ochota regulovať školy na lokálnej úrovni je v Spojených štátoch na ústupe. No miestna kontrola predsa len zažíva renesanciu – Američania začínajú dôverovať tzv. charterovým školám. Sú to nezávisle pôsobiace súkromné školy poberajúce finančné príspevky od vlády. V krajine je ich takmer sedemtisíc a stále pribúdajú. Ich existencia poskytuje veľmi potrebnú vzdelávaciu alternatívu takmer pre tri milióny detí a mladých ľudí. Čím je takýchto škôl viac, tým rýchlejšie sa zmení celá mašinéria školstva. Charterové školy v nej pôsobia ako tichá revolúcia.
Tradične je to v USA takto: Približne v štrnástich tisícoch školských obvodov je základňou riadenia volený školský výbor. Výbor menuje školského superintendenta. Superintendenti riadia viac či menej uniformné štátne školy, kde pracujú štátni zamestnanci združení v odboroch. Toto usporiadanie vyhovovalo agrárnej spoločnosti malých miest, ktorých obyvatelia strávili celý život na jednom mieste, kde si mesto platilo vlastnú školu a škola pokrývala takmer všetky potreby trhu práce v miestnej komunite.
Tradičné usporiadanie však zďaleka nefunguje tak dobre v krajine s občanmi, ktorí sa často sťahujú, ktorí sa cítia kozmopolitne, v krajine, kde federálne štáty určujú väčšinu pravidiel v školstve a dodávajú školám väčšinu peňazí, kde dennodenne do života ľuďom zasahuje vláda a kde je obrovská nespokojnosť s výsledkami vzdelávania. Toto usporiadanie nevyhovuje požiadavkám ľudí, ktorí striedajú štvrte a mestá a tiež pracovné miesta, ktorí menia kariéry. Nehodí sa do éry vášnivej agitácie za zrovnoprávnenie a kompenzovanie rozličných podmienok, v akých žijú rôzne deti z rôznych oblastí a s rôznymi potrebami.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.