existencie samotnej Európskej únie – lebo tá je väčšia a dôležitejšia. Aj historicky, aj do budúcnosti.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.